Foto: Marek Čecho | Text pod foto: Dušan Tóth ( na zábere prvý zľava) mal počas stretnutia internacionálov Dukly Banská Bystrica a Dukly Praha skvelú náladu. V Liptovskom Hrádku mu po vylúčení kľúčového hráča Jakuba Tótha, vlastného syna, do smiechu vôbec nebolo. Po zápase prtálu Klub priateľov Dukly povedal, že to bolo podľa neho vylúčenie veľmi prísne. Hlavne ak videl i iné zákroky, ktoré si červenú kartu vyžadovali oveľa viac ako ten, ktorý v súboji o loptu na hru namotivovaný Jakub urobil. Nezabudol však dodať. ” Rozhodcovský výklad pravidiel nechajme však na rozhodcoch a tých, ktorí sú povinní na každú chybu upozorňovať, aby fanúšikovská rodina dostávala o našom futbale správne informácie.”
Kto bol na dohrávanom stretnutí 16. kola III.ligy skupiny Stred v utorok 8. mája medzi ŠKM L. Hrádkom a MFK Dukla Banská Bystrica mohol postrehnúť v čom sú prednosti Dukly oproti ostatným mužstvám tejto súťaže. Rozostavenie hostí, teda našich hráčov, MFK Dukla Banská Bystrica : Krejčí – Tóth, Kovanič,Gaško – Zumrovski, Snitka, Ševčík,Starší, Savič – Ďaďovský, Laksík ( s tým, že zo záložnej pätice sa predsa len najviac podpore útoku venoval Starší) ukázalo, že trénerská dvojica D. Tóth – N. Juračka má schopnosti svojho kolektívu dobre prečítané, ale tiež pozná silu súpera.
Vstup do zápasu mali hráči v červeno – bielom oblečení po hernej stránke kvalitnejší, ale keď videl hráč Dukly Tóth po agresívnej kĺzačke na polovici súpera pri postrannej čiare červenú kartu, opraty hry prevzali na niekoľko minút do svojich rúk domáci futbalisti. V tých fázach komorné divácke prostredie, v ktorom bolo okolo 250 priaznivcov futbalu a na naše treťoligové pomery aj veľa policajtov v služobnom oblečení v pohotovosti, zakričalo gól v 22.minúte po chybe stredu obrany Dukly, keď skóroval domáci Lukáš Stanislav.
Po góle futbalisti spod Urpína začali umne skladať skúsenosťou i úžasným nasadením do hry pascu na súpera, dokázali sa v jeho hráčskom prečíslení často vracať až s deviatimi hráčmi pred svoju šestnástku a z hĺbky poľa hernou konštrukciou hroziť domácej obrane, v ktorej bolo vidieť, že skúsený kapitán Hoško predsa len po svojom dlhodobom zranení ešte nehrá vo forme, na akú sú fanúšikovia Liptovského Hrádku od neho zvyklí. Futbalisti Liptovského Hrádku mali však v útoku hbitého Vandrašku, ktorý sa snažil o prieniky hlavne po krídle, ale až na jeden dva prípady všetko pozorní hostia likvidovali pred šestnástkou. Samotní hráči Dukly v útoku strelecky rožky nevystrkovali, akoby tušili, že musia rozťahovaním hry do šírky, jej prenášaním z jednej strany na druhú unaviť pomalších domácich futbalistov a skúsenosťami udrieť až vtedy, keď súper bude ten úder očakávať najmenej.
Futbalovo vyznel prvopolčasový súboj prvého s tretím v tabuľke zaujímavo tak pre futbalového odborníka, ako i laika. Druhých 45 minút zmrazili prítomných fanúšikov Dukly, ktorí sa dali športovým povzbudzovaním svojich miláčikov lepšie počuť ako domáci, prečíslené 2 protiútoky ( jeden bol v polčase prvom) do otvorenej obrany Dukly. Keď v priebehu prvej štvrťhodiny druhej časti hry futbalisti Liptovského Hrádku nedokázali skórovať ani zo situácií počas ktorých sa v šestnástke súpera dostali k lopte ich traja či dvaja hráči na jedného, ba z takého prečíslenia ani nevystrelili, MFK Dukla získavala herne ešte viac na istote v strede poľa i v čase keď držala loptu.
Skúsení futbalisti Savič, Snitka, Ševčík, Starší v strede poľa,ale i Ďaďovský s Laksíkom v útoku prenášali čoraz viac chúťky k vyrovnaniu pred súperovú šestnástku a keď nekrytá obranná štvorica nechala v 59. minúte v šestnástke po jednom takom skupinovom prieniku z hĺbky vlastného poľa a centrovanej lopte do šestnásky voľného Ďaďovského ten už vedel čo s loptou. Ľahko ju poslal za chrbát domáceho brankára Kopičáka.
Radosť v tábore MFK Dukla bola oprávnená, veľká, ale športová! Bez zbytočných vulgárnych pokrikov, ktoré často v Kremničke počas zápasov domácej Dukly z úst podaktorých jednotlivcov počuť, čo začína odrádzať kultúrneho futbalového diváka byť prítomným v takom prostredí. Hlavne s dieťaťom.
Súboj ŠKM Liptovský Hrádok – MFK Dukla Banská Bystrica 1:1(1:0) potvrdil slová prezidenta ŠKM Litovského Hrádku Ing. Romana Kapitáňa, ktorý sa pre internetový portál Klub priateľov Dukly dal počuť názorom: ” Ak si niekto z tejto súťaže zaslúži postúpiť, je to MFK Dukla Banská Bystrica. Jej hráči majú najviac futbalových skúseností, Dukla má najširší a futbalovo najzrelší kolektív. Futbalový stred Slovenska nakoniec potrebuje, aby v jeho krajskom sídle vyššia súťaž nie len bola, ale aby aj futbalová hra a jej sústavné zdokonaľovanie pomáhali dostávať náš celý futbalový región do vyšších a ešte kvalitnejších futbalových poschodí. So všetkým, čo k tomu patrí.”
Z portálu Klub priateľov Dukly sa jeho tvorcom aj pre taký názor oplatilo napriek daždivému počasiu do žičlivého futbalového prostredia v Liptovskom Hrádku prísť. Po skončení v podstate slušne hraného stretnutia na klzkom teréne ukázal rozhodca Šašváry za čiarovej asistencie Perextu a Krajníka okrem červenej karty Tóthovi aj žlté arty Janiglošovi, Sebastiánovi a Hoškovi, ktorý si pýtal po hrubom, síce neúmyselnom, ale nepeknom faule v závere zápasu aj druhú žltú kartu a tým by to bola i karta červená. Nečervenalo sa. Podľa mienky tých, ktorí nosia so sebou na futbalové zápasy aj najvyššiu rozhodcovskú kvalifikáciu sa dalo počuť, že ak už dával tento muž červenú Tóthovi, mal ju dať isto potom aj v dvoch prípadoch počas zápasu hráčom, ktorí skopli svojich súperov bez lopty tvrdými, nepeknými faulami na mokrý trávnik. Chybu rozdelil svorne. Jeho píšťalka ostala ticho raz na jednej a druhý raz na druhej strane.
Ale toto je už vec aj delegáta zápasu pána Kóšu. Ak sa píše taká pozápasová analýza, patrí sa spomenúť, že stretnutie so záujmom a pokojom sledoval novomenovaný tréner seniorov Stredoslovenského futbalového zväzu, bývalý hráč Dukly Banská Bystrica, Miloš Targoš, ktorý po zápase pre internetový portál Klub priateľov Dukly a jeho čitateľov skonštatoval: “Stretnutie ponúklo divákovi viac ako bežné, priemerné v III. lige. Na ihrisku nebol hráč, ktorý by svojim futbalovým kumštom vysoko prevyšoval ostatných.”
Tým našepol, že víťaz III.ligy, (najbližšie je k tomuto 23 kolách MFK Dukla Banská Bystrica, ktorá je v tabuľke prvá s náskokom ôsmych bodov, ale druhá Rimavská Sobota má o zápas menej) musí počítať s náročnejšími a kvalitnejšími protivníkmi v lige druhej. Po každej stránke. Keď si na stretnutí prítomný historik a štatistik futbalového diania v Dukle Banská Bystrica Ing. Jaroslav Šiška zapisoval detaily zápasu a mal medzi hráčmi z Dukly poznačených pri menách Kovaniča a Lukáča, že v tomto zápase obaja dostali žlté karty, vedľa sediaci dlhoročný redaktor viacerých médií v Banskej Bystrici Jožko Ivan stihol tíško pre “svojinu” ( patril k nej na tribúne okrem známeho trénera Petra Benedika aj bývalý futbalista rezervy Dukly, veľký jej priaznivec Ľubo Janík) ešte dodať: ” Tušil som, že bod získame, škoda, že sa nám nepodarilo dať aj gól víťazný. V závere sa na neho v radoch domácich zmrákalo. Nezapršalo však z mráčku, lebo ho naši nedotiahli v súperovej šestnástke strelecky. Aj také momentky dopĺňajú utorňajšiu atmosféru futbalového čerenia Dukly za postupom do II.ligy. Striedajúci hráči v červeno – bielom oblečení, ktoré múdro a lišiacky tréner Dušan Tóth začal realizovať postupne od 59. minúty, aby na ihrisko posielal aj Hericha do stredu obrany, Valenta, Kollátiho, Lukáča či Neušela do zálohy či útoku, lebo darmo, sily našim skúseným, ale predsa len vekovo skôr narodeným futbalistom Ševčíkovi, Savičovi, Staršiemu, v útoku hbitému Ďaďovskému a Kopičákovi zákonite ubúdali. Treba veriť, že nič neubudlo z odhodlania a dobrého psychického nastavenia na najbližšie stretnutie v súčasnosti s najväčším rivalom Dukly na postup, Rimavskou Sobotou. Pozvánka na zápas ako hrom!