Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Táto snímka je z kvalifikácie o postup do I. dorasteneckej ligy ešte pred dvoma rokmi. Čo tak raz robiť kvalitnú funkcionársku kvalifikáciu riadenia a propagácie futbalu? Kvalifikáciu riadenia a propagácie kvalitnej, trvalej, systémovej a systematickej naprieč celým Slovenskom? Písaným slovom? Slovenský futbalový vidiek nevynímajúc?… Vyspelý futbalový svet svoje printové média o mládežníckom futbale nezrušil. Dotykom slova sa rodí kvalitné psyché… Ach tá skutočná kvalita lásky k futbalu…
Kto si prečítal titulok komentára sa možno pýta: Prečo také tvrdenie? Je pravdivé. Inak by v mládežníckych štruktúrach SFZ odborníci netolerovali za posledné roky toľko nedostatkov koľko ich existuje aj v štruktúre súťaží mladých.
Ten, kto bol na majstrovskom zápase I. dorasteneckej ligy U19 v Banskej Bystrici dnes 6. novembra videl znova, že z pohľadu európskeho mládežníckeho futbalového diania ide herne o súťaž veľmi slabú, z ktorej v súčasnosti z hráčov behajúcich po kvalitnom trávniku v Kremničke, kde zápas MFK Dukla – Spartak Trnava odohrali by sotva čo len jeden, dvaja zo slovenských hráčov, ktorých sme videli na trávniku herne pôsobiť, obstáli svojim hráčskym potenciálom napríklad medzi seniormi čo len v III. lige dospelých.
A nebol to prvý zápas, ktorý sme v takom hernom štýle videli. Ak budeme hodnotiť góly v sieti súperov, padli vždy po hrubých školáckych chybách. Tak na strane domácich ako aj hostí. Mnohým z hráčov chýbalo základné ovládanie lopty počínajúc jej štopnutím (rozumej zastavením, stlmením nohou tak, aby hráčovi neodskočila ďaleko od nohy a momentálne s ňou dokázal ísť do priamočiareho prieniku – pozn. autora) a končiac periférnym videním. Strely v zápase boli aké boli… Možno jednu, dve vystrelené môžeme nazvať strelami, ostatné boli mierené buď nepresne, alebo nohou vyslané na súperovu bránu s veľmi malou silou.
Ospravedlnení by sme mohli uviesť za nošu. Podaktoré by voňali objektivitou, iné subjektívnym postojom. Každopádne, názov prvoligové kvalitné futbalové stretnutie kategórie U19 takému zápasu nesvedčí. To sa vôbec nepúšťame do odbornejších hodnotení. Napríklad keď postranný rozhodca nevidí z kroka, že lopta je za postrannou čiarou, alebo, že hráč vhadzuje loptu jednou či dvoma nohami v ihrisku. Alebo vravíte, to je maličkosť? Aj štopnúť loptu pre kvalitného hráča je maličkosťou.
Vo vyspelom futbalovom svete sú už dávno udomácnené a presadzované v praxi termíny disciplína a sebadisciplína. Neboli sme samotní, ktorí sme také veci vnímali a videli. Patrí sa čitateľskej verejnosti také stretnutie komentovať priebehom deja z minúty na minútu?
Na Futbalnete sú uverejnené hráčske súpisky, sú tam nemá trénerov, rozhodcov, až na dvoch z nich, všetko futbalistov priemerných či podpriemerných, korí ešte na trávniky I. dorasteneckej ligy nepatria. A tími dvoma boli hráči Trnavy Saymon De Barros Cabral a Alecks Codinho Alves. Obaja herne najmenej o triedu lepší ako ostatní.
Čo k tomu dodať? Hádam z úcty k štatistikom, že o 3 góly sa zaslúžili v zápase hráči MFK Dukla a napriek tomu prehrali. Ten jeden, tretí, v 87. minúte si nešťastne vrazil do vlastnej siete brániaci a snažiaci sa záložník Tomáš Koreň. Akcii hostí vedenej už spomenutým Saymonom De Barros Carbalom, ktorý hral s číslom 11 na drese predchádzala jedna z mnohých hrubých chýb v strede poľa zo strany domácich.
O dva góly v sieti Trnavy sa zaslúžil Adrián Strapek, ten druhý dal v 93. minúte, teda v nastavenom čase z pokutového kopu. Za hostí skóroval z pokutového kopu za faul na Saymona De Barrosa Cabrala Oliver Burian v prvom polčase. Domáci vyrovnali v úvode polčasu druhého. Aj druhý gól dostali domáci po chybnej strate lopty zlou rozohrávkou v strede poľa. Autorom nebol nik iný, než Saymon De Barros Cabral.
Čo k tomu dodať znova? Hostia mali viac príležitostí dať gól z dobrých pozícií. Mali dvoch rozdielových hráčov. Už sme ich spomenuli. Chyba, alebo chvála, že sa takým smerom začína uberať náš mládežnícky futbal. Do družstiev, mládežníckych pozývame, kupujeme, berieme čoraz viac cudzincov, vrcholnú súťaž bezhlavo oklieštime počtom vlastných účastníkov na 12 a hrdo podpriemerným súťažiam mládeže dávame názvy II. dorastenecká liga, I. žiacka liga.
Pamätníci nezabúdajú, keď skvelí mládežnícki tréneri presadili vo futbalovo vyspelom Československu, že I. dorasteneckú súťaž tak v Českej republike ako aj Slovenskej republike hralo 14 účastníkov. Poslední zo súťaže vypadávali, víťazi kvalitných druhých líg priamo postupovali. Lešický, Benedik, Gajdoš, Hrdlička, Novák i ďalší. Tréneri, skvelí a rešpektovaní aj v zahraničím také štruktúry presadili.
Časy sa menia. My v SR sčítame umiestnenia U19 a U17, hráme medzi sebou 66 nezmyselných majstrovských zápasov, nedbáme na premyslenú koncepciu mládežníckej konfrontácie prostredníctvom kvalitne obsadených turnajov a hrdíme sa, že sme futbalovo modernou a vyspelou krajinou. S chybami, ktoré nevidíme pre vlastnú pýchu z bezduchej funkcionárskej nafúkanosti. A divákov nám na futbale ubúda, talenty odstrčíme skôr, než by sme pre nich po slovenskom vidieku vytvárali koncepčné motivačné systémy prospešného futbalového rastu.
Aj tak možno písať komentáre, keď sa už klameme tým, čo by nám malo byť vlastné . Máme na mysli narastajúcu kvalitu lásky k práci s talentovanými futbalistami. Kvalitu lásky hodnotenú úspechmi na medzinárodnom futbalovom poli, nie na našich pomalých mládežníckych futbalových kolobežkách, z ktorých si ani najprogresívnejší a najschopnejší tréneri nemajú pre súboje so špičkou v Európe z čoho vyberať. Pokrokový svet ide v práci s deťmi a mládežou celkom iným smerom.