STALO SA

Keď Dukle pod Urpínom držal palce slávny Karel Gott

Foto: František Petrák | Text pod foto: Keď prebral dlhoročný predseda disciplinárnej komisie Československého futbalového zväzu,  JUDr. Alexander Károlyi, vysoké ocenenie Medzinárodného olympijského výboru za výnimočný prínos v prospech olympizmu a humanizmu v tomto hnutí, blahoželať mu osobne prišiel i jeho dlhoročný priateľ, vo svete populárny Karel Gott, ktorý okrem svojich priateľov z oblasti hudobného sveta, nezvykol osobne chodiť blahoželať pri akýchkoľvek iných podujatiach. Stalo sa. Magazín Klub priateľov Dukly má aj tento moment k dispozícii pre svojich verných čitateľov.

Písal sa vtedy rok 1968. Dukla Banská Bystrica bojovala v II. celoštátnej československej lige o postup do najvyššej futbalovej súťaži. Vtedy v tom roku, kedy získal Karel Gott Zlatú medailu na festivale Zlatý kohút vo futbalovej krajine Brazílii, presnejšie v Rio de Janeiro za pieseň Karla Svobodu a Jiřího Štaidla Lady karneval, poskytol tento populárny spevák  rozhovor  aj tvorcom spravodaja futbalového oddielu Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica Gól! Rozhovor bol uverejnený na 1. strane v tomto znení:

Pán Gott, hrávali ste len na klavíri, alebo aj futbal?

„Budete sa čudovať, ale ako chlapec som bol celý preč za „koženou“. Bol som rýchlonohý útočník a moje prednosti uplatňovali kamaráti na pravom krídle, alebo spojke. Pravou som kopal lepšie.“

Teraz už nekopete?

„Nie, škoda.“

Mali ste blízky vzťah aj k iným športom?

„Áno. Jeden čas som sa dal na atletiku, behal som stredné trate a celkom ma to bavilo. Skúšal som aj bicykel, ale atletika a cyklistika sú veľmi rozdielne druhy športov. Atlét, pokiaľ mám skúsenosti, nemôže úspešne pretekať na bicykli a naopak. Tieto športy sa navzájom bijú. Pochopil som to a všetko nechal tak, našiel som si inú záľubu…Nakoniec, človeku po koncerte je ako po maratóne.“

Čo myslíte, má to na svete lepšie spevák, alebo futbalista?

„Povedal by som, všetko jedno. Oboje sú rizikové pracoviská. Raz nás dvíhajú na ramená, raz hádžu po nás kamene. Všetkým sa vždy nezavďačíte a nikdy sa nezavďačíte všetkým. Môžete to robiť akokoľvek dobre.“

S kým a kde by ste najradšej hrávali futbal?

„S Eusébiom a dajme tomu aj v Lisabone. Je radosť pozerať, ako sa ovláda. A nielen seba, ale aj loptu. Je to nielen rytiersky športovec, ale aj „fachman“ vo svojom remesle.“

Komu fandíte u nás?

„Špeciálne nikomu, ale všetkým a nielen futbalistom, ale všetkým športovcom.“

Čo myslíte, postúpi naša futbalová jedenástka do prvej ligy?

„Určite. Som o tom presvedčený a ja vám to žičím. Zo srdca.“