Foto: Marek Čecho | Text pod foto: Svet športu s logom Dukla a futbalom zvlášť. Knižné publikácie je možné písať po rozhovoroch s takou futbalovou partiou ľudí a ich futbalovými skúsenosťami vrátane ich prežitkov pri futbale. Na snímke zľava doprava Pavol Diňa, futbalový tréner Anton Dragúň, Vladimír Sivý a Marek Penksa.
„Narodil sa v Bánove a od štrnástich rokov hrával za rodnú dedinu. Základnú vojenskú službu začínal v Malackách, kde hrával kratšiu dobu. Potom bol hráčom Červenej hviezdy Bratislava, českého Třinca, kde bol spoluhráčom slávnych Jána Zachara a Jozefa Jankecha. Svoju hráčsku kariéru ukončil v Nových Zámkoch v roku 1970, keď nemohol pokračovať kvôli zraneniu. V tom istom roku z klubu odišiel aj známy tréner Karol Borhy.
Anton Dragún počas rušných 40 rokov trénoval až 15 mužstiev ! Začínal v rodnej dedine ako hráč, začal tam aj ako tréner – 5 rokov viedol mužstvo, ktoré vtedy dosiahlo viacero úspechov.
Postupne trénoval Nové Zámky, Inter Slovnaft Bratislava (ako asistent Michala Vičana), Duklu Banská Bystrica, DAC Dunajská Streda, Prievidzu, Trenčín, Dubnicu, Slovan Bratislava, Zlaté Moravce, Šaľu a Galantu.
Nezabudnuteľným v jeho trénerskej kariére je obdobie pri kormidle TJ AGRO HURBANOVO, s ktorým v polovici osemdesiatych rokov postúpil do I.SNL (vtedy druhá najvyššia súťaž v Československu) a odohral v nej niekoľko sezón.
Bol to vtedy pre široké okolie Hurbanova veľký futbalový boom. Zápasy navštevovalo niekoľko tisíc divákov.“
Toto je o Antonovi Dragúňovi napísané na Facebooku…alebo presnejšie – aj toto!
My sme požiadali tohto trénerského mága o tohtoročný predvianočný rozhovor, z ktorého sa dá vyčítať toto:
Najskôr pre futbalového fajnšmekra i nášho predvianočného hosťa v internetových médiách Priatelia Dukly a Duklasport.sk po rokoch priblíženie tabuľky z futbalového ročníka 1985/86.
Presne také, ako to má on sám uložené vo svojom archíve:
| P | Tým | Z | V | R | P | Skóre | B | |
| 1. | Plastika Nitra | 30 | 23 | 4 | 3 | 84:26 | 50 | |
| 2. | Slovan CHZJD Bratislava | 30 | 17 | 8 | 5 | 45:23 | 42 | |
| 3. | Slovenský hodváb Senica | 30 | 14 | 6 | 10 | 42:34 | 34 | |
| 4. | ZŤS Petržalka | 30 | 12 | 8 | 10 | 47:37 | 32 | |
| 5. | Agro Hurbanovo | 30 | 13 | 5 | 12 | 44:44 | 31 | |
| 6. | Baník Prievidza | 30 | 12 | 6 | 12 | 39:34 | 30 | |
| 7. | Slovan Agro Levice | 30 | 11 | 8 | 11 | 36:36 | 30 | |
| 8. | TJ ZŤS Martin | 30 | 10 | 9 | 11 | 37:41 | 29 | |
| 9. | ZVL Považská Bystrica | 30 | 11 | 6 | 13 | 40:41 | 28 | |
| 10. | Chemlon Humenné | 30 | 10 | 8 | 12 | 38:52 | 28 | |
| 11. | ZŤS Košice | 30 | 10 | 7 | 13 | 42:45 | 27 | |
| 12. | Spartak ZŤS Dubnica nad Váhom | 30 | 9 | 9 | 12 | 31:41 | 27 | |
| 13. | Slavoj Poľnohospodár Trebišov | 30 | 10 | 7 | 13 | 34:45 | 27 | |
| 14. | Tesla Stropkov | 30 | 9 | 6 | 15 | 36:51 | 24 | |
| 15. | Zemplín Vihorlat Michalovce | 30 | 8 | 7 | 15 | 37:60 | 23 | |
| 16. | Gumárne 1. mája Púchov | 30 | 5 | 8 | 17 | 32:54 | 18 |
Tonko, túto tabuľku bude študovať každý futbalový, ale i nefutbalový priaznivec na základe svojich futbalových spomienok a vedomostí. Ako ty zaspomínaš najskôr na rodný Bánov?
Tu som začal s futbalom. V dedinke s asi 4 tisíc obyvateľmi. Už tam sme mali “majstrovstvá” Bánova, kde mala takmer každá ulica svoje mužstvo!
Bola to športová obec, hlavne futbalová. Najskôr sa patrí pospomínať tie najznámejšie osobnosti:
Peter Mráz a jeho syn, Peter Mráz junior, ale aj Karol Brezík to vďaka svojej futbalovej kvalite dotiahli až do niekedy futbalovo slávneho Interu Bratislava.
Bývalý hokejista, Peter Oremus je teraz úspešným trénerom hokejového Zvolena.
Julius Jurík pre zmenu majstrom sveta v streľbe zo vzduchovky.
Dušan Moravčík je bývalý československý atlét, držiteľ striebornej medaily z ME 1971 v behu na 3000 metrov cez prekážky. S atletikou začínal v niekdajšej Zbrojovke Brno. Potom prestúpil do Dukly Praha, kde ho trénoval Alexander Zvolenský.
Dovolím si ťa prerušiť, na 4. majstrovstvách sveta vo FootGolfe, ktoré sa konali od 27. mája do 6. júna 2023 v americkom Orlande na Floride. Slovenskí reprezentanti tam vybojovali v tímových súťažiach dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Seniori vo finále podľahli Argentíne a ženy vo finálovom zápase nestačili na Japonsko. V kategórii seniorov tak má Slovensko vicemajstrov sveta a v kategórii žien vicemajsterky sveta pre rok 2023. Muži v zápase o 3. miesto jednoznačne zdolali Španielsko a získali bronz.
Nuž a v nominácii slovenskej FootGolfovej asociácie na majstrovstvá sveta v Orlande 2023 figurovali aj traja rodáci z Bánova…
Samozrejme, prerušil si ma. V kategórii seniorov to boli Marek Vittek a Jozef Mráz, ktorí si ako vicemajstri sveta priviezli domov strieborné medaily. Ďalší rodák z Bánova, Peter Šimunek nás reprezentoval v kategórii mužov a z majstrovstiev si priviezol bronz.
Vieme, ty by si iste spomínal I ďalšie známe osobnosti z Bánova, ale nás zaujímajú tvoje spomienky na školské časy…
Dobrá otázka. Už ako študent na Priemyselnej školy strojníckej v Bratislave, ktorú som absolvoval v rokoch 1956 – 1960
som ako 15 ročný začal hrávať organizovaný futbal za Kovosmalt Petržalka, Na štadióne, ktorý neskôr prevzal do svojej správy dnešný vlastník Slovana Bratislava, pán Kmotrík. O rok som prešiel do ČH Bratislava, kde som hral dorasteneckú ligu.
Po maturite 1960 som 1961 narukoval do ČH Malacky, po vojne 1963 som odišiel do TŽ Třinec. Vtedy sme hrávali federálnu ligu.
V mužstve nás bolo veľa Slovákov. Spomeniem tých najznámejších Jan Zachar, Štefan Nadzam, Jozef Jankech , všetko neskôr tréneri 1. ligy. V drese Tŕinca sme hrali v lige proti DUKLE PRAHA. V tom čase to bolo veľmi kvalitné mužstvo so svetovými hernými parametrami.
V Tŕinci som osobne spoznal v tom čase aktívneho špičkového atléta, už vtedy reprezentanta Československa, Ivana Čierneho, v prekážkovom behu na 110 m. Vtedy som nemal ani potuchy, že mi neskôr bude robiť počas môjho trénerského pôsobenia v armádnej Dukle Banská Bystrica prezidenta klubu.
Hovoríš o trénerskej dráhe. Kde začala tá tvoja?
S trénovaním som začal v rodnom Bánove 1973 roku a bol to hneď v ďalšom roku postup do majstrovstiev Nitrianského regiónu. Súpermi Bánova boli v tom čase Dunajská Streda, Zlaté Moravce, Skalica, Senica, Sereď a to sme ako nováčik boli po jesennej časti na 2. mieste a celkove sme obsadili 4. miesto.
Kedy a kde začala tvoja prvoligová trénerská kariéra?
V našj najvyššej futbalovej súťaži, 1. Lige, som začal trénersky pôsobiť v roku 1984 v Interi Bratislava. Vtedy som sa stal asistentom trénera Miša Vičana.
Hurbanove, však musím spomenúť širšie. Trénersky som tam pôsobil pred spomínaným Interom 2 futbalové ročníky a po roku som sa opäť vrátil do Hurbanova, kde som bol 2 roky . Úspešné to bolo pôsobenie. Hurbanovo postúpilo v 5 rokoch 3 krát a hralo II. SNL. Za Hurbanovo mohli hrať v tom čase 3 vojaci základnej služby a podarilo sa mi tam pre I. ligu pripraviť niekoľko zaujímavých mien !
Pre ilustráciu a dobré spomienky si dovolím niektoré verejnosti po čase priblížiť znova: Jaro Dekýš odišiel do Nitry, Mišo Hipp do Nitry, Vlado Weiss do Interu, Eugen Varga do Slovana, Števo Toth do Košíc, Stano Fišan do Slovana.
Pekné vysvedčenie, faktografické úspešné trénerské pôsobenie. Obdobie, kde bol o teba v tom čase ako trénera, veľký záujem. Daj čitateľovi darček pod vianočný stromček v podobe trénerskej futbalovej spomienky na tie časy. Ako to v tom čase s trénermi chodilo?
Spomeniem príhodu. Ústne som sa dohodol v lete 1986, keď ma v mojom bydlisku Nových Zámkoch, navštívili funkcionári Dunajskej Stredy… Vtedy sa im v lige darilo s trénerom Peczem
Prijal som ich ponuku a mali za mnou prísť so zmluvou na podpis o pár dní. Telefonovali mi potom, že to s podpisom o jeden deň posunieme. Presný termín nepamätám, ale dohodli sme sa telefonicky na 12- tej hodine v daný deň.
Po telefonáte sa mi, ale z ničoho nič, ozval Ivan Čierny z Dukly Banská Bystrica. Bol v šoku, keď som ponuku odmietol z dôvodov ponuky do Dunajskej Stredy. Stíchol a o chvíľku sa ma pýta: “ Tony a kedy majú prísť ?”
Povedal som termín a on hneď reagoval . Volám ti 5 minút po 12 hod.! Volal presne a povedal jediné slovo. Volali ? Povedal som: zatiaľ nie. Opäť jedna veta od neho. Som v N Zámkoch o 14 hod a telefón položil . Bol presný za hodinku som mu zmluvu podpísal ! Z pošty volal ministra obrany, že rozkaz získať Dragúňa splnil! Ani ďalej nechcem podrobne hovoriť, že približne o hodinku volal “Duci” Vígh – v tom čase manažer DS “Tóninko o hodinku som u Teba!” Povedal som mu, že som podpísal Banskej Bystrici. Onemel! Po pár dňoch, keď sa v Dunajskej Strede s tým zmierili mi “Duci” volal znova a dal som mu slovo, že ďalší klub o 2 roky, kde pôjdem trénovať bude Dunajská Streda…
Slovo si dodržal…
Poistil sa tým, že som mu zmluvu do Dunajskej Stredy podpísal už pol roka pred ukončením zmluvy v Banskej Bystrici. Keď sa to dozvedel Ivan, zase bol na infarkt on.
Priznám sa urobil som chybu, mal som v Banskej Bystrici zostať. V tom čase tam bola skvelá partia a pracovalo sa tam s na tak vysokej odbornej úrovni ako snáď v tej najšpičkovejšej futbalovej Európe!
Skús to rozmeniť na drobné…
Vo vtedajšom Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla pracovali odborníci. Napríklad lekári a my, tréneri, nie len futbaloví, sme už v tej dobe, takmer pred 35. rokmi, pracovali na vysokej úrovni. Odber krvi, laktáty, plánovali sme už vtedy frekvencie pulzové, na ktorých hráči museli trénovať. Toto naše súčasné mužstvá, podľa mojich vedomostí dnes nerobia v takej šírke a kvalite ani dnes. Lekári ako Janko Benda či Lukáš Brezina ! Klobúk dolu! Jožinko, v mojom archíve opatrujem na stránkach 26 – 36 do dnešných dní môj metodický list, kde sa venujem Dukle!
Podľa vtedajších novinárov Jana Nováka, Paľa Kršeka a ďalších
sme v Dukle boli prví v Európe čo takto odborne pracovali. Pre mňa to bola obrovská škola, ktorú som z teórie preniesol do praxe ! Aj zásluhou odborníkov z medicíny, fizioterapie, filozofie či sociológie. Nie sú to prázdne frázy ani samochvál. Aj z mojej stránky išlo stále o sústavné samoštúdium.
Vďaka tomu sme v povinných testoch pred každým prvým kolom jari a jesene, bez testu žiadny hráč hrať ligu nemohol , kde prišla komisia z Prahy, ktorá testovala 2 mužstvá naraz, no a my sme v tom ročníku mali zo 16 mužstiev I. federálnej ligy t. j. 320 hráčov v prvej desiatke 4 hráčov z Dukly Banská Bystrica!
Docent Jožko Vengloš mi telefonoval, čo s tými chlapcami robím, prišiel za mnou do Banskej Bystrice a bol u mňa 4-5 hodín. Konzultovali, analyzovali sme vtedy mnohé, nie len tréningové veci vo futbale. Veľmi som si vážil a do dnes uznávam veľmi vysoko futbalovú osobnosť docenta Vengloša. Aj preto som bol častým návštevníkom halového medzinárodného turnaja o jeho putovný pohár. Klobúk dole pred takou výraznou trénerskou osobnosťou Európy, ba futbalového sveta, ktorý sa nebál prepožičať svoje meno už za živa na také podujatie.
Tvrdíš, teda, že cesty za trénerskými i futbalovými úspechmi sú zložité, náročné, často človeka aj bolia? Od čoho je potrebné sa odraziť?
Od úžasného vlastného chcenia. Podľa mojej mienky je vo futbale funkčná pripravenosť, ľudovo “kondička” základom pre úspech . Toto som vždy preferoval, preto sa mi podarilo podľa novinárov do ligy dostať 60 – 70 hráčov, ktorý u mňa ligu začínali a vďaka kondičke sa v lige uchytili. Patrí tam aj Škrtel.
Vičan mi vždy hovoril po trnavsky! “Tony mosíš trénuvat tak, aby hráči nemali problém s pohybem a s loptu”! A druhú poučku mal. “Neni umení robit fotbal ked to ide, ale tedy ked to néjde”! Možno preto som nikdy s mužstvom nevypadol a 8x počas svojej trénerskej práce som s mužstvami postúpil !
A čo je veľmi vážne, vďaka rešpektovaniu základných zákonov ľudského organizmu som od čias trénerského pôsobenia v Banskej Bystrici nemal jediného hráča zraneného na pohybový aparát. To znamená natiahnutý, či natrhnutý sval, zranenie triesla, či dokonca kolenného väzu! Vždy hovorím mladým trénerom: “Chlapci neznamená keď vo futbale vyhráva rýchlosť, dynamika, výbušnosť, že budete trénovať iba to”! Cesta do pekla a množstvo svalových zranení, v nemeckom futbale znamenajú obrazne napísané – trestný čin! Ale to sme znova pri sústavnom vzdelávaní sa a skvalitňovaní aj našej slovenskej publicistiky o krásnom športe, akým futbal je!