Foto: Marek Čecho | Text pod foto: Kopeme, lebo kopeme, alebo skutočne aj metodicky správne trénujeme?…
Mnohí sa u nás vo futbalovom dianí snažia kričať ako úžasne, skvele napredujeme v tejto hre hier dopredu, len tí, ktorí futbalové dianie sveta dobre poznali a poznajú tvrdia, že naše kroky smerujú dozadu. Niekoľko dôkazov. Vraj, všetko čo chceme lepšie, kvalitnejšie robiť je napísané na papieri na internetovom portáli Slovenského futbalového zväzu, presnejšie v rubrike: Projekty. Napríklad aj z oblasti mládežníckeho futbalu.
Prečítali sme si tam skvele umiestnený materiál: Koncepcia rozvoja futbalu v SR. A v nej napríklad bod V, ktorému venujú podaktorí formálnu, mnohí aj mimo zväzu vážnu, hlavne diagnostickú pozornosť. Čuduj sa futbalový svete, my tam máme rozvojové zámery, chýba hneď na úvod len jedna maličkosť – dôsledná analýza daného stavu, zabalená zrejme do zátvorky: ( bude postupne dopĺňaná ako samostatná kapitola).
Rešpektujme. Preto upozorňujme. Preto napíšme už na úvod pravdu. Futbalový svet, máme na mysli ten úspešný, kráča vpred. My u nás zaostávame. Veľmi! Ak by tomu tak nebolo, nemohli by sme daným materiálom tvrdiť, že hľadáme a prinášame moderné cesty a pritom nepoznáme diagnostiku. Chorobu starého, možno už niekedy, ešte dávno pred rokmi, moderného.
Prečo sme mnohé kvalitné z minulosti potreli v praxi a označili ako staré a choré? Pýtame sa, ako môže byť niečo progresívne, keď v ňom chýba základ: aplikácia abecedy futbalu v praxi. Jej analýza na všetkých stupňoch, počínajúc formami komunikácie ako stupňa základného, lebo tá učí podstatnému – morálke. Tá nám aj vo futbale chýba najviac. Poskytne nám niekto fakty a argumenty na akej úrovni napríklad žonglujú naše futbalové deti loptou vo futbalových triedach? Alebo aj na tréningoch v klubch? Ako sa venujú metodicky presným prihrávkam?. V ktorom veku z akej vzdialenosti? Alebo napríklad nácviku slalomu? Trebárs aj kopu na diaľku? Kopu cez múr? A my roky píšeme ako nedokáže futbalista v najvyššej súťaži z 1O – tich striel spoza šestnástky vyslať ponad múr na to isté miesto napríklad ani 3-4 strely za sebou? !
Smejete sa načo nám to všetko, o čom píšeme bude? Aby sme sa neklamali. Veď dnes už o metodike futbalu pre futbalovú prax niet z tej našej súčasnej slovenskej metodickej moderny veľa užitočného. To čo chýba, tu zväčša dávno bolo. Len sme to z rôznych dôvodov zavrhli. Nečudujme sa, keď sme ochotní uveriť, že futbalové baráže dorastencov sú spásou nárastu futbalovej kvality a pritom chýba jednoduché rešpektovanie známych desiatich zásad mladého futbalistu, ktoré sú obsiahnuté v činnosti každej vyspelej futbalovej krajiny. Stav je podľa našej mienky taký, že nezaoberáme sa analýzou toho, prečo sme zrušili v jednotlivých súťažiach priame postupy a zostupy. Tvrdíte: znova maličkosti? Omyl! Veľký sebaklam.
Pripúšťame. Môže byť cielený. Základné pravidlá aj vo futbalovom živote platiť musia. Ovládajú dobre naše deti, ale aj hráči dorasteneckých súťaží pri herných súbojoch svoje pohyby? Trénujú metodicky správne, nácvik rýchlosti, vytrvalosti a trénujú to pravidelne? Ako môžu, keď v základnom, už zo Slovenského futbalového zväzu nekomunikujeme profesionálne ani kvalifikovane. Len taká maličkosť, aj komunikácia, ktorá vychováva učí jednému z mnohých základných – čítaniu a písaniu s porozumením, teda takým prvkom pri tvorbe účinných a pre naše životy kvalitných projektov, ktoré sú základnou maličkosťou svetovej futbalovej veľkosti.
Jedno je pre činnosť Slovenského futbalového zväzu príznačné, snaha zmeniť niečo. Ale čo, keď to zlé sme analýzou roky širokej futbalovej verejnosti nepriblížili. Góly, body, tabuľky, žlté či červené karty si načíta a pozrie každý. Cesty progresu a kvality, páni zo súčasného futbalového zväzu, nie sú v bohatom početnom obsadení súčasného riadiaceho aparátu SFZ zastúpené odbornosťou. Samozrejme, netýka sa to všetkých, ale zrkadlo práce navonok je krivé. Škodí futbalovému progresu, ktorý sa šinie rýchlo svetom.
Všetko sa odvíja napríklad aj od schopnosti osobného nastavenia zrkadla kde sa asi sám nachádzam pri presadzovaní aj mnou podporovaného konceptu nárastu kvality napríklad práce s futbalovými deťmi už v samotnom hnutí dole, kde nám roky vymierajú futbaloví srdciari. Vážna situácia. Hľadáme diagnózu daného stavu? Nie je hanbou nevedieť. Ten kto robí, zvykne urobiť aj chyby. Občas. Ale nemôže šíriť hnutím ťažké hriechy. Jedným takým sú futbalové baráže. Môžu byť, Zavše, ale nie pravidelné.
Len tých pár poznámok, ktoré sú súčasťou našich pohľadov napríklad na blížiacu sa nezmyselnú baráž o postup do I. dorasteneckej futbalovej ligy sú pre čitateľa prinajmenšom výzvou, aby na základe svojho poznania dokázal pochopiť, kde sa asi v súčasnosti s našim mládežníckym futbalom v skutočnosti nachádzame a hlavne prečo práve tam. Nestínajme hlavy nikomu, učme sa úprimne, priamo, východiskovo komunikovať od hora dole a zdola na hor. Dopracujeme sa tak rýchlo k objektívnemu poznaniu diagnózy a potom sa konzultáciami skutočných odborníkov dohodnime na účinnej liečbe.
Futbal mal, má a bude mať vždy len jednu základnú abecedu. Jej chodníčky výučby sú i keď iba íverovito naznačené aj v tomto príspevku.
Poznámka na záver: Materiál je napísaný pre internetové portály www.klubpriateľovdukly.sk a www.priekopnik.sk