Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Napriek tomu, že R. Polievku aj takto zdvojovala či dokonca strojovala obrana hosťujúcej Podbrezovej, bol to práve hráč s číslom 17 v červenom drese MFK Dukla, ktorý prihral na jeden z dvoch gólov svojho mužstva do siete súpera. Pravda je však aj tá, že ani Polievkovi úzke ihrisko a zlý trávnatý povrch nepridali na kvalite jeho hry.
Na každé futbalové stretnutie sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Na prvý súboj po dlhej prestávke v II. futbalovej lige, futbalovej sezóny 2019/2020 sa patrí pristupovať zodpovednejšie aj preto, lebo záver súťaže je nevšedný.
MFK Dukla by bol najradšej pokračoval v dlhodobej súťaži s tým, aby po jej ukončení prvý celok v tabuľke postúpil do ligy prvej a posledný celok z ligy prvej vypadol o súťaž nižšie. Nestalo sa. MFK Dukla ani FK Železiarne Podbrezová na tom vinu nemajú a vo vzájomnom súboji hráči oboch mužstiev ukázali, že futbal bol, je a bude nevyspytateľný, ale preto lákavý, atraktívny, so všetkým čo diváka pritiahne na štadión, zabaví, poučí, alebo niečo nepredvídané aj pošepne.
Trebárs, či je skutočne pravdivé, že sa od 13. júna 2020 hrá o postup do Fortuna ligy, keď v podstate iba dva kolektívy majú možnosť v konečnom účtovaní bojovať o barážové miesto takého súboja s posledným celkom tohoročnej Fortuna ligy.
Nepatrí sa verným priaznivcom futbalu Slovenskej republiky nahovárať rôznorodo nepravdy, alebo polopravdy v súvislosti s tým, čo v súčasnosti vo Fortuna lige, alebo II. lige prebieha.
Ten kúzelný futbal také praktiky dlho robiť nedovolí sám vo svojej podstate, lebo čas všetko odhalí. Zoberme si napríklad zápas medzi MFK Dukla a FK Železiarne Podbrezová o body v tabuľke šiestich, z ktorých každé mužstvo do spomenutých súbojov zapojené hrá s inými ambíciami a tým aj pod iným psychickým tlakom.
Kým mladý kolektív Podbrezovej aj podľa slov svojho trénera nastupoval 13. júna na súboj s vedúcim MFK Dukla Banská Bystrica s chuťou ukázať sa elánom, bežeckým nasadením, pohybom i so snahou proti skúsenosťami vyzbrojenejšiemu súperovi zlepšovať sa, mužstvo spod Urpína, tentoraz na „domácej“ , priznajme si, nie veľmi kvalitnej futbalovej tráve vo Zvolene, malo za úlohu na žiadosť drvivej väčšiny svojich priaznivcov zvíťaziť.
Nestalo sa tak. Behavejší súper, užšie ihrisko, ale hlavne oproti Podbrezovej i menej prípravných zápasov ( MFK Dukla zohrala jedno, hostia z Podbrezovej 3 – pozn. autora) predsa len zohrali dosť podstatnú úlohu pri konečnom bilancovaní bodového zisku. Žiadne ospravedlňovania, žiadne výhovorky, nakoniec bod môže mať v konečnom účtovaní aj tak dnes už po čudnom zrátavaní konečného bodového zisku veľkú cenu, ale vedenia sa ujali v zápase hostia práve v čase, keď mal MFK Dukla azda najväčší a sústavnejší tlak na bránu hosťujúceho Ludhu. Ten však bol vždy vo svojej bráne tam, kde musel zachraňovať pred gólovou pohromou, ak už predtým loptu neodkopli do bezpečia jeho snaživo hrajúci spoluhráči. Práve z rýchleho protiútoku do odkrytej obrany sa zrodil rohový kop a po ňom dal kapitán mužstva Podbrezovej Paraj v 62. minúte vedúci gól. O 4 minúty najskôr Nôta vyrazil dobre mierenú strelu na svoju bránu vyslanú z kopačky Ďatka, ale pri opakovanej strele hosťujúceho Krčulu bolo 0:2.
Mužstva sa rozišli zmierlivou remízou. Podľa priebehu súboja mal trvalejším tlakom na súperovu bránu viac príležitostí dať vedúci gól kolektív reprezentujúci Banskú Bystricu, ale bola to Podbrezová, ktorá ešte v 90. minúte vyhrávala o 2 góly. Domáci tréner Stanislav Varga dobre tušil, že na užšej hracej ploche hosťujúcim mladíkom dodá viac energie prípadný vedúci gól, preto bolo badať opatrnejšie útočné poňatie až do vedúceho gólu hostí napríklad aj zo strany obrancov Migaľu či Prikryla. Keď však priháralo, začal Varga robiť v zostave rošády a po príchode Dolného, Tótha či Vujoševiča znova začala nebezpečne podkurovať v súperovej šestnástke futbalová družina MFK Dukla.
V nastavenom čase práve Prikryl dal v 91. minúte prvý gól Dukly a o minútu po ňom upravil na 2:2 Laksík. Významným hráčom z poloprázdnych tribún, i keď divácky záujem bol veľký, boli členovia Fan klubu MFK Dukla sústavným silným, ale športovo krásnym povzbudzovaním.
Stručne o zápase:
MFK Dukla Banská Bystrica – FK Železiarne Podbrezová 2:2 (0:0)
Góly: 91. min. Prikryl, 92. min. Laksík – 62. min. Paraj, 66. min. Krčula. Rozhodoval: Prešinský. ŽK: Savič, Vujoševič resp. Ďatko. Diváci: 357 (500).
Zostavy a striedania
MFK Dukla: Nôta – Migaľa, Nosko, Prikryl, Savič ( od 76. min. Vujoševič) – Willwébwer, Snitka ( od 76.min. V. Tóth) – Starší, Vaščák (od 52. min. J. Dolný), Polievka – Laksík
FK Železiarne: Ludha – P. Kováčik, M. K. Bartoš, Paraj, Chvátal – Ďatko – Krčula, Pastorek ( od 63. min. Pribula), Špyrka ( od 76. min. Bakaľa), Galčík ( od 76. min. Szetei) – Zachara (od 59. minúty D. Pavúk)
Na tribúne tesne po zápase z úst fanúšika odznelo:
„Zaujímavý zápas mal svoju krásu i príťažlivosť, ale bol poznačený dlhou prestávkou. Mladí chlapci v dresoch Podbrezovej vedeli, že v prítomnosti viacerých licenčných agentov môžu dobrou hrou zvýšiť svoju cenu na futbalovom trhu. Ale aký bude ten náš slovenský futbalový trh, ak ním budeme trhať každoročne mnohé časom overené dobré praktiky rokov dávnejšie kvalitných?“…