Foto: Ján Miškovič | Text pod foto: Ladislav Petráš (vľavo s rozosmiatou tvárou), veľká postava československého futbalu, kľúčový hráč Dukly Banská Bystrica i československej futbalovej reprezentácie na MS v Mexiku. Takto sa zabával v kruhu verných priaznivcov Dukly, bratov Cyrila (uprostred) a Jozefa Rejdovianovcov (na zábere vpravo) na tribúne starobylých, dnes už neexistujúcich Štiavničiek v takom šate, počas stretnutia internacionálov Dukla Banská Bystrica – Dukla Praha, ktoré odohrali v Banskej Bystrici 8. septembra v roku 2017.
O tom, že žijeme náročné dni v náročných podmienkach netreba nikoho presviedčať. Vhodná príležitosť na skvalitňovanie vlastnej sebadisciplíny i sebavzdelávania. Aj z oblasti komunikácie.
Patrím medzi skôr narodených a vždy obdivujem a fandím tým, ktorí sú empatickí, rozhľadení, ústretoví a pritom komunikatívni. Zvlášť mám radosť, ak ide o ambicióznych mladých ľudí. Ak to znásobujú hrdosťou na svoje mesto v spájaní mladých životov so skúsenými seniormi, moja vnútorná radosť je dvojnásobná.
Život mi dovolil dotýkať sa radostných chvíľ v meste pod Urpínom, keď tu vznikalo Armádne stredisko Dukla Banská Bystrica. Tiež ako mladík z ďalekého východu som hltal a registroval prvé úspešné ťahy na bránu tak špičkových športovcov, v tom čase mojich rovesníkov, ako i trénerov a funkcionárov, ktorí v tom čase i neskôr v Dukle pôsobili či ešte aj dnes pôsobia. Dokázal som sa veľmi tešiť z víťazstiev a registrovať náročné súperenie tak na domácej ako i zahraničnej scéne zásluhou všetkých športovcoch. Tešil som sa tiež ako mnohí ostatní z postupu Dukly Banská Bystrica medzi československú futbalovú elitu a smútil, keď sa naša Duklička musela s najvyššou československou súťažou rozlúčiť.
V živej pamäti mi utkvelo, keď na námestí mesta, o ktorom ešte aj dnes mnohí ďaleko za jeho hranicami rozprávajú: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi“ predávali chlieb s nápisom Dukla, keď po postupe čapovali dobrosrdeční výrobcovia na námestí pivo zdarma. Zažil som však aj chvíle, keď rozhorčení tzv. „skalní“ hádzali do autobusu s nápisom Dukla skaly, lebo futbalisti vypadli z I. ligy.
Dnes máme v celej republike problémy s koronavírusom a tak ako dôchodca, síce stále publicisticky aktívny, mám čas na analýzy a vnímanie súvislostí našich každodenných životov, s Duklou a v Dukle nevynímajúc.
Aj v čase keď MFK Dukla neprežíva stresy kde bude trénovať či hrať zápasy a kde sa budú vyzliekať či trénovať naše vnúčence, alebo deti našich detí, keď zimnú prípravu vo veľmi ťažkých podmienkach a nie za lacný peniaz odkrútili v cudzom prostredí. Na umelej tráve v Zlatých Moravciach, vo Zvolene, Senici, Podbrezovej, len nie bohatými futbalovými historkami opradenej, v našej krásnej Banskej Bystrici. Obdivujem pracovitosť trénerov, hráčov, funkcionárov i ich ochotu a schopnosť pohádať sa v dobrom za dobrú vec. Rozmýšľam a rád čítam aj z daných oblastí odporúčania múdrejších, skúsenejších, svetom zbehlých.
Napríklad nedávno doktor prírodných vied Anton Korgo, ktorý vyštudoval univerzitu vo Švajčiarsku kde žije a býva desaťročia, v jednom článku napísal okrem iného aj toto:
„Taký je rast vo všetkom a všade. Tak ako u baktérií, tak aj v hospodárstve, v priemysle, vo firmách, pri produktoc ale aj v športe. Pomalá príprava a potom exponenciálny rast, stagnácia a odumretie. Námaha politikov je zbytočná a smiešna, ak zabudnú rešpektovať svetu trvalo približované prírodné zákony. Vírus sa v jeho terajšej forme a vo väčšine oblastí dostáva do fázy stagnácie a keď sa chce hospodárstvo udržať pri živote je potrebné začať robiť opatrenia dávno pred stagnáciou vírusu. Každý silný vírus znivočí a nivočí veľkú časť populácie.“
Kde začínajú a ako sa prejavujú počiatočné fázy každej stagnácie, teda každého škodlivého vírusu? Čo tak siahnuť k múdrostiam o prírode, ale i analýzam hoci aj do antiky k jej múdrym odkazom? K odkazom aj pre samotné médiá. Prečo sme mnohé potreli a potierame, prečo prichádzame s tým, čo už svet dávno skúsil a neosvedčilo sa? Prečo nahrádzame prírodné, zdravé vitamíny chémiou inými škodlivinami na tejto planéte? Otázky veľmi vážne a denne potrebné na riešenie. Prečo nechávame priestor hodnotám, ktoré majú od zdravého života veľmi ďaleko?…
Poviete si, čo to má spoločné s futbalom? Duklou? Aké táraniny, keď je tu koronavírus? Pardón!
Starostlivosť o deti o priestory pre ich pohyb o kvalitu športu, ktorý je vo svete zavše silnejším než samotné politické strany, teda futbal, je vec veľmi významná. Aj v období koronavírusu.
Tí, ktorí ma poznajú ako publicistu sa ma zvykli pýtať, keď sme sa stretli náhodou či po dohode: Prečo?…Prečo doteraz v Radvani nič nebudujú? Prečo sme vypadli až do tretej ligy? Prečo nemáme futbalovú Duklu? Prečo nechávame futbal mladých napospas biznismenom? Prečo?., ale verejných odpovedí podložených hlbšími analýzami je málo. Ešte menej ako šafránu…
Dlho som neodpovedal, ale na mnohé som sa pýtal často kompetentných. Dnes cítim potrebu písať o mnohom sledovanom a pozorovanom dlhodobo, verejne. Ako prvého potrebujem vážnym a vďačným slovom osloviť lodivoda mesta pod Urpínom. Nie som však jeho obyvateľom.
Pán primátor Nosko, som rád, že môžem po vyše roku nášho spoločného dialógu poďakovať za vašu úprimnosť i dodržanie slova. Iste pamätáte, keď sme sa v prítomnosti vašej hovorkyne Mgr. Zdenky Marhefkovej, PhD. rozprávali o možnostiach vybudovať v Radvani Mestský mládežnícky futbalový štadión? Túto tému som navodil ako odpočet vašich zámerov, ktoré ste tlmočili na verejnosti i pred športovými novinármi ešte v roku 2017.Vy ste mi vtedy argumentovali prieskumom na verejnosti, že v meste je potrebné dobudovať aj futbalovú infraštruktúru. Dokonca ste potvrdili svojimi prieskumami zistené, že v Banskej Bystrici je dlhodobo poddimenzovaná. Vtedy sa dobre počúvali slová a termíny, ktorými ste argumentovali. Veľmi som si vážil už vtedy váš drahocenný čas, že ste si našli pre čitateľov i moju prácu, ktorú vnímam ako poslanie.
Ani hneď potom, ani neskôr som necítil potrebu na verejnosti váš skvelý zámer, ktorým ste na základe vašich slov našli podporu i u mnohých poslancov a voličov, publikovať. Dnes to robím. Chcem sa poďakovať za dodržiavanie vami vysloveného tak pre internetový portál Športlandia. sk, ako pre internetový magazín Klub priateľov Dukly , ale napríklad aj pre čitateľov www.priekopnik.sk či www.mfkdukla.sk, ba možno i širšie mediálne spektrum publicistiky o športe. Dnes som sa dozvedel z oficiálnych zdrojov, že dlhodobé plány, s ktorými pracujete, ktoré ostro sledujete i s blízkymi spolupracovníkmi dostávajú napriek koronovírusu konkrétnu podobu.
Prezradím, nie nadarmo sa o vás aj v zahraničných odborných kruhoch hovorí, ako o kvalitnom lekárovi, ale aj náročnom hospodárovi. Dovolím si dopísať k zistenému a vo svete počutému, že v súčasnosti píšem s plnou zodpovednosťou o odbornom, nie odpornom znalcovi ľudských duší aj v čase, keď korona kvári zdravie mnohých.
Prečo? Nadišiel čas pravdy, aby nezostali premárnené zdravé a vážne, potrebné kroky vo vytváraní podmienok vo výchove. Zároveň však rozvoji a raste mladých futbalistov v meste, ale i blízkom či vzdialenejšom okolí. Mnohí znalci futbalu aj dnes považujú za strategicky i historicky dôležité v prinavracaní stratených európskych pozícií vo výchove mladých futbalistov aj v meste Banská Bystrica. Možno vďaka tomu myslia aj na výchovu kvalitnejších národohospodárov. Nemám dôvod skúmať, z akých dôvodov práve túto oblasť pred vami vaši predchodcovia zanedbali, lebo tým nič nepomôžem vyriešiť a taká publicistika sa stane skôr škodlivou než užitočnou. Z rôznych iných príčin.
Sledujem so štábom spolupracovníkov a teraz širokej verejnosti dávam na známosť, že pravé finále so začatím stavby futbalovej Radvani je predo dvermi. Procesy riešení finalizujete výberovým konaním realizátora stavby. Tvrdili ste, že vyberiete toho kvalitného a zároveň ekonomicky pre pokladnicu mesta najlacnejšieho. So širokou rodinou priaznivcov držíme palce.
Istotne hlavne do banskobystrického futbalu zapojení ľudia, mám na mysli hráčov všetkých vekových kategórií, ich rodičov, priaznivcov futbalu, funkcionárov i ďalších, ktorí cítia radosť a zadosťučinenie za svoju prácu i snahy, že po dlhých procesoch sa dostávame s výstavbou takmer do finále. Športové srdce bije vo všetkých častiach u zainteresovaných z Banskej Bystrice, ale i v ďalších regiónoch pre futbal. Futbalové talenty tu za čias slávneho mága futbalovej mlade, Petra Benedika, vyrastali ako na bežiacom páse. Mesto Banská Bystrica zachránilo vo svete uznávané a slávou olympijských víťazov zdobené logo Dukla. Banská Bystrica má majstrov Európy vo futbale v kategórii U16, ale má aj olympijského víťaza vo futbale. František Kunzo je jeho vizitka. Futbalová i ľudská. Zdobená skromnosťou a hrdosťou na klub i mesto.
Už som vyššie podčiarkol, že nie som obyvateľom Banskej Bystrice, ale poznám skvelých ľudí z mnohých regiónov Slovenskej republiky, ktorí futbalu i zdravému životu rozumejú, podporujú ho a prajú návrat futbalovej liahne do mesta pod Urpínom. Do mesta, ktoré osobne mám veľmi rád a som na mnohé veci i ľudí odtiaľ hrdý. Som presvedčený, že tento projekt je ďalším z mnohých krokov, ktorými pomáhame futbalu prinavrátiť pozíciu, ktorú kedysi mesto Banská Bystrica malo.
Dnes sledujú a čítajú internetový magazín Klub priateľov Dukly stovky bývalých hráčov, ktorí sa zdokonaľovali futbalovo i ľudsky pod Urpínom. Dnes sú mnohí špičkovými odborníkmi v iných sférach každodenného života. Nedávno mi jeden z nich, s právnickým vzdelaním, ktorý dlhodobo pôsobil v ďalekom zahraničí, s vizitkou kvalitného klubu Slovana Bratislava, JUDr. Ján Medviď okrem iného povedal:
„Na Banskú Bystricu a jej skvelých ľudí nikdy nezabudnem. Dotýkal som sa ich vďačnosti počas celých dvoch rokov svojej základnej vojenskej služby. Banskej Bystrici aj dnes svedčí nielen prvoligový futbal, ale nadväznosť na ,vlastne, prvú futbalovú akadémiu v Európe, ktorú tam budoval so štábom ľudí známy mládežnícky tréner Peter Benedik. Mnohé vyspelé futbalové krajiny z nej veľa popreberali. Dnes tam máte galériu jeho odchovancov. Spájajte sa pre futbal, lebo ten je vlastný nielen samotnému mestu pod Urpínom, nielen regiónu, ale celému Slovensku. Nepremárnime žiadnu šancu. A nezabudnite pri každej príležitosti za nás poďakovať tým, ktorí dokázali vytvárať na Štiavničkách dôstojný kolorit futbalovým zápasom. V živej pamäti mi zostali rozhovory s množstvom skvelých futbalových fanúšikov. Nechýbali medzi nimi i jednoduché žienky, mamičky z predajní potravín či novinových stánkov.“
Potrebujú také slová širší komentár? Keď futbalová Dukla oslavovala 50 výročie svojho vzniku, internacionáli v dresoch tej banskobystrickej hrali priateľský zápas proti pražskej menovkyni. Tej Dukle, kde vyrástli dvaja nositelia Zlatej lopty pre najlepšieho futbalistu Európy. Vtedy som načúval otázkam skúseného tajomníka futbalu, pána Milouša Jíchu z Dukly Praha ako sa pýtal v prítomnosti slávneho Jána Geletu viceprimátora mesta, pána Jakuba Gajdošíka, ako vidí rozvoj futbalu a športu v meste. On okrem iného povedal:
„Náš novovzniknutý Mestský futbalový klub Dukla chce naviazať kvalitou na časy krásne a skvelé, keď Dukla spod Urpína mala zvuk zásluhou starostlivosti o výchovu mladých futbalistov aj v Európe. Pán Milan Smädo je jedným z tých, ktorí sa narodili v Banskej Bystrici, hrali aj v reprezentačnom drese, obliekali ligový dres „A“ mužstva Dukly a futbalu pod Urpínom ostali verní. Máme tu majstra Európy z Belehradu Pavla Michalíka, olympijského víťaza Frabntiška Kunzu, ale hlavne chuť vydať sa na náročnú cestu.“
Vydali sa na ňu. Dobre, že ju neprerušujú ani v období, kedy je vhodný čas procesy vyhodnocovať. Len čo vzíde známy víťaz zo záujemcov o realizáciu stavby v Radvani, znova sa budem snažiť, samozrejme za odbornej pomoci múdrejších než je moja maličkosť, publicisticky nadviazať na hľadanie odpovede, ktorú často dávajú novinári hlavne preto do titulkov, lebo nespokojní sú z radov nezainteresovaných hlavne tí, ktorí s popisovanými a načrtnutými problémami nežijú, nepomáhajú ich riešiť, ale na verejnosť prichádzajú s komentármi ako dobrodruhovia ťažko budované rozbíjať, dávajú sa rôznorodo počuť takým smerovaním ako na objednávku. Možno aj preto, lebo o ťažkom budovaní dobrých základov novinári píšu málo, alebo takmer nič.
Pod zemou, či v zemi nie je prácu vidieť. Ani v bahne futbalových pádov. Ale práve na takých miestach je práca, jej organizácia ťažká a nesmierne náročná. Na trpezlivosť, odbornosť i predvídavosť. Dosť dôvodov, aby taký príspevok aj o takých súvislostiach uzrel svetlo sveta.
Jozef Mazár
Autor článku sa od vzniku Dukly Banská Bystrica zaoberá ako novinár, publicista históriou a súčasnosťou životov a osobností, ktoré pôsobili ako špičkoví športovci v Duklách. Tak banskobystrickej ako aj pražskej. Je autorom kníh: Naša Dukla pod Urpínom, Futbaloví anjeli a démoni, Svedectvo veliteľa. Sám bol v rokoch 1968- 1970 vojakom základnej služby v Dukle Banská Bystrica.