Foto: autor článku | Text pod foto: Pamätná fotografia pri našom jednom z posledných stretnutí v Bratislave. Strieborný medailista z OH v Tokiu 1964 Anton Urban, ktorý tam bol kapitánom našej futbalovej reprezentácie Československa (vľavo) a bývalý československý reprezentant JUDr. Ján Medviď, s ktorým sme podobné veselé debaty viedli aj počas jeho pôsobenia v Dukle Banská Bystrica. S kvalitnými ľuďmi kvalitné, slušné a veľmi pre nás, novinárov poučné rozhovory. Mimochodom, pre autora toho príspevku to bolo posledné osob né stretnutie s rodákom z Kysaku pri Prešove, tiež východniarom telom a dušou, pánom človekom a futbalistom, neskôr trénerom – Antonom Urbanom.
Rubriku Stalo sa sme neotvorili v magazíne Klub priateľov Dukly náhodou. Jej význam a košatosť si dovolíme vďaka kreativite, ale i bohatstvu myšlienok pre skutočné novinárske poslanie prostredníctvom médií obohatiť aj takto:
V spleti každodenných povinností a ľudských slabín v záplave iných , žiaľ často aj povymýšľaných nezmyselností a neprávd, zanikajú aj krásne chvíle spomienok na živých. Nie, vôbec nejde o nostalgiu. Skôr potrebné oživovanie ľudského dobra a oživovania starých právd známych z rokov ešte pred Kristom. Veď napríklad známy filozof Sokrates, ktorý žil okolo 740 rokov pred Kristom zanechal prostredníctvom Platóna ľudstvu tento odkaz na večnosť:
„Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody bažia po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia“.
V životoch múdrych aj vo svete uznávaných platilo a platí, že starší ľudia majú to, čo mladí nemusia nikdy mať – a to je skúsenosť. Je mi veľmi ľúto, že mladí ľudia pohŕdajú skúsenosťami starších ľudí a našich dedov. Nezmením to. O to viac ma nie ako absolventa žurnalistiky UK v Bratislave, ale ako človeka teší, že mi život dovolil za pomoci iných, múdrejších a schopnejších nielen otvoriť tento magazín o futbale a s futbalom, ale ho aj napĺňať funkčným, nie skrivodlivosťami, závisťou, osočovaním či senzáciami, alebo aj nepravdami napáchnutými informáciami.
Veď futbalová Dukla vždy znelo hrdo, aj zostane znieť vo svete veľkého futbalu. Skúste si vypočuť takto potvrdenú pravdu jednou z mnohých vlastných skúseností
Čo k tomu dodať? Vypočuli ste si ju tiež z rozhlasu. Zásluhou rozhlasových liniek a skvelého hlasu i fundovanosti, odbornosti ženy za mikrofónom. Ženy, ktorá sa tiež vie tešiť z úspechov iných a viesť ich svojou odbornou robotou i skvelou motiváciou k spájaniu takých cestičiek k futbalovému dobru a ľudskej veľkosti, na základe zrelosti a múdremu dôvtipu ďalších.
Čo, teda, dopisujeme k uvedenému v tomto prípade? To čo sme jubilantovi, doktorovi Jánovi Medviďovi napísali osobným mailom. Prikladáme ho aj pre celú nielen slovenskú futbalovú, a nielen futbalovú, rodinu:
Veľká vďaka všetkým, ktorí sa na skvelom vnímaní približovania veľkosti jubilanta a vinšom zdravia podieľali. Krásne, skvelé, nádherné, pre súčasný svet veľmi potrebné! Motivačné, oslavné, úctivé. Presne také si to náš veľký a vzácny priateľ, Ján Meviď, s ktorým sme pri futbale v Dukle Banská Bystrica strávili 2 krásne roky, zaslúži ! Janíčko mnogaja leta, mnogaja leta, lebo Ťa stále veľmi potrebujeme mať s Tvojimi skúsenosťami, ľudskou múdrosťou a úprimnosťou medzi sebou!
Jozef Mazár so svojimi spolupracovníkmi Jarom Šiškom, Jožkom Ivanom i čitateľmi z portálu Klubu priateľov Dukly a Duklasportu.sk, ale aj Slovana Bratislava zásluhou takých skvelých ľudí ako bola a ostala, verím aj zotrvá medzi nami Tvoja stará, ale vždy kreatívna, múdra a hlavne potrebná škola v kruhu Tvojmu srdcu najbližších ľudí!