Foto: Ján Miškovič | Text pod foto: „Každé stretnutie s docentom Jozefom Venglošom, a za tie roky ich nebolo málo, mi pripomínalo, že niet lepšej príležitosti učiť sa úcte k ľudskej dôstojnosti a múdrosti, ktorá sa spájala vždy s učením od tohto vzdelaného, pokojného a úprimného človeka aj futbalovým súvislostiam v mojom živote. Táto symbolická fotografia mi po spoločnom poslednom obede, ku ktorému nás spolu s trénerom Petrom Benedikom (na snímke vpravo) pozval naposledy pán docent Jozef Vengloš mi vždy bude pripomínať chvíľu, počas ktorej som zacítil, že nič nemôže nahradiť úprimnosť jeho ľudského srdca“ povedal autor knihy Futbaloví anjeli a démoni , Jozef Mazár (na snímke vľavo) smutným hlasom, keď sa po čase zadíval na túto fotografiu, aby ju použil práve pri tejto publicistike.
Vo vyspelom futbalovom svete býva desaťročia pravidlom, že od múdrych a úspešných sa učia aj múdrejší a úspešnejší. Aj to je jeden z dôvodov, prečo má internetový magazín Klub priateľov Dukly stálu rubriku Stalo sa. Klub priateľov Dukly formoval svoje myšlienky a konanie, aj z oblasti publicistiky ešte od čias vzniku armádnej, nielen futbalovej, Dukly.
Či už pražskej, neskôr banskobystrickej, ale aj iných, ktoré sa pri vzniku svojej vojenskej telovýchovnej jednoty rozhodli používať a mali na to opodstatnené dôvody, vo svojom názve používať práve logo Dukla. Pre nás mnohých, ktorí zatiaľ napĺňame históriu magazínu Klub priateľov Dukla a sme kmeňovými členmi tohto Klubu sú alfou a omegou také priority ako sústavná učenlivosť, sebadisciplína, náročnosť na prácu vlastnú, ale i druhých.
Hlavne v súvislosti s našou tvorbou, lebo futbalovú Duklu vo svete uctievali ako špičkový kolektív, ktorý zabával svet napríklad aj pod americkými mrakodrapmi vďaka svojej futbalovej i ľudskej vyspelosti.
Nie je žiadnym tajomstvom, že aj zásluhou uplatňovania železnej disciplíny jednotlivcami, ktorá prerastala do disciplíny kolektívnej a tam sa rodili i zrelé prvky empatie väčšiny členov kolektívu vo vzťahu k iným. Bolo to už v v čase jej formovania, ale aj neskôr, v období najjagavejších víťazstiev nad najslávnejšími futbalovými klubmi vtedajšieho futbalového sveta.
Znova raz dávame čitateľovi na vedomie že, Klub priateľov Dukly sa v mnohom nestotožňuje aj z dôvodu uvedeného s názormi, spôsobmi, praktikami a postojmi terajšieho vedenia MFK Dukla. Aj keď práve o zápasoch MFK Dukla prináša spravidla najviac komentárov. Často pritom z dôvodu objektivity vyzdvihujeme pozitíva súperov MFK Dukla, pravda ak existujú a kritizuje nedostatky v kolektívnej zápasovej prezentácii MFK Dukla, ak kričia do neba po potrebe odstránenia pretrvávajúcich nedostatkov.
Po takom verejnom prezentovaní manažovania našej práce sa patrí verejne napísať z čoho podstatného pri našej tvorbe vychádzame?
Odpovedať môžeme aj takto:
Z praktickej realizácie množstva tvrdení múdrejšími a učenlivejšími než sme my, sami. Nikdy sme sa učiť nehanbili a nehanbíme sa učiť od múdrejších ani dnes. Spravidla sa na to často práve múdrejších pýtame. Nie je hanbou pýtať sa múdrejších. Hanbou je nevedieť.
Tí na odbornej úrovni najvyspelejší napríklad už po roku 1996 futbalovému svetu povedali, že európsky futbal na vtedajších ME ukázal, ako je dôležité stále byť vyspelejším v taktickej disciplíne ako je dôležité, aby kvalitní jednotlivci v pozíciách hráčov, ale i trénerov, dávali svoje kvality v prospech mužstva či družstva.
O družstve píšeme preto, lebo pre našu tvorbu je príznačná koncepčná publicistika o práci s deťmi a mládežou. A práve na tomto úseku sme až na pár výnimiek v slovenskom futbale úžasnými farizejmi. Jedno tvrdíme, iné robíme!
Príklad: len nedávno prehráme na medzinárodnom futbalovom turnaji Algarve Cup poriadaného organizátormi pre reprezentačné výbery U17 s domácim Španielskom 0:3, s Portugalskom 1:4, aby nám Nemci nasúkali za jeden zápas 9 gólový prídel a naši mladíci nedali do ich siete ani gól! Verejnosti o takých nevýrazných prehrách v širších súvislostiach nenapíšeme nič.
Na ospravedlňovanie našich dlhodobých futbalových neúspechov sme si v podmienkach Slovenskej republiky už takmer všetci zvykli.
Tí ktorí si pamätáme na skvelú techniku i hru Karola Jokla, Juraja Szikoru, Laca Petráša, Jožka Tománka, Jána Medviďa, Jara Polláka, Jara Boroša, michalovského rodáka dlhodobo v službách slávnych VSS Košice , Andreja Daňka a ďalších, si pri práci s mládežou právom kladieme otázku:
Prečo sa až na maličké výnimky nezvyšuje v slovenskom futbale už desaťročia individuálna technika jednotlivcov?
Veď vo vyspelom svete sa stiera špecializácia, zvýrazňuje sa potreba všestrannosti každého hráča či už v obrannej, alebo útočnej fáze, najmä však v prechodovej a my často prídeme na futbal dorasteneckej ligy a aktéri v pozíciách funkcionárov, trénerov či rozhodcov sa nám snažia vnucovať niečo celkom iné, než to, čo robí vyspelý futbalový svet? Samozrejme, sem tam sa nájdu aj u nás výnimky. Ak o nedostatkoch píšeme otvorenejšie, podaktorí nás kritizujú často hlava nehlava za neodbornosť a lajdáckosť či neschopnosť iných.
Ale páni, my si vážime nášho čitateľa. Už dlhodobo sme kritickejší tak na slovenský futbal dospelých ako i na slovenský mládežnícky futbal. Znova zdôrazňujeme – až na pár výnimiek, lebo klesáme oproti vyspelému futbalovému svetu z roka na rok viac. Hlavne preto, lebo tréneri nedokázali v porovnaní so svetom ani Európou zastaviť klesajúcu tendenciu dynamiky hry! Prečo to tréneri nedokázali, to musia vedieť tréneri samotní.
Teraz sme o tom načrtli len zopár vyskytujúcich sa nedostatkov. Kritizujeme hlavne vtedy ak ide o rýchlosť, lokomočnú, kombinačnú, ovládanie lopty lepšou technickou vybavenosťou jednotlivcov, výbušnosť, kreativitu , rýchlosť v technicko – taktickom ponímaní, ale aj o disciplínu či ovládanie a dodržiavanie futbalových pravidiel.
O tom by mali, podľa našej skromnej mienky, vo svojich pozápasových hodnoteniach hovoriť tak tréneri dospelých ako i dorastu, ktorí pôsobia v SR pri profesionálnom futbale aj prostredníctvom novín či iných médií.
Podaktorí máme v živej pamäti z tejto oblasti výrok trénera majstrov sveta A. Jacqueta, pri reprezentácii Francúzska, ktorý s ňou v období rokov 1993 – 1998 sa zaslúžil o jej triumfálne obdobie. Zostava, ktorú prevzal v spomínnaom roku 1993 pozostávala z veteránov, ktorí nepostúpili na Majstrovstvá sveta 1994, a mladých hráčoch, akým bol v tom čase napríklad Zinedine Zidane. Francúzi vypadli na Eure 1996 v semifinále, kde prehrali s Českom po penaltách. V ďalšom veľkom turnaji, ktorým boli Majstrovstvá sveta 1998 sa Francúzom na domácej pôde, pod skvelým vedením Jacquetovi podarilo spomínaný svetový šampionát vyhrať. Mnohým priaznivcom futbalu je známe, že vo finále zdolali Brazíliu 3:0.
Oveľa menej priaznivcov i odborníkov futbalu vie, že práve A. Jacquet otvorene už pred spomenutými MS povedal: „Pre každého trénera je veľkým nebezpečenstvom kvalitný futbalový publicista. Ten je náročný na každý náš i hráčsky úkon.“ Možno on sám novinárom aj preto podával bez problémov o každom svojom hráčovi verejné odpočty na témy, ktoré vyššie skloňujeme.
Pýtame sa? Ako to vyzerá v tomto smere v súčasnom slovenskom futbale? Aká je na jednotlivých pozíciách odbornosť z oblasti etiky, psychológie, sociológie, ovládania a hlavne rešpektovania futbalových pravidiel a zdravých, manažérskych napríklad v slovenských profesionálnych kluboch či futbalových akadémiách? Prečo na nastolené témy nie všade existujú pre tlač, verejnosť hodnotenia predkladané novinárom členmi výborov futbalových klubov resp. trénerov či slovenských reprezentačných výberov? Konkrétne napríklad aj v prípade ostatného neúspechu v kategórii U17 ?!…
Samozrejme, spracúvané hlavne trénermi dotýkajúce sa oblastí, z ktorých iba íverovite v tomto príspevku niektoré uvádzame? Veď rozpočtové peniaze zo štátnej pokladnice idú aj na slovenský futbal z peňazí daňových poplatníkov. Hlavne do futbalových akadémií a školstva, kde by tiež mala narastať aj kvalita výučby telesnej výchovy.
Pre naše médium sú dôležité nové, moderné prvky trénerov i pedagógov telesnej výchovy, ktoré používajú vo svojej práci. Nielen v atletickej či zdravotnej príprave, ale napríklad aj v psychológii a komunikácii s verejnosťou i hráčmi. Nás zaujíma ako napríklad pracujú špičkoví slovenskí tréneri v porovnaní s tými, ktorí sú špičkovými vo svete a majú pozitívne výsledky i zavádzaním novostí z vedy vo svojej trénerskej či pedagogickej činnosti.
Verejnosť a sme presvedčení i súčasní špičkoví talentovaní hráči očakávajú od trénerov niekedy menej slov, hlavne podávaných slušnou rétorikou a viac kvality v ich práci s jednotlivcom, mužstvom i v komunikácii s futbalovou verejnosťou. Toto všetko si vyžaduje pedagogický prístup.
Na tieto témy sme často v minulosti rozprávali napríklad s trénermi Jaroslavom Vejvodom, Josefom Masopustom, Jozefom Venglošom, Antonom Dragúňom či Petrom Bendikom, ktorý napríklad nemeckým i anglickým klubom dával so svojim mládežníckym družstvom Dukly Banská Bystrica za svojich trénerských čias na dobre obsadených medzinárodných turnajoch zavše aj väčšie gólové prídely. V čase, keď napríklad jeho hráča Mareka Penksu vyhodnotili na ME dorastencov v kategórii U16 za najlepšieho hráča turnaja.
Ale neodbočujme. V súvislosti aj s futbalom detí a mládeže sa často spomínajú tiež peniaze. Sú aj takí, ktorí tvrdia, že peniaze môžu futbal znivočiť.
Keď dostal ešte počas svojho života takú otázku pán docent Jozef Vengloš, ktorý nebol prezidentom Únie európskych futbalových trénerov len tak náhodou, novinárom odpovedal:
„Nemôžu. Je to najobľúbenejšia a najrozšírenejšia hra na celom svete. S obrovským zázemím. Umožňuje splnenie detských snov a realizáciu najväčšieho počtu mládeže a mladých ľudí, vari, už všade. Futbal môže mať svoje vývinové krivky, ale neviem, ktorá iná hra by mala nahradiť, poskytnúť také široké súťaženie, silnú konkurenciu, vzrušujúce zážitky, pobaviť a potešiť toľké milióny divákov.“
Naši čitatelia kladú často zvedavé otázky aj nám. Pýtajú sa nás napríklad, či neľutujeme, že sme mohli žiť z úspechov futbalovej Dukly v zátiší i pri sláve Dukly dlhšie? Nerozumeli sme otázke a tak jej obsah rozšírili, že na verejnosti sú známe mnohé kritiky aj na prácu najčastejších autorov internetových portálov magazínového typu Klub priateľov Dukly a Duklasport.sk ?
Autor tohto príspevku, na také otázky a spôsoby správania ako prezentovali a naďalej prezentujú na verejnosti podaktorí zo súčasného vedenia MFK Dukla a ich prisluhovači reaguje síce pokojne, ale so smutným tónom v hlase takto:
„Nič sa nedeje ak daný kritik futbalovej publicistiky spomínaných internetových magazínov neovláda futbal v komplexe životných právd a požadovaných noriem. Horšie je ak o živote nemá v jeho komplexe nič, alebo len málo načítané a preto tak na verejnosti vyjadruje svoj komplex zo skutočného hľadania a nachádzania pravdy o sebe samom. O vlastnom živote a futbale v ňom zvlášť. Nič v takom prípade nenarobíte, len odbočiť, vyhnúť sa štýlu takej práce a ľuďom, ktorí sa takto dokážu prezentovať. Je smutné, keď toho koho poznáte, sa rozhodnete zaradiť do skupiny tých, čo vám absolútne odpadli od srdca.
Existujú však aj chvíle radostné. Osobne ma pri osláv 70 – ročnice od založenia ATK – ÚDA – Dukla v Československu potešilo, že ma ako jediného žijúceho redaktora z bývalého Československa ocenili organizátori za moju publicistickú prácu v konferenčnej sále Domu armády Praha – Dejvice na stretnutí takmer 300 legiend a osobností armádneho športu. Medzi ocenenými boli mnohí žijúci olympijskí víťazi, majstri sveta, majstri Európy, ich špičkoví a vo svetovom športe uznávaní tréneri i funkcionári, ktorí zastávali a zastávajú významnú významné funkcie v svetovom armádnom športe CIZMUS i športoch olympijských či neolympijských.
Novinárska publicistika mi umožnila vďaka mojim múdrym učiteľom a významným osobnostiam nášho spoločenského života nazrieť aspoň trochu aj do zákulisia svetovej diplomacie. Za to som veľmi vďačný tomuto môjmu celoživotnému koníčku. Hlavne som vďačný za priateľstvá a školu mnohým významným osobnostiam tohto sveta. Tí ma naučili nepokúšať sa meniť zaužívané praktiky iných a nevyžadovať od nikoho aby žil mojim životom.“