Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Matej Starší( v červenom drese) patrí vďaka svojim dlhodobo stabilným výkonom v drese MFK Dukla k oporám tohto kolektívu. Tak tomu bolo napríklad aj proti súčasnému prvoligistovi FK Pohronie na jeho pôde, odkiaľ je tento záber, tak to bolo aj teraz v zápase o majstrovské body s domácim Komárnom. Na juhu Slovenska patril 21, septembra spolu s Patrikom Prikrylom k oporám svojho tímu.
V poradí iba tretie majstrovské futbalové stretnutie odohrali v histórii futbalu medzi sebou mužstvá Komárna a Banskej Bystrice o dôležité majstrovské body v ligovej súťaži seniorov. To sobotňajšie, na ktoré sa prišlo pozrieť za ideálneho futbalového počasia na dobre pripravenom trávnatom ihrisku vyše 600 divákov, medzi ktorými bolo i niekoľko fanúšikov spod Urpína videlo z oboch strán slabý futbal. Pomalý, bez väčšieho vzruchu až na niekoľko svetlých výnimiek, z ktorých bola azda najkrajšia a najvzrušujúcejšia tá v 43. minúte, kedy najskôr Róbert Polievka vtipne uvoľnil v šestnástke súpera dobre nabiehajúceho Jozefa Dolného, ale ten sám zoči – voči brankárovi Komárna Balászovi Asványimu poslal loptu asi z 10 metrovej vzdialenosti tvrdšie mierenou technickou strelou do pravej tyče. Lopta sa odtiaľ odrazila smerom do stredu ihriska, tam ju mladí hráči domáceho Komárna hernou výmenou presunuli až do šestnástky mužstva MFK Dukla, v ktorej sa v spleti hráčov najlepšie zorientoval domáci Patrik Pinte a zrazu bolo na ukazovateli skóre 1:0 pre Komárno.
Napriek tomu, že hostia pôsobili v niektorých fázach predsa len futbalovo vyspelejším dojmom, ale s menším herným entuziazmom ako ich súper, prvý polčas prehrali. O prvú strelu na súperovu bránu sa pokúsil už v 3. minúte práve Polievka, ale lopta z jeho kopačky spoza šestnástky išla nad horné brvno. Dukla prvú štvrťhodinu mala niekoľko pokusov prekonať súperovu obranu, ale bolo to Komárno, ktoré v 19. minúte z náhodnej akcie po chybnej rozohrávke Dukly v strede poľa, vyslalo útočníkom Stephenom Adayilom Danielom loptu spoza šestnástky nad bránu hosťujúceho Júliusa Nôtu.
V 23. minúte Komárno kopalo svoj prvý rohový kop v zápase, ale rozohralo ho až školácky zle. V 34. minúte vystrelil tesne vedľa brány Komárna z vnútra šestnástky Matej Starší, aby o pár minút zaujala koncovka domáceho Athanasiosa Nikolaosa Fokaidisa, ktorá išla nad i keď mala veľmi slušnú razanciu. O tých predchádzajúcich sa to napísať nedá.
V komentári z tohto stretnutia je potrebné podčiarknuť, že MFK Dukla hrala od 25. minúty do 65. minúty zatiaľ najslabší futbal v doterajšom priebehu druholigových majstrovských súbojov. Práve v 65. minúte vybojoval Starší pre MFK Dukla ďalší roh. Ten Polievka rozohral skvele. O strelu spoza šestnástky sa pokúšal Snitka, tá bola zrazená k Staršiemu a ten už vedel ako loptu posunúť z dobrej pozície asi z 8 metrovej vzdialenosti cez stred obrany za chrbát domáceho brankára.
MFK Dukla v tej fáze preradila na pohybovej hernej kultúre na vyšší stupeň kvality a Gabriel Snitka po ďalšom obliehaní súperovej šestnástky trafil utešenou strelou práve spoza šestnástky šibenicu brány domáceho Asványiho. Do tretice z iného miesta, ale tiež spoza šestnástky z pravej strany vystrelil tvrdo na bránu Komárna Ľubomír Willwéber a výsledok bol pre MFK Dukla z pohľadu hry, ktorú produkovala veľmi priaznivý. Pravda je i tá, že Komárno hralo v tej fáze veľmi zle, hráčom chýbal pohyb a hlavne herná súhra a koncentrácia na hru. Svetlým futbalovým zjavom záverečných minút bol iba dobre vystrelený „padajúci list“ domáceho Martina Šimka, ktorý však nenašiel cieľ v bráne hostí a dopadol za hornú žrď do územia tesne za bránu.
Podaktorí diváci v tej fáze hry predčasne odchádzali zo štadióna, tí druhí na tribúne vyslovovali prianie o záverečnom hvizde rozhodcu Filipa Malárika. Ale aj také zápasy je potrebné okomentovať pre fanúšika futbalu komplexnejšie v súvislostiach dejovej línie na hracej ploche i mimo nej. Keď tréner hostí okomentoval priebeh zápasu divákom jednej z internetových televízií, nebolo nám na duši práve najlepšie, lebo sme sa za čitateľov internetového portálu MFK Dukla, ale aj Klubu priateľov Dukly dozvedeli od trénera Stanislava Vargu, že už odpovedal po zápase internetovej televízii a odtiaľ si jeho odpoveď máme pre naše mediálne potreby zobrať.
Povedal to slušne, pokojne a my to ,síce neradi, ale zo slušnosti a úcty ku každému priaznivcovi Dukly, ale i tým starším – veľkým hviezdam, legendám Dukly, ktoré často píšu a komunikujú o futbale a problémoch súčasnej MFK Dukla aj prostredníctvom spomenutých médií či predzápasového Gólu pre fanúšikov Dukly, preto rovnako slušne oznamujeme našim čitateľom, že už pána Stanislava Vargu nebudeme otravovať takými nehoráznosťami a novinárskymi výmyslami, aby sme si ho dovolili obťažovať po zápase o jeho videnie majstrovského súboja pre najbližších priaznivcov MFK Dukla. Dokonca nám nerobí problém sa pánovi Stanislavovi Vargovi ospravedlniť úprimne, že sme si ho dovolili z jeho pozápasového času vyrušiť.
Priznávame zároveň, o to úprimnejšie a s úctou a rešpektom ďakujeme trénerovi Komárna Jozefovi Olejníkovi, ktorý napriek prehre svojho mužstva pre čitateľov MFK Dukla a magazínu Gól po zápase povedal toto:
„ Je pravda, že sme dostali 3 góly za 6 minút, ale dostali sme ich preto, lebo sme k tomu prispeli nedôraznou a zlou hrou viacerých hráčov počas spomínaných minút…“
Smutné konštatovania na záver komentára z jedného sotva priemerného, ale isto málo kvalitného futbalu.
Nakoniec, všetko čo máme , sú naše srdce a naše myšlienky, náš postoj formovaný aj v Dukle i k Dukle rokmi, ba desaťročiami.
Dňa 18. septembra toho roku sme sa stretli s jedným z velikánov nášho futbalu v Dukle Banská Bystrica, hráčom, bojovníkom na pohľadanie, reprezentantom Československa, ktorý niekoľko desaťročí pôsobil v ďalekom futbalovom svete ako tréner. Jeho meno a priezvisko je Ján Medviď.
Využíval tam svoje bohaté hráčske skúsenosti, ale i vedomosti získané úspešným absolvovaním Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave a Právnickej fakulty UK v Bratislave.
Ten nás pre zmenu poprosil, aby sme sa aj verejne poďakovali za neho osobne i jeho spoluhráčov, s ktorými vybojoval pre Duklu Banská Bystrica, mesto Banská Bystrica, banskobystrický región i široký zástoj fanúšikov futbalu pod logom Dukla všetkým priaznivcom futbalu. Poďakovať sa tým, ktorých dokázali futbalom zabávať, úprimne s nimi komunikovať, spoločne sa tešiť z úspechov a smútiť vo chvíľach prehier, lebo práve fanúšik je barometrom kvality každej práce vo futbale.
„Do veľkého sveta futbalu som odišiel prakticky z Banskej Bystrice, z vtedajšej Dukly, priaznivcov Dukly, futbalu vôbec si budem vážiť a ctiť na večnosť. Aj vďaka ich úprimnosti sme sa dokázali spolu smiať, dokázali si spolu vo voľnom čase s podaktorými odviť niť konkrétnych pohľadov na akciu, zápas, lebo sme patrili a stále patríme k sebe. Futbal urobil v Banskej Bystrici Duklu, armádna Dukla urobila futbal a rozbehla rozmach ostatných športov. Cepovala nás, športovcov, trénerov, realizačné tímy. Preto, že sme sa dokázali spájať a vnímať sme boli stále silnejší a lepší. Preto dokážeme spomínať s úsmevom na tvári, hovoriť o všetkom, aj o maličkostiach a ťažkostiach . V každej chvíli rozprávať práve s fanúšikom futbalu.
Aj dnes prajem našej Dukličke krásne víťazstvá a skvelých fanúšikov i zanietených ľudí pri futbale a pre futbal. Fanúšikom, ktorí sú hrdí na svoj klub, mesto, ktorí sa nehanbia plakať, keď si to situácia žiada…“
V stretnutí KFC Komárno – MFK Dukla Banská Bystrica 1:3(1:0) hrala MFK Dukla v zostave: Nôta – Migaľa, Gaško, Prikryl, Savič – Willwéber, Snitka, – Starší, Dolný ( od 88. minúty Holub), Polievka ( od 89. minúty Hrudkay) – Vaščák od 90. minúty Laksik). Rozhodcovia: Malárik , Košecký, Ruc. Sledovalo 627 divákov.