Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Mladý, ani nie 16 ročný fotograf Samo Telúch hľadá svojim fotoobjektívom talenty aj na slovenskom vidieku. Táto ilustračná fotografia je z Rakytoviec. Klubu, ktorý hrá s dospelými IV. ligu a mnohé mladé talenty z dorastu MFK Dukla tam cibria svoju futbalovú vyspelosť, aby dorastali v kvalitu pre vyššie a náročnejšie súťaže. Neoficiálna spolupráca dvoch klubov.
Nedávno som cestoval v autobuse. Vlastne, cestujem denne, takže také a im podobné výroky aké uvádzam v titulku toho článku, či chcem, alebo nechcem, počúvam denne. Jedna mladá mamička, ktorú dobre poznám, sa pochválila druhej. „Nášho Miška už oslovil futbalový agent. Kúpil mu kopačky, prišiel za nami a podpísal s nami zmluvu, pôjde do futbalovej akadémie v slávnom klube.“
Tá druhá zareagovala. Môj manžel Ďuri nechce o tom, aby Albert išiel z domu ako 11 ročný preč, ani počuť. Darmo dáva góly tak ako Tvoj Miško, darmo obchádza protihráčov. Nesmie obchádzať zákonitosti detstva, rodinnú atmosféru pri svojom detskom dozrievaní, dotyk so súrodencami, našou ulicou i našim malým dedinským klubom. Veď aj Pišta už bol v tej Akadémii. Bol talentovaný. Naučil sa fajčiť, školu neurobil, vekom povyrástol, ale futbalovo a hlavne ľudsky upadol. A dnes už ani futbal nehrá. Pamätáš, vtedy ho zobrali až do Talianska. To bolo slávy“… Zaujímavý rozhovor ma tak vtiahol do deja, že som sa pridal. „ A čo Vy, ako mamičky. Ako to vidíte s Vašimi chlapcami, ktorí sú, na základe toho čo rozprávate, zrejme, tiež talentovaní.?“ – opýtal som sa. Chvíľu bolo ticho, potom jedna poznamenala. „Je to aj o šťastí, aj o tréneroch, o klube do ktorého chlapca chcú.“ Pokýval som hlavou. Nedalo mi, zareagoval som tiež: „Veru, tak. Je to o poznaní mnohých vecí. V prvom rade o dobrom poznaní svojho synčeka, o poznaní konkrétnych vecí, ktoré musia pomáhať robiť rodičia, ako prví. musia vedieť správne vychovávať slušného mladého človeka. Ale aj o poznaní kvality trénerskej roboty. Som učiteľ, veď ma poznáte. Dnes v okolí nepoznám veľa trénerov, ktorí by sa odborne zaoberali psychológiou výchovy mladého talentovaného chlapca. Pamätám sa na časy, keď som ešte hrával futbal sám, náš dedinský tréner denne komunikoval s našim učiteľom telesnej výchovy hlavne o chlapcoch, ktorí potom, keď vyrástli z detských nohavíc, išli do dorasteneckých klubov, ktorých dospelí hrali vo vyšších súťažiach. Klub dostal peniaze za ich výchovu a to bola motivácia, aby všetko šlo vo výchove cestou prirodzenou. Dnes? Hodiny telesnej výchovy v našej škole tiež znížili, telocvikársky fortieľ stratil z mnohých dôvodov na váhe a spoločenskej prestíži a tak nabehli chytrí licenční agenti, aby predávali deti často za judášsky groš. Do sveta slovenskej futbalovej biedy. Veď medzi riadkami to na televíznej obrazovke pekne pomenoval aj pán Ján Kozák, bývalý reprezentačný tréner…“ Mamičky ma prerušili. Tak poraďte, kde sa o tom, čo hovoríte, môže človek dozvedať.“ Usmial som sa. „Vy ste to, pani, povedali sama. Aj od licenčných agentov. Všetko je však pekne zabalené v jednom futbalovom pozlátku“ bola moja odpoveď. Pozerali sa na mňa. Pozdravil som im na rozlúčku, lebo som vystupoval.
Prišiel som do školy a dlho rozmýšľal. Keď som čítal na Športlandii článok pod titulkom MFK Dukla porazila technicky vyspelý West Ham United, medzi riadkami bolo napísané, že odborne vyškolený, podkutý odborník z oblasti práce s deťmi a mládežou pracuje v novovzniknutom futbalovom klube FC Košice. Možno raz inokedy tam bude tiež napísané, že podaktorí licenční agenti teraz lanária talenty a vzápätí budú lanáriť aj kvalitných trénerov futbalovej mládeže. O funkcionároch sa nikde nehovorí. Akú futbalovú odbornosť v sebe skrývajú tí, ktorí rozhodujú o smerovaní slovenského futbalu? Vlastníci veľkoklubov si kupujú, čo sa im hodí do ich futbalovej stratégie. Majú na to právo. Vlastnia a financujú svoj súkromný klub. Zrejme aj Športlandia.sk je súkromným portálom. Zasielam tam tento príspevok.
Ako pedagóg, ktorému nie je kvalita výchovy malých detí prostredníctvom telesnej výchovy a úprimnej komunikácie s rodičom ľahostajná, chcem vtiahnuť do tohto dialógu mnohých. Do dialógu slušného, konštruktívneho, potrebného. Na tom portáli som, totiž, práve aj pre rodičov a pedagógov či trénerov, našiel aj inú rubriku ( myslím si, že redakcii by sa taká rubrika, ktorú navrhujem tiež hodila – pozn. Ján Morvaya, autora tohto článku) . Má názov Zdravie a relax. Viacerí v nej píšu o prevencii. Také písanie má veľa súvislostí. Ponuka , ktorú približujem na základe skutočného príbehu – tiež. Uvidím či mi to uverejnia a ak, potom uvidím, že či je Športlandia.sk portálom čítaným. Pre mňa je zaujímavým.