STALO SA

Kedy je správny ťah na bránu?

Foto: Ján Miškovič | Text pod foto: Ing. Ján Zekucia takto prebral pamätný dres Dukly Praha na Venglošovom pohári futbalu mladých, v banskobystrickej hale na Štiavničkách z rúk zakladateľa Brankárskej futbalovej akadémie FK Dukla Praha, Petra Kostelníka (vpravo) brankárskej československej futbalovej legendy.

Medzi prvých, ktorí dosť živo zareagovali na rubriku internetového magazínu Klub priateľov Dukly patrí Ing. Ján Zekucia, odchovanec futbalu Spišskej Novej Vsi. Jeho futbalovou kariérou a prístupom k futbalu sa zaoberali aj skvelí publicisti denníka Československý sport, ktorý vychádzal v Prahe v čase, kedy Ing. Ján Zekucia obliekal prvoligový futbalový dres Nitry. Vtedy o ňom napísal známy redaktor spomínaného mienkotvorného futbalového denníka Franta Černoch, že Ján Zekucia hrá futbal 21. storočia. Čo mal konkrétne na mysli tentoraz rozoberať nebudeme, nás zaujalo videnie súčasného stavu futbalu v Duklách, ba Slovenskej republike vôbec. Tu sú jeho slová:

„Nikdy som veľkým futbalovým Duklistom nebol i keď jej dres obliekali zatiaľ dvaja nositelia Zlatej lopty, ktorú pre najlepšieho futbalistu Európy udeľoval od roku 1956 do roku 1995 prestížny futbalový časopis France Footbal. V roku 2010 došlo k spojeniu ankety s anketou Futbalista roka FIFA s novým názvom Zlatá lopta FIFA.  Niet už Zlatej lopty, niet na škodu armádnej futbalovej Dukly a to nielen pražskej či banskobystrickej, ale všetkých, ktoré posúvali v bývalom Československu náš futbal k európskym a futbalovým výšinám. Sám som sa ako hráč mal možnosť denne stretávať na pražskej Juliske počas mojej základnej vojenskej služby s vtedy velikánom svetového futbalu, pánom človekom a futbalistom Josefom Masopustom. On ako prvý z doterajších dvoch československých futbalistov získal Zlatú loptu France Footbalu. Druhým, ktorý sa tiež futbalovo zdokonaľoval v pražskej Dukle, aby potom zrejme na večnosť zakotvil v talianskom Juventuse Turín bol Pavel Nedvěd. Podrobne sa o futbale armádnych Dukiel  zaoberať teraz nebudem, ale je veľká škoda, že zanikli. Celkom na sklonku svojej základnej vojenskej služby som okúsil aj futbalový život v Dukle Banská Bystrica. Preto oceňujem internetový portál Klub priateľov Dukly, v ktorom ma upútala naposledy nová, ale skvelá rubrika: „Stalo sa“. Spomenutá rubrika ma však zaujala z viacerých dôvodov. Ono sa to stalo skutočne, že zo športu chudobných, ako sa futbalu dávno rozprávalo, je dnes veľký biznis. Kým sme pred 50 – timi rokmi mali o jeden ideál viacej, ktorý predstavoval vo futbale i športe vychovávať pre ľudskejší a spravodlivejší svet zdravé pokolenie, dnes mladé ľudské telo, v ňom duch a srdce nie sú predmetom úsilia tých, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu našich vnúčat. Tie sa čoraz viac stávajú tovarom a čo a ako sa stávalo v našich životoch vtedy, vytráca sa to aj z dejín futbalu.

Foto: archív FK Dukla Praha | Text pod foto: Vo svojich spomienkach vo filme o FK Dukle Praha spomína Pavel Nedvěd (na fotografii vľavo) na svojho agenta a zároveň bývalého skvelého futbalistu Dukly Praha a československej reprezentácie Zdeňka Nehodu. Tentoraz ho budeme citovať doslovne, bez prekladu do slovenského jazyka: „Naučil mě spoustu věcí, jak se koukat na fotbal, jak pokračovat ve svoji kariéře, na co myslet… Náš vztah se stal hodně rodinný a já jsem za to rád, protože si myslím, že jsem poznal člověka, který mě do života dost dal“…

Dnes je moderný ťah na futbalovú bránu vtedy, ak ide biznis biznismenom a naše zdravie, zdravé stravovanie, parametre zdravých životných míľnikov i našej existencie skrýva v sebe sila mobilných telefónov a počítačov už v rukách neplnoletých detí. Kde a kedy sa toto všetko stalo? A prečo? Hľadáme a spoznávame diagnózu? Sotva. Ponaučenie môže naberať človek v rôznych fázach svojho života. Poznali sme dozvuky rokov päťdesiatych, prišiel rok 1968, potom rok 1989 a dnes nám koronavírus pripomína, že rôzne fázy našich životov vždy boli a aj budú rôznorodo poprepájané. Takže či sa nám páči, alebo nie, ak sa  budeme chcieť z vážnych problémov dostávať, aj vo futbale si budeme musieť hlbšie už od základných škôl všímať napríklad rovnomerný vývin ľudského tela a duše našich vnúčeniec.

Vždy pri každom úspechu bola výchova. V antike prísna sparťanská. Ale nestaviam sa do úlohy ani filozofa ani sudcu. Bol som futbalistom a popri tom poľnohospodárom. Ono to ide spolu so sebou. Tak ako i ten skvelý názov Dukla. Tiež som sa snažil ísť aj vo futbale vždy dopredu. Nezabúdal som mať na zreteli slepotu z chýb minulosti. Mali by sme vedieť, spoznať, čo nás brzdilo v rozvoji a čo posúvalo dopredu.

Získavali sme vo futbale svetové úspechy v klubovom živote dospelých napríklad s Duklou Praha na prestížnom Americkom turnaji svetovej super špičky a s dorastom zásluhou Benedikovcov v dresoch banskobystrickej Dukly po Európe na skvele obsadených turnajoch dorastencov. Zrazu sme zabudli, že sme patrili k špičke.

Náhodou? Zabudli sme, že sme mali aj skvelých novinárov, ktorí komunikovali so špičkami sveta napríklad o futbale či hokeji, ale tie špičky neboli len futbalové či hokejové, ktoré rozprávali o dôvodoch a podstate takých úspechov. A neutekali zo svojej rodnej krajiny. Prečo? Možno aj to by sa patrilo poznávať systémom nášho súčasného školstva.

Futbal bol môj život od počiatku. Už v rodnej Spišskej Novej Vsi. Jadrom všetkého čo som sa vo futbale naučil bolo poznať dobre seba samého a neutekať od podstaty seba samého. Pred sebou sa ujsť nedá. Aj preto sa mi páči titulok: Stalo sa.

Pýtam sa, existuje na zemeguli človek, ktorý nikdy neurobil chybu? Má niekto patent na rozum bez omylu? Všetko pri futbale, mám na mysli herné schopnosti a rýchlosť, techniku a góly, prichádzali postupne. Aj koronavírus sa k nám vkrádal postupne. Taká je moja filozofia futbalu a života. Preto som opatrný, ale snažím sa byť aj pravdivý vo vyjadrovaní a vlastnom konaní. Poteší ma, ak sa také riadky objavia aj v rubrike Stalo sa. Pre mnohých sú dnes nielen v súvislosti s MFK Dukla viac ako potrebné. Učiť sa nebola a ani nebude nikdy hanba. Ani vo futbale. Naše futbalové školstvo tiež upadá z dňa na deň viac. Nie náhodou aj preto, čo som povedal? Bodaj by som nemal pravdu. Život mi našepkáva, že asi od nej nebudem ďaleko… A verím, že mi to Klub priateľov Dukly uverejní bez vyškrtania na prvý pohľad nepríjemne znejúcich mojich skúseností. Stali sa. Ba, na veľkú škodu, oni aj pokračujú“…