Foto: Marek čecho | Text pod foto: Učiteľ, filozof, spisovateľ, pedagóg Jan Amos Komenský povedal: ” S pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy. Bez kníh, ale nebýva nikto učený ani v škole”. Dovoľujem si adresovať portálu Klub priateľov Dukly, napísané a do záverečnej práce mnou zostavené čo sa samotnej Dukly Banská Bystrica, ale čiastočne i tej v Prahe, dotýka. Dovoľujem si venovať portálu, ktorému adresujem tieto riadky ako študent Gymnázia v Lopeji – Podbrezovej svoj pokus, možno niekedy rozšírený aj o knižné vydanie. Pre napísanie priloženého som čerpal práve z obsahovo bohatých kníh o histórii života v Dukle a s Duklou. Nech je moja nesmelá ponuka vďakou všetkým v Dukle Banská Bystrica, že ma výsledkami svojej práce inšpirovali zaoberať sa jej históriou.
Úvod
V prvom rade pri výbere témy rešpektujem a zároveň ďakujem konzultantovi PaedDr. Jánovi Peterajovi. Pre výber mojej témy som sa rozhodol z toho dôvodu, že aj ja som športovec a aj v budúcnosti by som chcel v športe aktívne pokračovať. Lepšia motivácia nemohla byť, vybraná téma ma veľmi zaujala. Nie náhodou som sa rozhodol pre futbalový klub Dukla Banská Bystrica, ktorý má v terajšej dobe prezývku Dukla pod Urpínom. Dôvod bol i ten, že z nášho regiónu nárastom futbalovej kvality sa najviac presadil nie len v slovenskom ale aj v svetovom futbale. Myslím si, že keď chcem poznať prítomnosť a ovplyvniť aspoň trochu budúcnosť, musím poznať práve minulosť. Potešilo by ma, ak by som motivoval ďalších pre rozšírenie obsahu tejto veľmi širokej a zaujímavej témy. Pri spracovaní témy ma potešilo, že sa často spomínajú viaceré mená a futbalové kluby z Horehronia. Ak píšem o menách spomeniem napríklad obrancu Dukly Dezidera Siládiho, Mariána Strelca z Čierneho Balogu a Viktora Pečovského taktiež z Čierneho Balogu. Zaujali ma aj ďalšie osobnosti z minulosti v drese Dukly. Napríklad Ladislav Petráš, ktorý pochádza z Prievidze a stal sa prvým olympionikom z futbalovej Dukly Banská Bystrica, vôbec. Zaujali ma životom a hodnoteniami v literatúre i ďalší. Ján Medviď zo Slovana Bratislava, ale aj František Kunzo, ktorý bol prvý olympijsky víťaz z osemdesiatych rokov minulého storočia, pochádzajúci z dresu Dukly a taktiež jeho spoluhráč Stanislav Seman. Ten hral za Lokomotívu Košice, ale počas vojenskej základnej služby tiež obliekal dres Dukly.
Veľmi významný pán vo futbale banskobystrickej Dukly, Ing. Jaroslav Šiška má presných údajov na rozdávanie. Veď bol okrem toho od žiakov po dorastenecké súťaže aj hráčom tohto klubu. Dozvedel som sa, že svojimi štatistikami pomáha mnohým futbalovým historikom tak zo Slovenska ako aj zo sveta. Výnimkou nebudú ani Majstrovstvách sveta 2018 vo futbale v Petrohrade. Bolo by dobre spomenúť, že pán Šiška pomáha vo voľbách IFFHS pri výbere najlepšie hráča, hráčky či rozhodcu na svete., teda keď robia ankety on zastupuje Slovenskú republiku Ďalej pri študovaní materiálu ma veľmi potešilo, že vo futbale v Banskej Bystrici chytalo viacero výborných futbalových brankárov, lebo aj ja sám som futbalový brankár. Jeden z významných brankárov bol už spomenutý Stanislav Seman. Ďalším skvelým brankárom bol Anton Búrik, ktorý bol prvý brankár Banskej Bystrice čo chytal 1. československú ligu za toto mužstvo . Pochádzal z Belej nad Cirochou, z východného Slovenska. V tejto dedine vyrástol aj ďalší skvelý brankár, ktorý chytal za slovenskú reprezentáciu a to Ján Mucha. Veľmi ma motivovalo písať o tejto téme to, že môj starý otec sa venuje takmer celý život futbalu a veľa krát som sa s ním rozprával o histórii ale aj súčasnosti futbalu v mojom okolí. Môj starý otec bol prezident klubu TJ Mier Mýto pod Ďumbierom. Pri získavaní materiálov na prácu som zistil, že už aj v minulosti ovplyvňoval banskobystrický futbal kvalitu futbalu na celom stredoslovenskom vidieku.
I keď som sa opieral o literatúru nepoužíval som fakty bezhlavo. Chcel som dodržať chronológiu vývoja. Na prvý pohlaď to vyzeralo jednoducho ale na základe toho, že futbal v Banskej Bystrici má veľmi širokú históriu je to ťažké úloha, každé obdobie usporiadať podľa udalostí. Ďalej pri výbere informácii som si dával záležať na overovaní údajov, keďže na internete je veľa klamných a nesprávnych informácii
Predvojnové historické míľniky
1893-1919 Beszterszányiá Sport Club
Prvá zmienka o futbale v Banskej Bystrice pochádza z roku 1893. Z tohto obdobia sa nezachovalo veľa overených informácii. Veľmi významným rokom bol rok 1900 keď sa predstavitelia z Banskej Bystrice začali zaoberať otázkou športu v meste. Veľmi významným dňom bol 1.apríl 1900 keď prijali návrh založenia športového klubu. Prvý športový klub bol nazvaný BSC čo znamená Beszterszányiá Sport Club. Klub reprezentovali ho v odboroch cyklistiky, tenisu a futbale. V tom čase určili zakladatelia, že klubovou farbou budú biela v kombinácii s červenou. Futbalové mužstvo Banskej Bystrice odohralo svoj prvý priateľský zápas 26. augusta 1900. Zápas odohrali proti súperovi z Budapešti proti mužstvu 33. Banská Bystrica vo svojom prvom zápase prehrala 10:1. Čestný gól za Banskú Bystricu dal Kreisner. Hodnotený v tom čase za najlepšieho hráča na ihrisku. O rok neskôr odohrali Bystričania ďalší zápas v Budapešti. Síce znova prehrali ale výsledok bol oveľa krajší. Prehrali 2:1. V tom čase bol tréner pán Jozef Beran z Budapešti. Zaujímavosťou v tom období bolo, že trénera si platili sami hráči, keďže klub finančnými prostriedkami neoplýval. ,,Z aktérov spomeňme aspoň Styka, Deáka, Lövyho, ale hrali i ďalší – Erkézy, Kürty, Spielman, Herszka, Spevák, Schweiner, Klamárik, dr. Kepich, Ing. Hochstein, dr. Singer, Švoňavec, Hanzlík, Výšný, Horárik, Hericz, Pásztor či Képeš.“() Prvé víťazstvo prišlo roku 1904 keď futbalový oddiel BSC vyhral 2:1 proti budapeštianskemu súperovi Törekvés SC. Zápasy či aj Tréningy sa v tom období odohrávali skôr sporadicky ako pravidelne. Futbalový oddiel BSC ďalej zdolali aj ďalšie popredné maďarské mužstvá ako Šalgótarján 4:0, Diósgyör 12:1 či mnohé ďalšie. Okrem klubu BSC sa v meste vyvíjal futbalový klub BLI, ktorý bol tvorený najviac z radov živnostníkov a obchodníkov. [4]
1919-1934 ŠK Slávia Banská Bystrica
Počas prvej svetovej vojny nastala na území Slovenska stagnácia aj v športe. Športová činnosť sa obmedzila na jedinotlivé futbalové stretnutia. Veľký rozmach nastal v Banskej Bystrici po prvej svetovej vojne. V roku 1919 vznikla silná sokolovská jednota pod vedením Karola Skálskeho. Tvorili ju prevažne hráči, ktorí narukovali z pražských klubov. V tomto období popri športových kluboch a telovýchovných organizáciách , ktorých smer bol určovaný záujmami vládnúcej triedy, preniká do Banskej Bystrice myšlienka združiť robotníkov a pokrokovú mládež mesta do Federácie proletárskych telovýchovných jednôt (FRTJ).FRTJ mala tiež svoju vlastnú jedenástku ktorú prezývali Rudá Hviezda.„Hneď po vojne založil Ján Móry športový klub BAC, na tie časy so silným futbalovým mužstvom. Tvorili ho v prevažnej miere domáci hráči, napr. ,, Ivanič, Rybár, Markovič, Knapp, bratia Wünschovci, Klimovci, Štrobl, Látok, Fillo, Kohút a ďalší.“([1])Obidve zo spomenutých mužstiev nemali dlhú tradíciu.
Dôvodom ich krátkeho pôsobenia bolo aj to, že v roku 1919 z iniciatívy akademického sochára Motošku vznikol jeden z najväčších a najznámejších športových klubov na Slovensku. Motoškou športový klub sa volal Slávia Banská Bystrica. Do histórie banskobystrického športu sa zapísala najmä bohatou športovou činnosťou a skvelými výsledkami. Výsledkami vo futbale sa preslávili nielen v našej oblasti ale aj za hranicami Slovenska. Prvý z významných úspechov nastal v septembri 1921 a to pri výhre neoficiálnych majstrovstiev Slovenska. Vo finále vyhrali nad Bratislavčanmi vysokým rozdielom štyroch gólov a to 4:0. V minulosti bolo Slovensko rozdelené na župy. Až do roku 1928 bola Slávia Banská Bystrica každý rok majstrom juhoslovenskej futbalovej župe. V roku 1929 sa táto súťaž zrušila. V roku 1922 sa futbalisti Slávie začali zviditeľňovať vo svete keď si zmerali sily zo zahraničnými súpermi ako Slovan Moravská Ostrava, ŠK Bratislava, Meteor VIII Praha, AC Kispest Budapešť, poľský klub Bielitz, ŠK Židenice alebo aj s Hamburgom. Ďalej v roku 1922 priniesli Hronské noviny správu o priateľských futbalovćh zápasoch dorastencov proti rovesníkom zo Zvolenského Orla. „Zápas hrali v sobotu 22. júla a domáci Bystričania vyhrali 6:1. A zvíťazili aj nasledujúci deň, v nedeľu nad dorastencami RTJ Zvolen. V auguste 1931 vyhrala ŠK Slávia B. Bystrica nad ŠK Tajov 4:1 a remizovala s ŠK Majer 1:1. V marci 1935 sa uskutočnil dorastenecký turnaj na ihrisku ŠK B. Bystrica a v prvom kole domáci zvíťazili nad Šalkovou 4:0 a Zvolen nad Radvaňou tiež 4:0. Tretie miesto po tuhom boji obsadila Radvaň po výhre 2:1 so Šalkovou a pohár ostal doma – ŠK B. Bystrica – ZTK Zvolen 1:0.“ () V rokoch 1923- 1924 mala Slávia najsilnejšie mužstvo v zostave:„Rybár, Šáňa, Nováček, Pípal, Švec, Turcer II.,Keil, Turcer I. Žďársky, Rušavý a Fürst. Mnohí z jej hráčov hrávali neskoršie v prvotriednych pražských mužstvách.“( Petovič, 2000,s. 125) „V rokoch 1924 až 1926 sa stala trojnásobným majstrom Slovenska YMCA Banská Bystrica, aby sa v ďalších rokoch ťažisko hry presunulo do Bratislavy,“(https://sport.iedu.sk/Page/medzivojnove-obdobie-1919-1938)
Futbalové mužstvo Slávie Banská Bystrica patrilo nielen medzi najsilnejšie kluby v Stredoslovenskej futbalovej župy, ale v týchto rokoch patrilo k najlepším mužstvám Slovenska. Každoročná futbalová sezóna Slávie mávala veľmi pestrý program. Okrem najlepších klubov Slovenska každoročne privítala aj najlepšie mužstvá z Čiech a Moravy. V medzinárodnom styku hostila aj popredné maďarské mužstvá. Slávia Banská Bystrica sa stala majstrom bývalej Juhoslovenskej župy a v novej Stredoslovenskej župe obsadila bronzové 2. miesto hneď za ŠK Žilina.
Futbal si v tom období získal mnohých priaznivcov aj mimo ihriska. Divácke návštevy v tej dobe prevyšovali aj tie dnešné. Verní fanúšikovia začali sprevádzať hráčov aj na zápasy s najvzdialenejšími súpermi.
V rokoch 1928-1930 sa Slávia predstavila s novým kádrom. Kapitánom vtedajšej Slávie sa stal Valtra. Zostavu tvorili: „Hliva, Tomášek, Novák, Fischer, Fuchs, Antal, Zarkóczy, Matyášovský, Loos, Šťastný, Luc a neskôr Mozolányi, Hrázsky, Feldmajer, Jánoš, Vyletel, Grobár, Chlapec.“( Petovič, 2000,s. 128) Všetci z menovaných ale aj mnohí ďalší v propagácii futbalu na strednom Slovensku spravili kus práce. Stalo sa to najmä, kvôli ich častých priateľských zápasov s mužstvami maloklubov s okolitých dedín. Slávia sa nebála ani vyzvať silnejších súperov. V roku 1931 doma privítali majstra Československej republiky 1. ČSK Bratislava. Slávia prehrala 2:1. V začiatku tridsiatich rokov sa Slávii prestalo dariť a začali narastať problémy. Na jej troskách sa však v roku 1934 zrodila história nového klubu. [4]
1934-1945 ŠK Banská Bystrica
Po premenovaní klubu ŠK Slávia Banská Bystrica 13. apríla 1934 mala názov ŠK Banská Bystrica. „Medzi nové tváre patrili Gosiorovský, Štróbl, Šóš, Gašpar, Sedílek, Vígh, Béreš. V ročníku 1936 – 1937 ŠK vyhral majstrovstvá I. triedy SŽF. Pričinili sa o to aj ďalší odchovanci: Dobál, Korbár, Antal, Borovanský, Filipko, Veselovský, Hámor, Gašpar, Rybár.“() V roku 1938 šli futbalisti ŠK Banská Bystrica na zájazd do Juhoslávii. Medzi jeden z najväčších úspechov patrí víťazstvo v kvalifikačnom turnaji do 1. ligy v slovenskom štáte. V tomto období velil na lavičke tréner Edo Gosiorovský, ktorý mal k dispozícii hráčov ako Béreš, Gašpar, Slovák, Mistrík či ďalší. V kvalifikácii sa ŠK nedarilo a skončili na poslednom mieste. ŠK Banská Bystrica píše svoju históriu až do roku 1949. Z medzivojnového obdobia sa zachovalo veľmi málo informácií. Ďalej v medzivojnovom období bolo veľa problémov s ktorými museli zápasiť futbalové kluby. Napriek týmto problémom vznikalo veľa nových futbalových mužstiev. Futbal začal naberať postupne ten správny smer na strednom Slovensku, ktorý prerušila druhá svetová vojna. [4]
1945- 1957
V povojnovom období nastalo veľa problémov, s ktorými sa trápil futbal v Banskej Bystrici. Jedným problémom bolo, že Banská Bystrica bola úradnícke mesto, ktoré nemalo žiadnu väčšiu továreň, preto sa finančné prostriedky na vývoj či aj chod športu v Banskej Bystrici hľadali len veľmi ťažko. Po ukončení druhej svetovej vojny niesol futbalový klub názov ŠK Banská Bystrica až do roku 1949. Ďalším názvom bol NV Banská Bystrica, ktorý bol iba jeden rok a to rok 1950. V roku 1951 dostal futbalový klub nový názov a to Slovan Banská Bystrica, ktorý bol až do roku 1957. Chod futbalového klubu v Banskej Bystrici bol odkázaní na príspevky od malých fabrík ako boli v tom čase Furdík, Heitz, Beňuš, Klimo, Steiner, Fatra či Zápalkáreň v Banskej Bystrici. Ďalšie financie získavali od živnostníkov alebo obchodníkov. Napriek týmto financiám dokázali pokryť len základné náklady na chod a prevádzku klubu. Raz za čas sa podarilo z našporených peňazí zaplatiť hráčom večeru po odohratom zápase. Domácim ihriskom ŠK Banská Bystrica bolo ihrisko na Uhlisku. Ihrisko bolo nekvalitné, hrboľaté či prašné. „ K významným hráčom tohto obdobia patrili: Zachar, P.Horvát, Alexander a František Feldmajerovci, Országh, Filipko, Patkoš, Donoval, Klimentovci, Šimčík, Lackovič, Eliášek, Beňo, Karol a František Samuelčíkovci, Štefan Bician, Ján a Vladimír Pavlovskovci, Karol a Jaroslav Uhríkovci, Lalík, Dobrovič, Navrátil. Viedol ich legendárny tréner prof. Ján Petrovič a predsedom klubu bol riaditeľ Mototechny Zdeno Sedláček.“(). Počas celého obdobia musel futbal v Banskej Bystrici bojovať o existenciu. Tak spomína aj vo svojej knihe tréner Ján Petrovič :,,Najväčší problém bol v materiálnom zabezpečení, keď niekedy nám naozaj chýbali aj šnúrky do kopačiek!“( Petovič, 2000,s. 162) „Reálny stav tej doby vo futbalovom klube Banská Bystrica dokresľuje aj príhoda, keď raz František Ico Feldmajer ako kapitán mužstva žiadal pre chlapcov nejaké ,,groše” a tréner Petrovič mu na to odpovedal: ,,Ja zadarmo trénujem a vy budete zadarmo hrať! Až niečo dokážeme, potom otrčíme dlaň!“(Kšiňan,Mráz 1981, s. 364) V tej dobe bola realita taká, že futbalisti hrali pre radosť a pre potešenie fanúšikov. No pri dnešnej dobe sa môžeme iba pousmiať nad tým aká bola vtedy doba. Najväčší úspech tohto obdobia dosiahla ŠK Banská Bystrica v ročníku 1945/1946 keď sa umiestnila na 3. mieste v Slovenskej divízii po Malackách a Prešove. Ďalších 5 rokov hrala Banská Bystrica v slovenskej divízii. Po reorganizácii futbalových súťaži na Slovensku hrala Banská Bystrica 4 roky krajskú súťaž. V roku 1955 sa súťaže znova zmenili a Slovan Banská Bystrica klesla o súťaž nižšie, aj keď v nasledujúcom ročníku postúpilo do oblastnej súťaži tak sa tam udržalo iba jednu sezónu a vypadlo naspať do nižšej súťaži. Veľký úspech dosiahli dorastenci, ktorí v ročníku 1953/1954 ako majstri kraja postúpili do semifinále Slovenskej dorasteneckej ligy. V semifinále prehrali s neskorším majstrom Československa OUPZ Košice 4:2. V tomto období začínal svoju hráčsku kariéru na východnom Slovensku aj Andrej Kvašnák, dlhoročný reprezentant Československa a držiteľ striebra z Majstrovstiev sveta v Chile. Za úspech dorastencov mal veľkú zásluhu tréner Eduar Gosiorovský, dlhoročný tréner žiakov ŠK Banská Bystrica. V roku 1957 sa ďalej začala výstavba terajšieho štadiónu v Banskej Bystrici. Štadión nesie názov Štadión SNP. [4]
Vznik Dukly Banská Bystrica
O zrod Dukly Banská Bystrica sa pričinili viacerí stredoslovenskí rodáci, po II. svetovej vojne vysokí vojenskí hodnostári Ministerstva národnej obrany v Prahe. Patrili medzi nich najmä generál Martin Dzúra a plukovník Vojtech Mihalisko, ktorí dali po ataku svojich starších rodákov impulz na založenie armádneho športu na Horehroní, lebo futbal bol v tom období v tomto regióne z pohľadu súťaží veľmi nízko v ich republikových štruktúrach. Podnet mohli dať, lebo obidvaja patrili k vysokým dôstojníkom MNO v Prahe. Odtiaľ bol poverený nájsť a zobjektivizovať teritórium pre vznik Armádneho športového strediska na Slovensku zástupca veliteľa pre šport MNO pplk. Ján Novotný, otec úspešného športovca, moderného päťbojára, v Dukle Banská Bystrica.. Prišiel s návrhom, že takýmto miestom môže byť v stredoslovenskom regióne práve Banská Bystrica. Bolo to v roku 1965 keď sa písali prvé riadky VTJ Dukla Banská Bystrica čomu pomohlo aj to, že sa VTJ Brezno presunuli do Banskej Bystrici práve futbalistov Tí sa stali v Armádnom športovom centre Dukla prvým športovým družstvom. Neskôr sa pridali atléti a lyžiari takzvaní skokani. V roku 1967 presne 1. októbra vzniklo na základe rozhodnutia Ministra obrany SR Armádne stredisko Dukla Banská Bystrica. „Bývala opora Dukly, brankár Anton Búrik, ktorý posilnil toto mužstvo v roku 1967, keď do Dukly narukoval na základnú vojenskú službu, mi v jednom z mnohých rozhovorov povedal :„Futbal, to je súkolie hráčov, trénerov, funkcionárov a fanúšikov. Súbor výsledkov, výkonov a vzťahov.““( Mazár, 2007,s. 18) Podmienky pre šport sa výdatne zlepšovali. Jedným z prvých, ktorý velil Dukle Banská Bystrica bol mjr. Karel Černý. Velením bol poverený do roku 1968 kým do Dukly neprevelili na veliteľsky mostík plk. Imricha Gibalu. K prvým trom družstvám sa časom pridali aj džudo, športová gymnastika, vodné pólo, biatlon, šerm, moderný päťboj, športová streľba, plávanie a vodný slalom. V roku 1975 bolo Armádne stredisko premenované na ASVŠ Dukla Banská Bystrica a v roku 1992 z pohľadu futbalu došlo k ďalším podstatným zmenám. Nie len v názve, ale aj vlastníckych vzťahoch.. V roku 2003 rozhodol vtedajší minister obrany Pavol Kanis, že Futbalový klub Dukla Banská Bystrica prejde do rúk súkromných. Futbalová Dukla prestala patriť armáde. Odzrkadlilo sa to postupne na kvalite hry, systéme práce v klube i ekonomike klubu a futbal v Dukle začal upadať. Dnes hrá súkromná Dukla pod názvom MFK Dukla až v 3.lige. V roku 2017 klub zmenil názov na MFK Dukla Banská Bystrica, lebo sa stal mestským futbalovým klubom t.j. s podielom mesta na futbalovej a hospodárskej činnosti [10]
Podiel futbalovej Dukly na štátnej reprezentácii a jej úspechy doma i v zahraničí
V tejto kapitole použijem viacej podkapitol v ktorých spomenie viacero významných hráčov, trénerov či aj zostavy a výsledky v určitom období.
František Kunzo st.
František Kunzo st. sa už vo svojich 17 rokoch stal najmladším hráčom Slovenskej národnej ligy. Obliekal dres Spišskej Novej Vsi. Do Dukly Banskej Bystrici prišiel vo svojich 19 rokoch, vtedy ešte Dukla hrala druhú ligu. Po 3 rokoch vybojoval postup zo svojimi spoluhráčmi do prvej česko-slovenskej ligy. Za Duklu odohral 111 zápasov. V roku 1980 sa stal olympijským víťazom. V nasledujúcom roku sa stal s Duklou víťazom Slovenského pohára. V roku 1982 prestúpil do LB Spišská Nová Ves kde pôsobil jednu sezónu. Svoju hráčsku kariéru ukončil v roku 1986 v Lokomotíva Košice kde v roku 1985 sa znova stal víťazom Slovenského pohára.[9]
Norbert Dikácz
Norbert Dikácz je ďalším skvelým človekom z radov futbalistov Dukly Banskej Bystrice. Okrem toho dobre hovorí nemecky. Také typy ma motivujú do štúdia a športovania. O futbal sa začal zaujímať až v 9 rokoch keď sa presťahoval z rodných Levíc do Banskej Bystrice a do školy prišiel tréner Dukly Peter Benedik vybrať chlapcov na futbal. Vybral si aj Norberta a jeho dlhoročného spoluhráča Dušana Tótha. Najviac sa preslávil v dorasteneckej kategórii, keď bol najlepším strelcom. V seniorskom futbale odohral za Duklu v 1. československej ligy takmer stovku zápasov. V dorasteneckom kolektíve Dukly získal viac titulov majstra Československa. Dnes ešte stále hrá futbal aktívne a je asistentom žiackeho družstva MFK Dukla, ktoré bojuje úspešne v I. žiackej lige. [5]
Marek Penksa
Už ako 16 ročný bol v hľadáčiku odborníkov špičkového európskeho seniorského futbalu. Futbalový talent na pohľadanie, ktorý objavil pre európsky futbal tiež Peter Benedik. Cez žiacke a dorastenecké družstvá Dukly a československej reprezentácie sa dostal až do slávnej Barcelony, kde ho pozvali do významného kempu. Potom už cestoval do nemeckej bundesligy.. Ako 16 ročný sa stal vo svojej vekovej kategórii majstrom Európy, ale v A drese Dukly toho veľa neodohral. Vo svojich 17 rokoch sa stal miláčikom obecenstva nemeckej bundesligy, ktorú v tomto veku začal pravidelne hrávať a odborníci ho často zaradzovali do zostavy kola. V seniorskom veku hral za viacero významných zahraničných klubov, v ktorých dosiahol veľa úspechov. Bol prvým hráčom banskobystrickej Dukly, ktorý prestúpil do zahraničia. Hral v nemeckom bundesligovom tíme Ein tracht Frankfurt, v Dyname Drážďany, Rapide Viedeň, obliekal dres Ferencvárosu Budapešt, bol majstrom Poľska s Wislou Krakov. U nás prišiel do slovenskej ligy na sklonku svojej hráčskej kariéry a stal sa hráčom Tatrana Prešov. Dnes študuje trénerskú eurolicenciu a trénuje deti v MFK Dukla Banská Bystrica.
Róbert Semaník
Róbert Semeník vyrastal v Dukle Banská Bystrica spolu s Marekom Penksom. Do Dukly prišli obaja z Veľkého Krtíša.. Medzi jeho najlepšie úspechy patrí, že sa stal v rokoch 1994/95 a 1995/96 najlepším strelcom slovenskej ligy. V roku 1995 sa dostal do jedenástky roka. Je členom Klubu ligových kanonierov čo znamená, že počas svojej hráčskej kariéry strelil 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Róbert Semeník dal práve 140 gólov v najvyšších súťažiach. Pôsobil v 3 tímoch, ktoré hrali slovenskú ligu a to Dukla Banská Bystrica, 1.FC Košice a FC Nitra. V zahraničí hral v Turecku za Genclerbirligi, v Česku za FK Teplice a v Maďarsku za klub Györ ETO. V futbalovej sezóne 1997/98 hral za Košice v skupinovej fáze Ligy majstrov. S Duklou v roku 2005 sa stal víťazom Slovenského pohára. [6]
Mgr. Peter Benedik
V Banskej Bystrici pôsobilo mnoho výborných trénerov, no práve Mgr. Peter Benedik vynikal výsledkami svojej práce. Ako tréner dosiahol najviac úspechov pri žiackom a dorasteneckom futbale, keď získal spolu 10 titulov majstra Slovenska ale aj Československa. V doterajšej bohatej histórii sa to zatiaľ nepodarilo žiadnemu trénerovi ani v Československu a ani na Slovensku. S dorastencami zvíťazil na významných turnajoch v Európe kde porážal viacero zvučných futbalových mužstiev z Anglicka, Nemecka, Francúzka i mnohých ďalších. Ďalej je zakladateľom známeho medzinárodného turnaja O pohár Jozefa Vengloša, ktorý oslávi toho roku v hale na Štiavničkách v Banskej Bystrici 25. Výročie svojho vzniku. Turnaj osobnou účasťou podporilo veľa významných futbalových osobností medzi ktorých patrí aj majster sveta z Francúzka. Christián Karenbeu, spoluhráč známeho trénera FC Real Madrid Zinedina Zidaneho. Ďalej bol v mužstve sveta, ktoré viedol Jozef Vengloš.. [5] Úč
Úspechy mládežníckeho futbalu Dukly
Dukla Banská Bystrica sa najviac preslávila svojim seniorským mužstvom, s ktorým dosiahla veľa úspechov, no mnoho úspechov dosiahli aj žiaci a dorastenci vo svojich dlhodobých súťažiach V žiackej kategórii dosiahli 3 významné úspechy. Veľmi úspešným rokom bol rok 1984, keď sa stali majstrami Slovenskej republiky a získali 2. miesto v ČSSR. O rok neskôr sa im podarilo už stať majstrami ČSSR. V dorasteneckej kategórii sa v roku 1988 stali majstrami Slovenskej republiky. Ten istý rok dosiahli úspech aj v ČSSR kde obsadili konečné 2. miesto. O rok neskôr obhajovali svoje úspech a stali sa znova majstrami Slovenska. V roku 1989 pod vedením trénera Benedika sa stali majstrami ČSFR (Česká a Slovenská federatívna republika). Pod úspech sa podpísali mnohí hráči ako Sečanský, Penksa, Strelec, Karásek, Schelling, Fízeľ, Praženica, Dikácz, Tóth, Zátek a Rusnák. Veľký úspech dosiahli mladší dorastenci v roku 2006, keď sa stali majstrami Slovenska pod vedením trénera Olejára. V tomto roku hrali za mladší dorast Tóth, Jarabica, Bobor, Kucbel, Bielik, Goduš, Brašeň, Hlinka, Petráň, Gálik, Petrík, Vozár, Kubica, Ďurica, Komanec, Polka, Rendla, Vajda, Paprčka a Šavlík.[7]
Dukla B. Bystrica v pohárových súťažiach UEFA
Dukla Banská Bystrica vs Borussia Mőnchengladbach
Dukla Banská Bystrica po umiestnení v domácej súťaži na 4. mieste si vybojovalaprávo bojovať o postup v pohári UEFA. V prvom kole Dukle priradili Borussiu Mőnchengladbach z Nemecka. Prvý z dvojzápasu odohrali v Nemecku 3. októbra 1984 na štadióne Bőkelberg. Dukla Banská Bystrica polčas 0:1 a na konci zápasu bol stav 4:1 pre domácu Borussiu. Zápas rozhodoval Stjepan Glavina, rozhodca z Bosny a Hercegoviny. Na zápas prvého kola UEFA sa prišlo pozrieť približne 12 000 divákov. V tomto zápase Dukla nastúpila s Mariánom Magdolenom v bráne a hráčmi v poli boli Milan Bagin, Vladimír Kinier, Ján Kocian, Milan Lackovič, Milan Nemec, Jozef Oboril, Miloš Targoš, Marián Takáč, Jozef Majzlík, Miroslav Miskuf pod vedením trénera Jozefa Adamca. Dukla dostávala góly v 27., 50., 51., a 66. minúte. Jediným strelcom gólu Dukly bol Miloš Targoš. Dal ho v 53. Minúte. Do hry po striedaní nastúpili Pavol Didiia v 66. minúte a Vladimír Sivý v 85. minúte. Odvetný zápa odohrali v Banskej Bystrici 19. septembra 1984. Dukla Banská Bystrica prehrala 2:3. Zápas sa hral v Banskej Bystrici na futbalovom štadióne Štiavničky. Na tento zápas sa prišlo pozrieť 13 923 divákov. Zápas rozhodoval dánsky rozhodca Peer Frickmann. Dukla nastúpila s Miroslavom Mentelom v bráne. Ďalšími hráčmi boli Ján Kocian, Milan Begin, Miloš Targoš, Jozef Oboril, Vladimír Kinier, Dušan Vrto, Milan Nemec, Marián Takáč, Miroslav Miskuf a Jozef Majzlík. Vtedy hrali pod vedením trénera Jozefa Adamca. Prvý gól dal hráč Borussie Christian Hochstätter v 25. minúte. Už v 30. minúte vyrovnal Milan Nemec strelou z diaľky. V 65 minúte zvýšil skóre na 2:1z pokutového kopu znovu Milan Nemec. V 71. a 77. minúte dali góly už iba hráči Borussie. Dukla Banská Bystrica striedala 2 hráčov v tomto zápase. V 31. striedal Jána Kociana pre zranenie Pavol Dina. Druhé striedanie prišlo v 79. minúte, keď Miloša Targoša striedal Milan Lackovič. Po dvoch prehratých zápasoch výsledkami 4:1 a 3:2 Dukla Banská Bystrica z poháru UEFA vypadla.[13]
Dukla Banská Bystrica vs Ajax Amsterdam
V ročníku 1999/2000 sa Dukla Banská Bystrica prebojovala znova do pohára UEFA. V prvom kole bol vylosovaný proti Dukle klub z Holandska a to Ajax Amsterdam. 16. septembra 1999 sa v Amterdame v Amsteradm Arena odohrali prvý z dvoch zápasov.Stretnutie sledovalo 26145 divákov. Hlavným rozhodca bol vtedy 39 ročný Zeljko Siric z Chorvátska. Dukla prehrala tento zápas vysoko 6:1. V 15. minúte po vlastnom góle Franka Verlaata vyhrávala Dukla 1:0. Už o 10 minút neskôr vyrovnal z pokutového kopu Verlaat a napravil si chybu vlastného gólu. Ďalej v 26. minúte zvýšil na 2:1 Reuser. Do šatne sa išlo za vyrovnaného výsledku 2:1 pre domáci Ajax. V druhom polčase pridali domáci ďalšie 4 góly v 48., 50., 64., 72. minúte a vyhrali prvý zápas 6:1. 30. septembra sa v Banskej Bystrici odohral druhý zápas. Zápas rozhodoval hlavný rozhodca z Portugalska J. J. Mendes Pratas. Zápas na Bystrických Štiavničkách sledovalo približne 4800 divákov. V Bystrickej bráne bol Róbert Juracka a v poli hrali Peter Cvirik, Štefan Karasek, Martin Laurinc, Marián Strelec, Vladimír Helbich, Marián Kováč, Milan Malatinský, Michal Pančík, Ľubomír Faktor, Ondrej Kostur. Dukla dala aj v tomto zápase prvý gól. V 45. minúte dal gól Milan Malatinský. Druhý polčas Dukla znova nezvládla a inkasovala 3 góly. Góly dostala v 47., 64. a 90. minúte. Bystričania striedali 3 hráčov v 63. minúte Sasha Mikhailova, ktorý sa zranil a v 74. minúte ho vystriedal Marek Bubenko. Ďalej v 84. minúte vystriedal Ondreja Kostúra Roman Štrba. Po prvom zápase, ktorý Dukla prehrala proti skúsenému Ajaxu, prehrala aj druhý zápas a z pohára UEFA znova vypadla v prvom kole. [12]
Dukla Banská Bystrica vs Benfica Lisabon
Dukla Banská Bystrica sa po tretí krát prebojovala do pohára UEFA. V prvom kole nastúpili hráči Dukly proti Benfice Lisabon z Portugalska. Prvý zápas sa odohral v Banskej Bystrici 16. septembra 2004 na štadióne SNP. V bráne Dukly stál brankár Zajac. V poli nastúpili Ľ. Vyskoč, Dzúrik, Kentoš, F. Kunzo, Svintek, Pečovský, M. Sovič, Libič, M. Pančík ml., Jakubko. Trénerom bol Ladislav Molnár. Dukla Banská Bystrica v prvom polčase držala krok so skúseným mužstvom s Portugalska. V 38. minúte dostali Bystričania gól z protiútoku, keď Jakubko nevyužil výbornú nahrávku od Pančíka. Gól dal skúsený kapitán Simao Sabrosa. V prvom polčase sa už nepodarilo skórovať žiadnemu mužstvu. V druhom polčase, keď Benfica dobre bránila a nepúšťala hráčov z Bystrice do žiadnej vyloženej šance. Keď Svintek stratil loptu, Benfica išla do protiútoku a kapitán Simaovi vsietil druhý gól. Za stavu 0:2 hráči Dukly stratili chuť do hry a od väčšieho debaklu zachránil výborne chytajúci Zajac. V 72. minúte Bystrica dostala gól a bolo 0:3. Ďalej v zápase už góly nepadli. Odvetný zápas sa hral 30. septembra. Dukla bola pred odvetou prakticky bez šance na postup. V lisabonskom štadióne svetla pred 10 000 divákmi sa ale Bystričania pokúsili vybojovať dobrý výsledok. V Portugalsku nastúpili v bráne Zajac, a hráči František Kunzo, Dzúrik, Kentoš, Leitner, Vyskoč, Veselý, svintek, Pančík, Sovič a Jakubko. Skóre otvoril už v 13. minúte domáci Zahovič a Dukla prehrávala 1:0. Už o 5 minút dal druhý gól Benfici Nuno Gomes, pre ktorého to bol 100. gól v drese Benfici Lisabon. V nasledujúcich minútach Benfica uľavila zo svojho výkonu a hráči Dukly sa dostali do šancí, ktoré nakoniec nepremenili. V Druhom polčase už nepadol žiadny gól. Bystričania vystriedali 2 hráčov. V 66. minúte vystriedal Františka Kunza hráč pochádzajúci z Čierneho Baloga Viktor Pečovský a v 87. minúte Kulík nahradil Svinteka. Dukle sa ani po 3 krát nepodarilo postúpiť do druhého kola pohára UEFA. [11]
Záver
Téma veľmi náročná, vyžadujúca dlhodobé, viacročné štúdium. Dala mi veľa, učila ma vytrvalosti hľadať fakty, argumenty, mená a priezviská futbalové i historické súvislosti. Ak oslovila čitateľa a zaujala hodnotiteľov, spôsobí mi to radosť i ďalšiu motiváciu zaoberať sa históriou futbalu v súvislostiach. Zabrala mi veľa času, nútila ma rozmýšľať, nachádzať kontakty so žijúcimi pamätníkmi, diskutovať. Poučila ma v tom, čo som práve napísal.