AKTUALITY MÉDIÁ

Odišiel futbalový elegán s veľkým srdcom človečiny

Futbalovú rodinu bývalého Československa zastihla v ranných hodinách 12. augusta smutná správa. Tento svet navždy opustil futbalový elegán s veľkým srdcom človečiny, prešovský rodák, JUDr. Pavol Biroš. Úspešný československý futbalový reprezentant, ktorý odohral v prvoligovom drese 214 prvoligových zápasov. Najviac, v populárnej a bohatou futbalovou históriou opradenej pražskej Slávii.

Namieril tam v čase, keď ho úžasná túžba po kvalitnom vzdelaní zaviala až do stovežatej Prahy, kde ho prijali študovať na Karlovu univerzitu. Už v žiackych rokoch v drese Tatrana Prešov bola pre jeho prístup k futbalu a životu čitateľná jeho poctivosť a pracovitosť. Tréner Jakubík ho od žiakov aj vďaka jeho talentu na vedy futbalové posunul ešte ako žiaka do „B“ družstva dorastencov k trénerovi Slosserovi. Ani tam sa dlho neohrial, lebo ho veľmi rýchlo zásluhou talentu a vlastného chcenia herne sa zlepšovať funkcionári i tréneri preradili do ligového dorastu Tatrana.

Keď odišiel študovať do Prahy, o futbalové miesto v zostave ligových dorastencov  Slávie, musel presviedčať prístupom k hre, ale i životu vo veľkomeste bývalého záložníka Slávie Linharta. Ten ho odporučil medzi seniorov. A tak Pavol nastupoval dlhé roky v obrannej línii s Jánom Lužom či Františkom Ciprom. Kým Cipro napríklad vynikal na ihrisku v obrannom zoskupení hlavne rýchlosťou, Pavol Biroš okrem iných futbalových predností aj eleganciou a prehľadom v hre. Zo Slávie sa dostal do reprezentácie Československa, ktorá získala v Belehrade v roku 1976 pod taktovkou trénerskej dvojice Ježek – Vengloš titul majstrov Európy. V kádri aj s Pavlom Birošom.

A tak, keď sa budeme v piatok v Prešove lúčiť so 67 ročným Pavlom Birošom, ktorý ukončil svoju hráčsku kariéru  ako 32 ročný v rodnom Prešove,  z dresu ktorého odišiel do futbalového sveta, mnohým sa pred  očami odvinie film jeho bohatého a veľmi aktívneho života.

V krátkej dobe je po Jaroslavovi Pollákovi ďalším východniarom, majstrom Európy, ktorý sa bude pozerať na naše cesty futbalovými životmi z nebíčka. Keď sme sa naostatok, možno pred troma mesiacmi rozprávali s týmto na slovo dosť skúpym, ale na prístupy k ľuďom s veľmi žičlivým človekom, zaujala nás jeho skromnosť: „Že som dal svoj prvý ligový gól legendárnemu Viktorovi,  najlepšiemu brankárovi Európy na ME v Belehrade do brány Dukly Praha v jednom z mnohých pražských derby stretnutí, zostane tak časom zabudnuté ako to, že dres Slávie obliekali mnohí slovenskí futbalisti. Okrem mňa napríklad bratia Herdovci, Jano Luža,  Jožko Oboril, predtým Jožko Petrovič potom, trebárs Pavol Stričko. Futbalový národ zabudne i na to, že tak Oboril či Stričko, alebo moja maličkosť sme sa vrátili domov, aby sme našim mužstvám a našim futbalovým priaznivcom ponúkli to, čomu sme sa priučili v slávnych veľkokluboch. Všetko je to iba minulosť. O budúcnosti nerozmýšľam. Prítomnosť je tvrdá.“

JUDr. Pavol Biroš, poctivák v štúdiu i futbale bol príznačný týmito vlastnosťami aj k sebe samému. Odišiel od najvernejších priateľov a milovníkov futbalu vtedy, keď to najmenej očakávali.

Francúzsky spisovateľ a pilot Antoine de Saint Exupéry povedal: Čo dáva zmysel životu, dáva zmysel i smrti.“

Mnohí, ktorí budú stáť pri jeho rakve v piatok 14.augusta toho roku v Dome smútku v Prešove si možno tiež povedia: „Pavol chcel zostať do posledných výdychov na tomto svete sám sebou. V srdciach skutočných priateľov zostane navždy! Nech mu je naša zem ľahká! Česť jeho nehynúcej pamiatke!“

Jozef Mazár, za všetkých z veľkej smútiacej futbalovej rodiny Klubu priateľov Dukly.