Foto: Ján Miškovič | Text pod foto: Štefan Zvalo v úlohe komentátora 23. ročníka medzinárodného futbalového turnaja O pohár Jozefa Vengloša v banskobystrickej športovej hale armádnej Dukly na Štiavničkách. Tentoraz v poturnajovom rozhovore pre prítomných milovníkov futbalu detí s bývalým reprezentantom Slovenskej republiky Szilárdom Némethom, ktorý viedol v úlohe trénera 14 ročných chlapcov v dresoch Slovana Bratislava. Samozrejme, priestor v hodnotení dostal aj otec turnajovej myšlienky a jej hlavný realizátor, pán Peter Benedik (na snímke vpravo).
Zajtra 21. januára toho roku sa prídu so zosnulým Štefanom Zvalom, ktorý opustil rady živých na tejto zemi, rozlúčiť do Krematória v Banskej Bystrici najbližší. Rodinní príslušníci, futbaloví priatelia, ale i verní priaznivci tejto prekrásnej hry. Štefanovi Zvalovi dotĺklo jeho choré srdiečko navždy v pondelok 17. januára 2022 vo veku 62 rokov . Futbalový portál MFK Ružomberok medzi prvými priniesol pre futbalového priaznivca túto smutnú správu.
Internetové portály Duklasport.sk a Klub priateľov Dukly postupne registrovali i ďalšie smutné oznamy o smrti Štefana Zvala na viacerých portáloch či v písaných a elektronických médiách. Mnohým sa mohlo zdať, že akoby nechceli prostredníctvom svojich tvorcov uveriť – navždy odišiel z radov slávnej armádnej futbalovej Dukly aj ďalší z ostatných trénerských futbalových mohykánov. Človek, ktorý miloval život, svojich najbližších z rodiny, svojej vlastnej v kruhu milovanej manželky či syna, v ktorom sa videl, ale aj rodiny futbalovej.
V nasledujúcich riadkoch sa vrátime spolu s kolegom Ing. Jaroslavom Šiškom, vo svete futbalu ceneným historikom a štatistikom, ktorý pracuje desaťročia v medzinárodnej organizácii IFFHS (International Federation of Footbal History&Statistics) do podstatných míľnikov pozemského života Štefana Zvala. Dopíšeme spolu to, čo napríklad v knihe: Futbaloví anjeli a démoni o ňom napísané nebolo. Naostatok, keď sedel Štefan Zvalo so svojou manželkou v kruhu manželov Benedikovcov na terase kaviarenského zariadenia Nefrit útulného kúpeľného mestečka Dudince, tam odznelo veľa z toho. Nič zvláštne pod slnkom. Benedik a Zvalo viedli stále najviac diskusií o futbale. V súvislostiach bežného života. Na mnohé veci nebol ich názor stále rovnaký. Pri tvorbe knihy Futbaloví anjeli a démoni napríklad Štefan Zvalo trval na tom, aby v texte o ňom bolo podčiarknuté ( citujeme zo strany 263 spomínanej farebnej publikácie): „Svoju aktívnu futbalovú činnosť absolvoval v Baníku Veľký Krtíš, kde ako hráč prešiel všetkými vekovými kategóriami. Od žiackeho veku až po dospelých.“
Keďže sme sa vôkol neho neskôr často obaja s kolegom Jarom Šiškom pohybovali s redakčným mikrofónom či poznámkovým blokom, zopakujeme aj ďalšie jeho často v našej prítomnosti forsírované: „ Fascinovalo ma, že Dukla Banská Bystrica bola klubom, v ktorom sa počas vojenskej základnej služby vystriedalo množstvo hráčov. Keďže futbal bol, je a zostane mojou veľkou láskou na večnosť už od mojich stredoškolských štúdií som sledoval práve zásluhou armádnej Dukly ako a v nej vyrastali hráči do reprezentačnej československej kvality. Hľadal som z praxe odpovede, prečo tomu tak bolo? Zásluhu na tom mali výborné podmienky, kvalitní tréneri, medzi ktorými som osobne spoznal ako prvého pána Petra Benedika. Práve on po slovenskom vidieku začal pre Duklu i reprezentáciu vyhľadával talenty a keďže som bol chlapcom slovenského vidieka bolo mi to sympatické. Tých mojich míľnikov v Dukle bolo dosť. Tak ako to v živote býva. Je dobre, že všetko je zaznamenané. Veď život je ako sneh, raz sa roztopí na veky.“
Tieto riadky stoja v redakčnom archíve Duklasportu.sk, ale i v zápiskoch autorov Klubu priateľov Dukla. Spolu s tými, ktoré Štefan Zvalo pripomínal takmer vždy počas svojho fundovaného komentovania na veľkom futbalovom sviatku futbalových ratolestí v banskobystrickej športovej hale armádnej Dukly, zásluhou bezmála 30 ročnej histórie medzinárodného halového turnaja 14 ročných a mladších detí O pohár Jozefa Vengloša.
Alebo inokedy, v už spomenutých kúpeľoch Dudince, v zasadačke tamojšieho liečebného domu Smaragd na medzinárodných konferenciách o prevencii škodlivých sociálno – patologických javov.
Celkom 5 ročníkov , za účasti skvelých reprezentačných osobností, napríklad aj samotného doc. Jozefa Vengloša, ďalej Jána Kociána Jána Bergera, Ladislava Módera, ale i hviezd zo zahraničného futbalu, napríklad bývalého chýrneho reprezentanta maďarského futbalu Olivéra Fényvesiho skloňovali podstatu a potrebu zdravia pre futbalové životy. Aj inokedy rozoberali životy bez užívania akejkoľvek drogy či škodlivých anabolík. Skloňovali alkoholizmus, svet nelegalizovaných drog, poruchy pozornosti, stres, rodičovské i vzťahové situácie v živote a športe zvlášť, závislosť od drog až k moci, závislosť či neochotu pre zdravé fungovanie predpisov a určitých pravidiel. Vtedy práve tam okrem iného Štefan Zvalo predniesol i toto: „ Ak si vážim, milujem iného človeka, cítim sa jedno s ním, či s ňou, ale s ním takým aký je, nie takým, akého ho chcem mať ako objekt pre svoju potrebu. Je jasné, že taká úcta je možná len vtedy, ak som ja dosiahol nezávislosť; ak viem stáť a chodiť bez bariel, nemusím ovládať či vykorisťovať kohokoľvek iného.“
Dôkaz dostatočný ako a prečo sám pokladal ľudskú múdrosť a prirodzenosť za veľkú potrebu pre napredovanie aj vo futbalových životoch.
Ak budeme myšlienkami v piatok 21. januára nad rakvou Štefana Zvalu pri jeho poslednej rozlúčke s pozemským životom vedzme, že on sám tiež tvrdil: „ Život nie je o tom, akí sme populárni, obľúbení, alebo ako sa obliekame. Život je vždy verný tomu, kto sme a v čo veríme., čo užitočné sme dali svetu, futbalu, rodine, spoločnosti.“
Mal pravdu. Sám svojim životom dokazoval, že všetko čo dosiahol bolo odozvou reči jeho vlastného srdca a úprimnosti vlastných myšlienok k sebe i druhým. Dosť dôležitých dôvodov aj k takým návratom a spomienkam na vnímanie osobnosti, hráčskej, trénerskej, odbornej na pracovisku vodárenskej spoločnosti nášho priateľa, kamaráta, s jednoduchou, ale zreteľnou vizitkou Štefan Zvalo. Ten Štefan, o ktorom sú jeho príbehom z oblasti futbalu konkrétne popísané už v spomínanej knižnej publikácii stránky 263 – 267.
Česť jeho pamiatke! Nech mu je naša slovenská zem ľahká!