Foto: archív futbalu Uhorska | Text pod foto: Táto fotografia z mužstva BCF Banská Bystrica uzrela svetlo sveta v čase, o ktorom píše autor v tejto histórii a cituje dobové dokumenty vtedajšej tlače. Pohľad na jej obsah núti rozmýšľať nad ďalším hľadaním, overovaním a verifikáciou už publikovaných súvislostí z obdobia vzniku futbalovej hry na území Banskej Bystrici. Roky 1 898, 1900 a im blízke je potrebné skúmať veľmi vážne, odborne a hlavne precízne, ak sa chceme dopracovať k úplnej pravde. Mnohé je ešte aj vo futbalovej histórii zabalené zo spomínaného obdobia do mnohých nejasností. Úloha pre futbalových historikov špecifická. Pomôžete pri bádaní aj vy, ktorí sa touto oblasťou zaoberáte?…
Prvá zmienka o futbale v Banskej Bystrici (tiež na území Slovenska) pochádza z roku 1892 (1893). Podľa novín „Figyelo a Besztercebánya es vidéke“ stredné Slovensko už poznalo futbal. Zaslúžili sa o to kúpele Sliač. Do týchto kúpeľov prichádzalo veľa cudzincov, medzi nimi aj Angličania, ktorí už futbal poznali. Niektorí z nich priniesli so sebou aj koženú loptu. K naháňačke za loptou sa čoskoro pridali aj domáci obyvatelia, najmä mládež.
Prvým oficiálne založeným futbalovým klubom v Banskej Bystrici (tiež na území Slovenska) bol v roku 1897 (1900) klub s názvom BSC – Besztercebányai Sport Club. O futbalovej kvalite a umení BSC svedčia zápasy s poprednými prvoligovými uhorskými (maďarskými) klubmi : TSC Budapešť (3:2), Torekvés Budapešť (2:1), FC 33 Budapešť (1:1) a „prehra“ s majstrom Uhorska, FTC Ferencváros Budapešť (0:3). Obzvlášť táto „prehra“ zo septembra 1906 na štadióne uhorského majstra FTC vykresľuje vtedajšiu neskutočnú silu banskobystrického futbalu, hlavne ak si uvedomíme fakt, že vtedajší 5-násobný víťaz druhej najvyššej uhorskej futbalovej súťaže „Majstrovstiev Uhorského Vidieka“ KAC Košice odchádzal zo štadióna FTC so zdrvujúcim debaklom (0:11)! Po druhý raz sa už žiadny „vidiecky majster“ neodvážil vyzvať uhorského šampióna o titul majstra Uhorska. Veľavravným výsledkom je aj debakel (12:1)!, ktorý uštedril BSC ďalšiemu „vidieckemu majstrovi“ Diósgyori AC na domácej pôde v júli 1913. Vypuknutím Prvej svetovej vojny a následným rozpadom Rakúsko – Uhorska sa skončila aj história BSC. Podľa dosiahnutých výsledkov BSC Banská Bystrica v predvojnovom období r.1897-1914 možno konštatovať, že sa jednalo o jedno z najlepších futbalových mužstiev na území súčasného Slovenska. Okrem BSC vyvíjal v Banskej Bystrici v tomto období činnosť aj futbalový klub BLI, ktorý organizoval futbalistov najmä z radov živnostníkov a obchodníkov.
„élénk futballélet zajlik Zólyomban, Besztercebányán, s különösen Debrecenben. Besztercebánya a jobb vidéki csapataink között foglal helyet, Pozsony, Komárom, Győrrel együtt.”
(Nemzeti Sport, 1906 November 11.)
“živý futbalový život prebieha vo Zvolene, v Banskej Bystrici a najmä v Debrecíne. Banská Bystrica patrí medzi najlepšie kluby na vidieku, ako Bratislava, Komárno a Győr.“
(Nemzeti Sport, 1906 November 11.)
Po ukončení Prvej svetovej vojny existovalo, resp. vzniklo v Banskej Bystrici niekoľko futbalových klubov : BAC (nasledovník BSC – hudobný skladateľ Ján Móry), Sokolovská XI (Karol Skálsky), Rudá Hviezda (Federácia Proletárskych Telovýchovných Jednôt – FRTJ) a v roku 1919 vznikol silný, najúspešnejší medzivojnový banskobystrický klub a jeden z najlepších súdobých futbalových klubov na Slovensku – SK Slávia (postupne, do r.1924 Slávia prevzala záväzky a členskú základňu BAC – akademický sochár Fridrich Motoška). Už o dva roky (1921) sa SK Slávia Banská Bystrica stala prvým neoficiálnym majstrom Slovenska, keď ako víťaz Stredoslovenskej futbalovej župy (SFŽ) vo finále porazila 1.ČsŠK Bratislava rozdielom triedy (4:0)! O rok neskôr svoje víťazstvo v SFŽ zopakovala, no vo finále o majstra Slovenska podľahla tesne 1.ČsŠK Bratislava (1:2). Od sezóny 1922/23 až do sezóny 1928/29 bola Slávia nepretržite majstrom novovytvorenej Juhoslovenskej futbalovej župy (JFŽ). Po zrušení JFŽ (1929), v znovu vytvorenej SFŽ obsadila Slávia druhé miesto za ŠK Žilina. Začiatkom tridsiatich rokov sa však Slávii prestalo dariť a začali narastať finančné problémy klubu, čo vyústilo až k jej zániku. Na troskách Slávie sa zrodila história nového klubu.
V roku 1934 došlo k transformácii a premenovaniu Slávie na ŠK Banská Bystrica. K najväčším úspechom ŠK patrí víťazstvo v kvalifikačnom turnaji o postup do 1. slovenskej ligy (1939). V najvyššej slovenskej súťaži sa však ŠK nedarilo. Klub v jej prvom ročníku 1939/40 skončil na poslednom mieste a z 1. slovenskej ligy vypadol (niektoré pramene tvrdia, že klub bol z prvoligovej súťaže vylúčený) Do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže sa ŠK už nikdy neprebojoval. ŠK Banská Bystrica písal svoju históriu až do roku 1949.
V období rokov 1897-1945 v Banskej Bystrici s futbalom, o.i. začínali aj Anton Bulla (r.1910-1913) prvý slovenský profesionálny futbalista a v roku 1925 v drese FC First Vienna Wien s 27 gólmi kráľ strelcov Rakúskej futbalovej ligy, či Václav Ježek (r.1934-1939) neskoršia československá futbalová legenda, tréner Československej reprezentácie – Majstrov Európy 1976. A prečo toto píšeme v súvislosti so súčasným klubom MFK Dukla? Priblížená prevojnová história je produktom bádania vo futbalových archívoch Maďarskej republiky bývalým veľkým fanúšiko armádnej Dukly banská Bystrica, o ktorom je obšírnejšia zmienka aj v knihe Futbaloví anjeli a démoni. Sám autor týchto riadkov o histórii, Gabriel Jančiar tvrdí, že bádať, hľadať objavovať a konfrontovať historické súvislosti futbalu Banskej Bystrice je stále potrebné. To svoje dal pre internetový portál MFK Dukla na papier tak, ako to približujeme.
Bez obsahových úprav pre potreby portálov www.priateliadukly.sk a www.bcfdukla.sk spracoval Jozef Mazár