Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Pravda, najskôr sa pred dôležitým súbojom vedia naši reprezentanti na chvíľu postaviť pred fotoobjektívy zvedavých fotoreportérov.
Môj futbalový idol „Kuco“ ma nezabil. Po víťazstve nad Azerbajdžanom sme si uchovali nádej na postup a fotoreportáž o tom zostane tiež svedectvom. Bude dôkazom, že futbalová pravda je podobná hviezdam. Zažiari len na pozadí vybojovaného, hoc očakávaného víťazstva noci, ktorá pre našu seniorskú futbalovú reprezentáciu súčasnosti futbalový postup a vzostup uchovala.
Všetko už po piatich minútach hry o postup na futbalové ME odštartoval bombou práve Kuco. On nosí v nohách raketovú silu. Keď po piatich minútach zápasu Slovensko – Azerbajdžan posunul vo voľnom priestore loptu na silnejšiu nohu, vyslal smerom k tyči, kde som mal priestor na fotografovanie takú delovku, že som radšej oželel dva krásne zábery, len aby ma vedľa tyče brány Azerbajdžanu, ktorú ostreľoval krížnou strelou, o život neobral. Išiel som do polohy ležmo aj s fotoaparátom.
Ach, to je úžasné! V televízii divák nemôže vnímať a prežívať citovo skutočnú silu a presnosť streľby. Na futbalovom štadióne, ak strely vysiela skutočný šampión, áno.
Trampoty som však mal už pri vstupe do priestorov, futbalového štadióna Antona Malatinského v Trnave. Ako akreditovaný fotoreportér som sa nezdal zrelým so svojou výškou i vekom (možno i foto – výbavou) tým, ktorí vpúšťali fotoreportérov pod tribúnou do miestnosti akreditovaných fotoreportérov. Keď som sa preukázal akreditačným povolením, uverili mi i tomu, že už som dovŕšil šestnásť rokov. Uverili, našťastie som mal pri sebe aj vlastný občiansky preukaz.
Moja maličkosť však vzápätí nechcela svojim očiam uveriť, že pri nástupe na futbalový trávnik kráčam medzi takmer 40 – timi fotoreportérmi vedľa svojho veľkého vzoru pre kvalitnú reportážnu fotografiu, Petra Brichtu. Naozaj som mal veľkú radosť, že som mohol práve vedľa neho pri našom nástupe na plochu štadióna po kľukatých uličkách spod trnavskej tribúny vypochodovať. Uvedomoval som si, že každý z nich mal pri sebe fotoaparát, s ktorým pracoval v cenovom vyjadrení prinajmenšom 10 krát drahšom, než je moja celková fotografická výbava. Tromfy boli u skúsenejších kolegov. Mojim bolo možno to, že sa denne dotýkam ako dorastenec futbalovej a futsalovej lopty. V rodnej Banskej Bystrici, kde občas stretnem trebárs Mareka Penksu, ktorý keď mal 16 rokov, získal v Nemecku zlatú medailu za titul dorasteneckého majstra Európy v drese vtedajšieho Československa.
Aj Kucka začínal vážnejšie s futbalom v meste pod Urpínom. Škriniar, Pekarík, Hamšík ako ešte sotva 14 – roční hrali na turnaji v hale Dukly Banská Bystrica v predvianočnom čase O pohár docenta Jozefa Vengloša. Ja teraz však hrám o dôveru futbalového fajnšmekra, ktorý sa vie labužnícky kochať z futbalovej krásy počas dôležitých bojov o body v spomínanej kvalifikácii aj prostredníctvom reportážnych záberov mojim fotoaparátom. Nuž, vybral som niekoľko obrázkov pre internetové magazíny Klub priateľov Dukly a www.sportlandia.sk, ktoré budú dôležitým, tretím míľnikom na mojej ceste s fotoaparátom v ruke. Ten fotoaparát ma zaujal možno aj preto, lebo stál opustený v byte rodičov, ktorí sú mi v mojej záľube veľkými podporovateľmi. Vtedy sa písal rok 2017 a ja som ešte nemal v tom čase ani 14 rokov. Keď som skúsil pripraviť za pomoci otca zátišie, moja motivácia urobiť foto záber bola úžasná. A aké bolo moje zbratanie sa s futbalový klub MFK Dukla? Dali mi dôveru a umožnili posilniť skúsenejšiu skupinu fotoreportérov, ktorí dokumentovali dávno pred mojim narodením toto, pod Urpínom v minulosti, veľmi úspešné odvetvie športu. O vyjadrenie mojich emócií prostredníctvom fotoaparátu ma požiadal na žiackom zápase MFK Dukla – FK Poprad ako žiaka 8. ročníka jeden redaktor.
Vážim si, že môžem práve z futbalu ponúknuť aj touto cestou jeho krásne momenty zásluhou našich reprezentantov širšiemu okruhu futbalových priaznivcov zo všetkých kútov Slovenska. Možno i zahraničia. Veď učiť sa vyššej kvalite pre mňa nikdy nebolo a ani nebude hanbou. Nech sa páči, vyberte si tie z publikovaných obrázkov, ktoré pre vás vybral vedúci tohto vydania. Dovolil som si ich pomenovať každý jednou vetou. Vraj, v jednoduchosti zvykne byť ukrytá krása…
