Foto: archív autora článku | Text pod foto: Nech žijú majstri Európy 1976! V pozadí zľava: Nehoda, MUDr. Kundrát, Jurkemik, Jozef Čapkovič, Michálik, Vencel, Viktor, tréner Vengloš, Galis, tréner Ježek, Pollák, Biroš, masér Ružička. V dolnom rade: D. Herda, Dobiáš, Gogh, nad ním Štambachr, Ondruš, Pivarník, nad ním B. Veselý, Panenka, Masný, Švehlík a J. Móder.
Bolo to dávno, ale akoby včera. Na banskobystrických futbalových Štiavničkách nastupovala k majstrovskému futbalovému zápasu o dôležité body v II. celoštátnej federálnej lige domáca armádna Dukla proti Škode Plzeň. Hlásateľ oznámil prítomnému publiku túto futbalovú zostavu Dukly: Ing. Marián Sedílek – Rudolf Mažgut, Štefan Jutka, Ing. Miroslav Chovan, Mikuláš Czingel – Jozef Petrovič, Jozef Tománek – Albert Rusnák, Ján Medviď, Imrich Deák, Štefan Šarišský.
Keď domáca Dukla vyhrávala 3:0, tréner Dukly Bohumil Musil, ktorého familiárne najbližší inak nenazvali len Mirkom, sa v 81. minúte rozhodol vystriedať skvele hrajúceho Jána Medviďa mladučkým Mariánom Masným. Pre chlapca z obce Rybany, kde sa Marián Masný zoznamoval ako vlastne chutí to malé futbalové guľaté čudo, prišla prvá vážna futbalová chvíľa v živote. Koľko sa len na ňu načakal pokiaľ ho vybrali medzi rukujúcimi brancami v Tábore do Dukly Banská Bystrica. V tom čase vôbec nerozmýšľal o tom, že o niekoľko mesiacov vybehne s logom Dukla na prsiach v stretnutí seniorov o druholigové body. Sám na túto chvíľu spomína s odstupom rokov takto:
„Asi o mne vedeli tí, ktorí ma do Tábora na výber brancov pozvali. Mojou túžbou bolo vtedy hrať počas vojenskej základnej služby napríklad v blízkosti domova, trebárs v Dukle Nováky. Tá vtedy hrala divíziu. Pamätám sa, že som nastúpil v jednej z dvoch zostáv v záverečnom zápase na spomenutom výbere v Tábore, dal som aj gól strelou z diaľky, ale nemal som žiadnu „tlačenku“ aj keď tam zástupcovia Dukly Nováky boli tiež, nevedel som či si ma tam niekto vyberie. Ale tréneri – odborníci rozhodli inak. Povedali mi, aby som sa pobalil a pôjdem do Dukly Banská Bystrica.“
Toľko samotný Marián. Jeho vtedajší „spolubojovník“ z prijímača v Dukle Banská Bystrica, Ján Medveď, rodák z Bacúcha, toto obdobie po príchode do Dukly popisuje s odstupom rokov takto:
„Pamätám sa, že sme bývali spolu s Mariánom, ktorého sme inak ako Béla nezavolali, vo vtedajších „kasárňach“, presnejšie „činžovnom dome“ na Mládežníckej ulici spolu s mazákmi Štefanom Jutkom a Jožkom Petrovičom. Vedľa nás bola izba chlapcov z východu Slovenska. Bývali v nej Janko Medviď, ktorý už bol hráčom Slovana Bratislava, Albert Rusnák, rodák z dedinky pri Stropkove, Jožko Štepánek, ktorý pred príchodom do Dukly hrával II. ligu za Slavoj Trebišov, ale aj talentovaný brankár Palo Ondík, ktorého sme poznali z dorastu Spišskej Novej Vsi. Vedľa nich sa najčastejšie pohybovala aj naša vtedajšia „čierna perla“ Fero Polák, z Čár, v tom čase úžasne talentovaný futbalista Slovana Bratislava. Naši „mazáci“ Pišta a Jožko boli skvelí ľudia. Seriózni, poctivo trénujúci. V Dukle sa zišla v spomenutom období veľmi skvelá paria. Okrem Mariána do Dukly narukovali aj Janko Ilavský, Stano Mlich, ale i chlapci z Čiech Novák s Chrobákom a ďalší. Marián mal smolu. Tréner Musil v ňom videl už v tom čase úžasný futbalový talent a dal ho na súpisku „A“ mužstva, v ktorom bola veľmi silná hráčska konkurencia. Veď tam hrávali napríklad olympionik Miro Kráľ, hráč ligovej Žiliny, už spomenutý Jano Medviď, fantastický záložník Slovana, ale aj ďalší futbalový elegán s loptou – Jožko Tománek. Dukla už mala v tom čase svojich kmeňových hráčov Tona Búrika, Ruda Mažguta, Mikiho Czingela, Šrefana Šarišského či mladého talentovaného odchovanca Pavla Michálika. My sme nastupovali za „B“ mužstvo v divízii a zavše dostali za zápas aj nejaké korunky. Marián s „A“ mužstvom síce trénoval, ale v základnej zostave sa od začiatku neobjavoval, súťažne nehrával a to ho asi úžasne bolelo. Nie raz si na izbe poplakal, lebo podľa mňa futbal veľmi miloval. Čas ukázal, že trpezlivosť a poctivý tréning mu priniesli ovocie. “
Futbal bol pre Mariána Masného, ktorý sa narodil 13. augusta 1950, veľkou láskou. Od svojich šiestich rokov ho naháňal v Rybanoch, v obci, ktorá bola vzdialená od Bánoviec nad Bebravou 7 km. Chlapci tam mali pri družstve žiakov svojho vedúceho v Radovi Beňačkovi a Marián už tam na seba hrou upozorňoval, že v sebe skrýva veľké futbalové vlohy. Keď prišiel študovať do Bánoviec nad Bebravou na Strednú priemyselnú školu strojnícku a hrával futbal so svojimi rovesníkmi, hneď to odpozoroval aj učiteľ telesnej výchovy a tréner vtedajšieho dorastu v tomto mestečku Ján Kočalka. Pri získavaní podkladov pre tento materiál sme sa Mariána Masného opýtali ako to v tom čase konkrétnejšie s jeho „futbalovým objavením“ vyzeralo zareagoval:
„Ani neviem ako to bolo. Býval som na internáte a zo štyroch nás odtiaľ stiahol vtedy tréner a učiteľ Kočalka do dorastu. Hrávali sme systémom 4- 2 – 4 a ja som pravidelne hrával ľavú spojku, na pravej spojke nastupoval spravidla Peťo Lehocký. Mal som 16 rokov a začal hrávať II. dorasteneckú ligu aj proti 19 ročným hráčom. Dal som vtedy v súťaži počas jedného futbalového ročníka 39 gólov a postúpili sme s Bánovcami nad Bebravou do I. dorasteneckej ligy. Pamätám sa, hrávali sme proti prvoligovým dorastencom Slovana, Interu, Prešova, Nitry, Košíc a ja ako 17 ročný chlapec som im dával tiež často góly. Samozrejme, že ma to hrialo pri futbalovom srdiečku aj keď som sa nikdy nerád vytŕčal . Ani neskôr v Dukle Banská Bystrica či Slovane Bratislava“…. Dorastenecká prvoligová odysea skončila pre Mariána prakticky maturitou.
„Nemal som takmer žiadne prázdniny. Zmaturoval som, dostal som pozvánku na výber brancov do Tábora a tam mi povedali, zbaľ si veci a pôjdeš do Dukly Banská Bystrica. Tak som išiel. Stretol som tam niektoré známe tváre, niektorých som osobne nepoznal, ale z ligových zostáv v novinách všetkých. Anton Búrik v bráne, Miki Czingel v obrane, na druhej strany obrany Rudo Mažgut, v strede obrany Štefan Jutka, v zálohe Jožko Petrovič, Fero Polák a ďalší. Trénoval nás pán Musil. Práve tam mi na celý život prischla prezývka Béla. Mnohí poznali môjho staršieho brata Vojtecha, ktorý úspešne hrával I. ligu v Trenčíne. Samozrejme, že pre mňa bol futbalovým vzorom. Doma nás vyrastalo v rodine otca, ktorý bol mlynáro, 5 detí…“
Jeden významný futbalový medzník má Marián Masný vo svojej bohatej histórii špičkového futbalistu sveta aj zásluhou svojho pôsobenia v armádnej Dukle Banská Bystrica. Má pevné miesto v bohato popísanej kronike tohto mužstva.
Známy futbalový historik a štatistik Medzinárodnej futbalovej federácie historikov a štatistikov (IFFHS) Ing. Jaroslav Šiška má pri mene a priezvisku Marián Masný poznačené aj toto:
V sezóne 1969/70 nastúpil po prvý raz na druholigový zápas v drese Dukly pred domácim publikom 10. augusta 1969. Spolu v uvedenej sezóne odohral 14 zápasov a dal v nich 2 góly. Vo futbalovom ročníku 1970/1971, tiež v II. lige, bol už pevným členom základnej zostavy armádnej Dukly. V jej drese odohral spolu s kapitánom mužstva Jánom Ilavským najviac majstrovských futbalových stretnutí, lebo aj Ilavský ich odohral presne toľko, ale Marián Masný dal v drese Dukly v uvedenej sezóne celkom 13 gólov. Bol v mužstve vojakov jasne najlepším strelcom. Druhý v poradí, Miroslav Kráľ, zaznamenal 5 gólov.
Svoj posledný zápas v drese „A“ mužstva Dukly Banská Bystrica odohral vo futbalovej sezóne 1970/71 v 30. kole. Bola vtedy nedeľa dňa 20. jún 1971. Zápas začal o 17.30 hod.
VTJ Dukla Tábor – VTJ Dukla BB 0:1 (0:1), Masný hral celý zápas a v tomto zápase končil v Dukle aj s Ing. Rudolfom Podolákom. Trénerom chlapcov z banskobystrických Štiavničiek bol mjr. Viliam Ďurina.
Zostava pri systéme 4-2-4, ktorý v tom čase Dukla herne prezentovala, vyzerala takto :
Pavel Michálík – Rudolf Mažgut, Pavol Hudcovský, Ján Ilavský, Ing. Rudolf Podolák – Karol Šulgan ( od 80. minúty Ľuboslav Škamla), Emil Jankech – Marián Masný, Štefan Mlich (od 75- minúty Florián Štefančin) Jozef Beleš, Ján Ivan.
Toľko štatisticky a tu sú slová Mariána Masného pri tvorbe tohto publicistického materiálu:
„Človek sa na všetko nemôže pamätať. Jedno platí, že aj zásluhou môjho pôsobenia v Dukle Banská Bystrica som išiel herne futbalovým výkonom hore. Všimli si to vo viacerých vtedajších futbalových kluboch, ale urobil som dobre, že som prestúpil do Slovana Bratislava. Armádny dres Dukly, v ktorom ma trénoval veľmi kvalitný tréner Bohumil Musil, som zamenil za dres slávneho bratislavského Slovana, v tom čase čerstvého držiteľa PVP po pamätnej výhre nad FC Barcelona. Čas ukázal, že som urobil dobre.
Bola to pre mňa v tom období môjho futbalového rastu veľká motivácia pôsobiť v takom mužstve s tak výbornými futbalistami, ktorých som tam stretol. S Jankom Švehlíkom som si rozumel v hre aj so zavretými očami. Bol skvelým futbalistom, zostal skvelým človekom. Isto aj on potvrdí, že naša futbalová generácia tiež hrala veľký futbal, dôležité a pre diváka atraktívne zápasy s veľkými súpermi. Máme za sebou reprezentačné štarty proti slávnym futbalovým hviezdam, chceli sme v reprezentačných dresoch preniknúť do futbalovej Európy s mužstvom, ktoré odborníci na ME v Belehrade veľmi nefavorizovali. Pred zápasmi tak s Holandskom, ale najmä vo finále so západnými Nemcami sme podľa väčšiny z nich veľkú šancu nemali, ale titul sme im domov, do Československa zobrali.“
Veľmi zaujímavé návraty Mariána do obdobia, kedy športoví novinári zostavili v priebehu zápasu Československo – NSR 2:2, na pokutové kopy 5:3 tento ideálny tím: Viktor – Dobiáš, Ondruš, Beckenbauer, Krol – Oblak, Bonhof, D. Muller – Popivoda, Masný, Nehoda.
Ale to už bola aj pre Mariána Masného vtedy ďalšia významná kapitola jeho úspešnej futbalovej cesty vyspelým futbalovým svetom. Je dobré, že sa táto veľká legenda nášho futbalu vrátila spomienkami po rokoch aj pod majestátny Urpín, aby svojimi návratmi obohatila krásne, ale ešte stále v plnej šírke nespracované dejiny armádnej Dukly Banská Bystrica.
Mnohí autori z oblasti futbalovej žurnalistiky spomínajú na svoje hviezdy, svojich miláčikov futbalovej lopty. Ten, kto obdivoval Mariána, chodil za ním po celej Európe, aby ho futbalovo čo najdokonalejšie spoznával. Belgický novinár Drychaus sa po zápase Slovana CHZJD Bratislava na domácej tráve s Quennn S Park Rangers v roku 1976 povedal okrem iného aj toto:
„Bol to zápas Masného. Fantastického futbalistu. Mám viac podkladov, aby som vám mohol povedať, že tomu vášmu i európskemu futbalovému klenotu sa proti Britom nezvyčajne dobre darí. Majú pred nim veľký rešpekt. Futbalovým vtipom žiaril v mnohých momentoch veľkého futbalu. Napríklad v dnešnom zápase uvediem moment, kedy preľstil Mc Lintocha s Clementtom, lebo ten mal parametre najvyššej futbalovej kvality. Slovan hral vo veľkom tempe, videl som v Bratislave jeden z najlepších zápasov, aký futbal môže poskytnúť. Chcete vedieť a poznať môj názor, prečo Slovan nevyhral? Podľa môjho videnia a vnímania preto, lebo Londýnčania mali vo svojich radoch tiež množstvo kvalitných futbalistov.“
Marián sa dokázal skutočne aj proti „jazdcom z kráľovského parku“ vtedy herne presadiť. Vôbec mu nezväzovalo nohy a jeho futbalovú myseľ, že medzi nimi bolo až 9 (deväť) reprezentantov, ktorí obliekali v medzištátnych súbojoch na hrudi znak svojej krajiny. Slovan ich mal celkom 5 (päť). Vičanovci nakoniec hrali nerozhodne 3:3, ale diváci aplaudovali. Videli šesť gólov, jeden krajší ako druhý. Každý z nich mal punc svetovej značky. Celý štadión Slovana explodoval po piatom Ondrušovom slalome aj cez pokutové územie Rangers, ktorým dostal Slovan do vedenia. Londýnčania však odpovedali gólom Bowlesa po znova krásnom sóle. Dynamický, bohatý na rušné momenty bol aj tento zápas, počas ktorého tak diváci ako i žurnalisti ani nemali času prediskutovať krásu jednej akcie, lebo hneď nasledovala druhá.
Novinárske bloky zapĺňal v tomto zápase azda najviac Marián Masný. Excellent player – mal pri jeho mene poznámku vo svojom bloku Balgičan Drychaus.
Vynikajúci hráč československej reprezentácie a Slovana Bratislava aj s futbalovou živinou z klubového života armádnej Dukly Banská Bystrica. Možno sa po zápase so Slovanom Bratislava o Mariánovi ešte dlho snívalo aj v prípade hráčov Queen S Park Rengers Gillardovi, Webbovi a Clementovi.
Marián obohatil aj futbalovú históriu Dukly svojsky. Bol často na neudržanie ešte ako bažant v oblečení vojaka základnej služby.
„Vedel preletieť ako papierový šíp rôznymi zvedavosťami mladíckeho života, ale futbal miloval a dával na prvé miesto.Žil pre futbal“- povedal o ňom Janko Ilavský, jeho nerozlučný priateľ a spoluhráč z dresu banskobystrickej Dukly.
Dosť týždňov a mesiacov, ba viac ako rok s ním prežil v izbe vojaka základnej služby aj jeho vtedajší ďalší „spolubojovník“, pred odchodom na vojenčinu do Dukly Banská Bystrica, prvoligový dorastenec TJ Vinohrady Bratislava, Štefan Dohnálek. Asi si tohto chlapca Marián Masný veľmi zapísal do svojho srdiečka, lebo mu aj vtedy, keď už bol špičkovým futbalistom majstrovského Slovana a kľúčovým futbalistom v celku majstrov Európy 1976 zasielal množstvo pohľadníc a pozdravov zo sústredení a dejísk významných zápasov kolektívov, v ktorých pôsobil. Keď nám Marián povedal, že on nikdy nepatril v Dukle medzi ospevovaných mladých hráčov, vybrali sme sa po rokoch aj za Štefanom Dohnálkom. A ten nám okrem iného priblížil Mariána takto:
„Po príchode do Dukly sme bývali s Mariánom na izbe spolu s Jankom Ilavským a Mirom Kráľom. Pod prezývkami Béla, Geri, Džeky a King. Keď ma na tréningoch posielal ako obrancu brániť Mariána tréner Musil, vždy mi zdôrazňoval:
„Štefane, Mariána musíš brániť v tesnej blízkosti a v boji o lop tu mu nič nedarovať“… Mal pravdu. Marián bol veľký futbalový talent, ktorý mal nesmiernu rýchlosť a úžasné zrýchlenie v pohybe s loptou po jeho fantastickej kľučke. Tak ako bol skvelým futbalistom, nikdy nebol ani nebude dobrým vojakom. Vojenské veci mu nevoňali. Keď mal ísť čistiť napríklad krumple s Jankom Ilavským, vtedajší kuchár Maťo Mikolaj z Horehronia mi veľa raz povedal, aby sme ich tam neposielali, lebo zo škrabky namiesto dobrého oškrabania vyberajú malé guličky, zemiakové torzá. Marián však vedel robiť torzá aj futbalovou vyspelosťou na trávniku. Z protihráčov. Škoda, že v tom čase nemohli odchádzať naši špičkoví futbalisti vo svojom mladom veku do špičkových európskych či svetových veľkoklubov. O Mariánovi by iste bol vedel futbalový svet ešte viac. Marián mal nesmierne rád svoju priateľku a neskôr manželku. Výnimočne miloval futbal, robil pre svoj futbalový rast veľmi veľa. Nosil v sebe veľa pokory, nikdy sa nad nikým nepovyšoval, hoci herne z kolektívu vyčnieval.“
Zaujímavé slová. Svedectvo, že každý kúsoček pravdivej futbalovej histórie je tak vzácna vec, že si ju musíme veľmi pre dobro futbalu a lásku k životom napríklad futbalových legiend, chrániť. Musíme ju dávať na papier v súvislostiach futbalovej hry tak, ako keď sa čo najúprimnejšie snažíme rozhovormi v dvojici, trojici či vo väčšej skupine oživovať vzácne chvíle našich spoločných životných momentov, ktoré sme žili a žijeme, trebárs, pri futbale. Možno aj preto, aby sa o historických návratoch k futbalovým dejinám Dukly nemohlo tvrdiť, že hluchý počul ako nemý rozprával, že slepý videl ako chromý rýchlo, rýchlo bežal…