Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Veľa symboliky v sebe skrýva táto fotografia mladého majstra fachu fotoreportérskeho. Vraj „Lakso“, ako mu mnohí familiárne hovoria, hneď po príchode adresoval rukou i slovom brankárovi Senice Olivier Marc Vliegenovi: a teraz príde gól! Sieť nakoniec bojovný Lukáš rozvlnil 2x, ale Var jeden gól uvaril ofsajdovým postavením do zmiznutia. Úplného. Takže sa pre MFK Dukla zrodila prehra 1:2. Škoda. Chlapci si za bojovnosť a nasadenie bod zaslúžili. Ale práve v tom je futbal krásny, doslova kúzelný. Nikdy človek nevie čo sa ktorým zápasom varí a čo uvarí…
Prvý barážový zápas o postup do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže dospelých medzi druhým mužstvom II. ligy MFK Dukla Banská Bystrica a predposledným z ligy najvyššej FK Senica po skončenom futbalovom ročníku 2020/2021 ponúkol objektívnemu pozorovateľovi predovšetkým staré pravdy. Naše slovenské futbalové súťaže z rôznych dôvodov nedosahujú úrovňou kvalitu z vyspelých futbalových krajín. Teda, ani barážový zápas nemal vysoký futbalový štandard čo sa týka hernej úrovne. Prečo? Na to by mali dať odpoveď odborníci.
Podľa našej skromnej mienky však rozdiel v hre bolo medzi súpermi badať. Aj keď ani jedno mužstvo neoslnilo a zďaleka nepodalo čo len náznakom priemerný prvoligový výkon, predsa len hráči Senice boli rýchlejší a presnejší v práci s loptou a herne pôsobili kompaktnejšie. Vo svojich radoch mali, totiž, viacerých hráčov, ktorých vizitka – prvoligoví, spĺňala herné parametre. V mužstve domácich bol takým iba jeden – Lukáš Migaľa.
Tým netvrdíme, že chlapci nebojovali. Naopak, mnohí skutočne bojovali umne i statočne. Tak, ako najlepšie vedeli. Nie je to kritika, je to holý fakt. Hlavne ak berieme do úvahy, že v každom jarnom zápase hrali vždy z rôznych príčin v inom zložení. Prečo tomu tak bolo, je tiež príčin viacero.
Pravda je i tá, že góly v sieti súpera sa rodia spravidla po chybách. Tú prvú hrubú urobil v 23. minúte domáci brankár Matúš Hruška, ktorý sa v snahe dostať k lopte po ľahkom centri hosťujúceho Vladimíra Majdana zrazil s dvojicou vlastných obrancov Patrikom Vajdom a Jánom Noskom, číhajúci lišiak Tomáš Malec nedorozumenie i zrazenie všetkých troch spoluhráčov a ich pád na trávnik využil a dostal hostí v zápase do vedenia. Dovtedy práve ten istý Malec ukázal čo bude asi hrať, keď vďaka svojej urastenej, fyzicky dobre stavanej postave sklepol loptu pred šestnástku Dávidovi Gallovičovi, ale ten vystrelil vedľa. Bol z toho rohový kop, lenže gólovo z neho nezapršalo.
Do 23. minúty veľa vzruchu, až na častejšie fauly v strede poľa, na hracej ploche nebolo, hlavne zo strany domácich bola dovtedy evidentná opatrnosť pri preberaní hráčov súpera v obrannej fáze, teda pred vlastnou šestnástkou. V 21. minúte síce vyslal Willwéber z hlbky poľa krásny pas do prieniku Polievkovi na ľavej strane, ale ten sa s loptou, i keď bol pred obrancom dosť blízko brány Senice, vrátil späť a tým ponúkol obrane súpera čas na úspešnú likvidáciu sľubne založeného útoku. Keď svoje útočné prieniky začal po ľavej strane Migaľa centrovanou loptou do šestnástky ukázalo sa, že v útočnej trojici niet výraznej osobnosti v drese MFK Dukla, aby razantne a dravo zasiahla loptu v obrannom zoskupení Senice. Domáci hráči povzbudzovaní svojimi vernými priaznivcami potrebovali skóre zrovnať, ale súper im dával v každom súboji málo času a priestoru na spracovanie lopty a tým aj na vydarenú presnú prihrávku do dobrej streleckej pozície.
Naopak, vážne v 39. minúte pohrozili hostia, ale tiež bez gólového efektu. V 44. minúte kopal rohový kop najskôr z ľavej strany a vzápätí aj zo strany pravej Polievka, ale pozorní obrancovia Senice loptu hlavami zo šestnástky presunuli do poľa a tak snaha po útočnej aktivite zo strany domácich vyznela v závere zápasu skôr platonicky ako zmyselne.
Keď po zmene strán pridal Malec pomerne skoro, presne v 47. minúte po hrubej chybe Kupčíka druhý gól Senice, na tribúne sme z úst podaktorých verných priaznivcov počuli, že do takto koncipovaného herného systému domácich je škoda vrážať peniaze. Nesúhlasili sme, lebo futbal je v tom krásny, že vie bohato odmeniť serióznu robotu v tímovom zoskupení. Svedectvo o tom chcel gólovo podať po krásnych rozohrávkach hráčov Senice zo stredu ihriska po pravej strane prenikajúci Martin Košťál, ale Matúš Hruška jeho strelecký úmysel brankárskou bravúrou zlikvidoval. To už tréner Varga namiesto Vujoševiča poslal na hraciu plochu Laksíka a ten sa stále športovo povzbudzujúcim a verným priaznivcom MFK Dukla odmenil gólom, za pár minút pridal i gól druhý, teda vyrovnávajúci, ale Var, futbalový zázrak pre absolútnu futbalovú spravodlivosť varoval pred ofsajdom, ktorý dodatočne, najskôr po uznaní gólu rozhodca Michal Očenáš zapískal a gól neuznal.
Záverečná snaha chlapcov z Banskej Bystrice nepriniesla gólový efekt a tak do piatku toho týždňa môže byť MFK Dukla aspoň teoreticky ešte po futbalovom ročníku 2020/2021 prvoligová. Spomenutým prívlastkom, vo futbalovom reále jej to síce mnohí prajne už pred prvým barážovým zápasom vinšovali, ale definitíva so všetkým príde po piatku, teda 28. tohoročnom májovom dni v Senici. Ako sme sa dozvedeli po tomto prvom barážovom zápase z tábora Senice, tí hneď po skončení stretnutia netajili, že sa budú musieť dôsledne na všetko pripraviť aby aj v ďalšej sezóne zostali prvoligoví. Z tábora MFK Dukla bolo počuť to pravdivé – nádej zomiera posledná. My tvrdíme, kvalitný futbal nezomrie nikdy…
MFK Dukla Banská Bystrica – FK Senica 1:2 (0:1)
Góly: 63. minúte Lukáš Laksík – 23. a 47. minúte Tomáš Malec. Rozhodovali: Michal Očenáš – Peter Bednár, Ján Pozor. ŽK: Gallovič, Majdan (obaja Senica). Prizeralo niečo viac ako 350 divákov. Povzbudzovaním boli veľmi aktívni hlavne tí za plotom…