Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Takto lietal tréner Dušan Tóth 22. júna toho roku po barážovom zápase o postup do I. dorasteneckej ligy na štadióne v Zlatých Moravciach nad hlavami svojich zverencov po rozhodujúcom víťazstve 2:0 nad veľmi silnou Petržalkou.
Sedeli sme v tej istej kaviarničke kde aj vtedy, keď prevzal „A“ tím seniorov Mestského futbalového klubu Dukla Banská Bystrica, aby s ním vybojoval postup do II. ligy dospelých. Náš rozhovor znova začal netypicky. „Dušanko“ – oslovil som ho tradičným štýlom, aby som pokračoval: „Ty si úspešný človek?!… Ba najúspešnejší futbalový muž v histórii MFK Dukla Banská Bystrica. Vybojoval si v nej ako tréner dospelých postup s mužmi do II. futbalovej ligy a teraz znova s MFK Dukla pre Banskú Bystricu návrat dorastencov do I. dorasteneckej ligy?!…Uvedomuješ si však, že úspech je zlý učiteľ? On zvádza chytrých ľudí myslieť si, že nemôžu prehrať. Tvoj najviac nespokojný chlebodarca, stále na teba ako trénera náročnejší je pre teba najväčší zdroj pre poučenie ?!…Šok zo zlyhania, sklamania, zrady, rany ako po fyzickom údere nesmie nikdy zmeniť tvoj úsmev. Bez dychu a oslepený, strácaš kontakt so životom, aký si žil doteraz – obyčajný život, ale úspešný! Vidíš, ani taký ti nemôže pripadať ako nedotknuteľný. Vydrž ho žiť aj ako úspešný tréner. Aj keď sa ti zdá návrat šťastia pri podaktorých verdiktoch vo futbale i samotnom živote nemožný – vrátia sa, vrátia, stále krásne chvíle, dotyky šťastia. Budeš to počuť tisíckrát – od tých, čo už prešli touto tvrdou skúsenosťou.“
Dušan Tóth, známy svojou nevšednou esejou už z knihy Futbaloví anjeli a démoni sa typicky usmial, aby sa zamyslel: „ Asi to tak bude! Zradné bývajú chodníky futbalovej slávy. Podstatné je, vedieť zotrvať na dosahovaní svojich cieľov“ – skonštatoval a uprel zrak na moju tvár, aby pokračoval: „ Vo futbale sa pohybujem od detstva. Toho, ktoré som strávil tu, v Banskej Bystrici. Ani ten najväčší futbalový talent vo futbale nič nedosiahne ľahko. Aj mňa stojí každé futbalové a trénerské dotváranie tvrdú prácu na sebe. Nič som nenadobudol ľahko. Ako žiak, potom dorastenec, ale aj ako muž som pôsobil hráčsky vždy v silnej konkurencií futbalových i ľudských osobností. Taký Jožko Slobodník, s ktorým som hrával v doraste na ľavej strane. To bol futbalový talent a dobrý, pokojný človek na pohľadanie. Ja som mal silnú ľavačku, od detstva som nevedel prehrávať, bol som a zostal do futbalu zbláznený..“ Prerušil som ho slovami:
„Dušanko, ty si podľa mňa zostal aj ako tréner futbalovým bastardom. Krížencom viacerých osobností, ktorí dokážu čítať skvele hru, periférne hráčsky i trénersky vidieť súboje na ihrisku, sám si bol na futbalovej tráve skvelým technikom s pre teba známymi „zasekávačkami“, zrýchlením hry, ale srdce ti plače a kričí ak sa dej neodvíja podľa tvojich predstáv, teda spravodlivo a hlavne s víťazným ťažením. Potom sa zavše na škodu sebe samému, ale niekedy i vlastnému kolektívu „zasekávaš“ do slovných súbojov, výbuchmi vlastnej duše hlavne na adresu rozhodcov. Preto ten citát, že úspech je zlý učiteľ…“
Znova sa zamyslel, sústredil sa, aby pomaly zareagoval:
„ Zmeniť seba samého pri svojom úsmeve je jednoduchšie ako pri plači srdca pri vnímaní skrivodlivosti. Neviem či mi rozumieš?!.. vysvetľoval, ale neoponoval. „ Mením sa v tomto smere, Pomaly, ale isto“ – dodal. A ja jemu na to:
„Ak dokážeš aj pri futbale použiť svoj úsmev na zmenu futbalového sveta, v ktorom budeš musieť zavše registrovať aj chybné verdikty rozhodcov, práve vtedy dokáž, že nedovolíš nikomu aby toto zmenilo tvoj úsmev z radosti krásnych víťazstiev. Veď stal si sa ako žiak majstrom Československa vo futbale, neskôr si bol majstrom Československa ako starší dorastenec, potom v drese 1. FC Košice aj medzi seniormi majstrom svojej krajiny. Ba s týmto mužstvom si postúpil až do skupinovej fázy vtedajšej Ligy majstrov a hral úspešný futbal. Tvojim výkonom tlieskali diváci, keď si zvádzal skvelé súboje proti slávnym futbalistom sveta v dresoch Juventusu Turín či Manchestru United, teda proti klubom svetovej značky. Bol si s ligovým výberom v slávnej futbalovej Argentíne, hral si v reprezentačnom seniorskom výbere svojej vlasti pod taktovkou trénera Jozefa Jankecha, ktorý ťa tam iste nepovolal náhodou. A pamätáš sa ešte na družstvo U17, s ktorým si získal už ako tréner titul majstra Slovenskej republiky ? Ak nie, vyzeralo takto: Erik Gaško, Christián Faltáni, David Kolpaský, Ján Hámorník, Erik Hric, Adam Kapusta, Marián Lacko, Roland Mojžiš, Erik Reguli, Roland Valent, Adam Škrečko, Patrik Klačan, Branislav Vitek, Radoslav Arvensis, Daniel Cvik, Patrik Peniak, Daniel Dávid, Patrik Kováč, Erik Nepšinský, Miroslav Rosík, Martin Šimko.
Realizačný tím U17 FK Dukla Banská Bystrica vo futbalovej sezóne 2013/2014, kedy titul majstra Slovenskej republiky získali
tvorili: Dušan Tóth – hlavný tréner, Tomáš Lysina – asistent trénera, Beáta Gašková – vedúca kolektívu spomínaných dorastencov..“
Dušan Tóth, ktorý ako prvoligový hráč odohral počas svojej dlhej kariéry vyše 200 ligových zápasov k tomu všetkému pridal:
„Už je to všetko iba spomienka. Na skvelý kolektív od žiakov po mužov. Hral som medzi skvelými hráčmi. Od žiakov až po mužov sme mali skvelého trénera. Z dorasteneckého kolektívu Dukly, ktorý získal titul majstra Československa sa až trinásti hráči objavili na prvoligových súpiskách. V roku 2000 po mojom štvorročnom pôsobení v 1. FC Košice ma oslovil neskôr majiteľ civilnej Dukly Banská Bystrica Ján Kováčik, aby som prišiel pomôcť Banskej Bystrici k návratu do I. ligy. Stalo sa. Vyhrali sme II. ligu a o rok súperili v I. lige so Žilinou o majstrovský titul. Skončili sme druhí. Potom prišiel postupne pád Dukly až na futbalové dno. Ako aktívneho futbalistu ma vyradilo z hráčskej cesty poranené koleno!…“Moja trénerská kariéra začala v roku 2006 kedy som robil svojmu spoluhráčovi Petrovi Dzúrikovi asistenta pri v „B“ mužstve“ vtedy ešte prvoligovej Dukly Banská Bystrica,
Tvorcom a pôvodcom všetkých vzniknutých vecí je skazonosný svár, príčinou konca vzniknutých vecí, ich premeny a návratu do jednoty je láska. Vo futbale je to láska futbalová. V Banskej Bystrici sa prediera zo sŕdc na svet prenikavejšie pod hlavičkou MFK Dukla tretí rok. Prvý rok sa blíži pod Urpín znova prvoligová sezóna dorastencov. Len tak „námatkovo“, úchytkom vyslovujeme v našom dialógu mená tých, ktorí ešte zostávajú v kádri, čo tento postup do I. dorasteneckej ligy vybojovali :
Šaga, Pollák, Plško, Herc, Koreň, Gonda, Piaček, Kováčik, Strapek, Galko, Kostúr, Hanes…A kto ďalší?…
„ Uvidíme v pondelok 15. júla kto sa objaví na našom prvom tréningu. V ten deň začíname s prípravou. Ale ešte skôr, než sa tá rozbehne chcem aj cestou médií poďakovať všetkým, ktorí sa o tento úspech návratu Banskej bystrici do I. dorasteneckej ligy zaslúžili. Teda aj chlapcom, ktorí už prekročili dorasteneckú hranicu a preradili ich k mužom. Ešte pred pár týždňami, pred mesiacom patrili k dorasteneckému družstvu. Mám na ysli najmä Straku, Hrudkaya, Môcika, Solivajsa a Baču ale chcem sa poďakovať aj touto cestou môjmu asistentovi Matúšovi Holéczymu, ktorý dobre pozná dušu mladého, hlavne začínajúceho futbalistu, pomohli mi i kolegovia, bývalí spoluhráči Štefan Rusnák či Marián Strelec svojimi analýzami z tribúny, hlavne v príprave na ťažkú baráž, v ktorej sme vybojovali postup. Svoj podiel na postupe má tiež kondičný tréner Jakub Juhaščík. Je tu aj vedúci družstva dorastencov v kategórii U19 Zdeno Kupka, ktorý kvalitne pracuje pri kolektíve. Ostatné si nechajme na samotný štart, ktorý začíname v auguste s bratislavským Slovanom na jeho pôde “ – knihuje smerovania a návraty pozoruhodný futbalový muž, svojský, Dušan Tóth.