Foto: Roman Reptiš | Text pod foto: Adam Poliak, Michal Milrád, Patrik Reptiš (v modrom oblečení na zábere zľava do prava) sa presvedčili, že o zotrvaní v I. dorasteneckej lige sa bude počítať s každým futbalovým detailom. Kým doma najskôr nebezpečnej Trnave v kategórii U17 podľahli, v slovenskom Ríme sa práve aj dodržiavaním každej maličkosti tak predzápasovej ako i zápasovej, tešili zo zaslúženého víťazstva. Body a víťazstvá sa ani vo futbale nerodia ľahko. Oveľa ťažšie je pretvárať samých seba. Na každej úrovni, na každom futbalovom hráčskom, trénerskom či funkcionárskom poste. A ešte jedna stará pravda: futbal sa nehrá pre trénerov, ani pre hráčov, ale pre futbalových divákov.
Aj v práci s futbalovými deťmi a mládežou sa takmer vo všetkých kluboch, ktoré sme navštívili najviac sťažovali na nedostatok peňazí. Prekvapilo nás, že na nedostatok rozumu sa nesťažoval nikto. Navštívili sme celkom za 2 týždne 10 štadiónov, alebo futbalových ihrísk či priestranstiev, na ktorých trénovali dorastenci a žiaci počínajúc ligou prvou a končiac prípravkami.
Počty s ktorými v jednotlivých vekových kategóriách trénovali boli rôznorodé, ale na tréningoch sme až z polovice tréningových plôch odchádzali sklamaní z počtov hráčov, ktorí sa tréningových jednotiek zúčastňovali. Ak sme na tréningoch jednej vekovej kategórie napočítali na tréningu celkom 15 hráčov, brali sme to za viac ako slušnú účasť.
Takmer v 50 percentách prípadov bolo na tréningoch prítomných sotva 10 mladých chlapcov oblečených do športového výstroja. Medzi nimi bol zväčša jeden tréner a chlapci mali k dispozícii spravidla viac lôpt ako bola polovica trénujúcich. Kvalitu tréningového procesu sme si nevšímali, skôr komunikáciu a slovník, aký sa v tréningu používal.
Milo sme boli prekvapení, že možno niečo viac ako 75 percent trénujúcich ctilo disciplínu a požadované tréningové normy stanovované trénerom. Keďže sme nevtieravo modelovali aj neformálne diskusie s chlapcami po tréningoch, dozvedeli sme sa, že väčšine chlapcom aj v prvoligových dorasteneckých kádroch chýbajú čo len základné vedomosti o potrebe ovládania základných gymnastických prvkov, ktoré sú potrebné pre futbalový rozlet ( napr. brankárov sme sa pýtali na výmyky, štýl padania na zem a pod.). Nie preto, aby sme kontrolovali metodiku tréningov brankárov, ale jednoduchými odpoveďami opýtaných sme dospeli k záveru, že zo základných škôl idú na stredné školy aj s maturitou chlapci, ktorí nedokážu urobiť trebárs už spomínaný výmyk, kotúľ, alebo zopár kilometrov na bežkách.
Štýl behu? Životospráva? Komunikácia? O tom radšej písať nebudeme. A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Nuž povedali sme si. Skutočne sú na prvom mieste pri všestrannom rozvoji pohybovej kultúry najdôležitejšie peniaze v klubovej pokladnici?
Tvrdíme. Chýba v prvom rade obyčajný gazdovský rozum. Neviete aký? Skúste si pozornejšie prečítať futbalové portály čo je na nich popísané všetko o práci s mládežou? Ako sa na nich deťom a mládeži prihovárajú tréneri, funkcionári, pedagógovia či vychovávatelia? Potom pre seba samých zosumarizujte výsledky napísaného…
Tam my nechceme vstupovať. Je to tenký ľad. Tí, ktorí trošku lepšie kopali pred rokmi do futbalovej lopty než to bolo zvykom na slušný slovenský priemer, majú v tomto smere svoje poznanie, svoj patent na rozum. Mladší tiež. My starší, skúsenejší, vo futbalovom živote aj pred tohoročnou jarnou časťou futbalových súťaží tvrdíme: peniaze nie sú zďaleka všetkým. Na prvom mieste by mala byť ľudská múdrosť a gazdovský kumšt.
Súhlasíme s tými, ktorí tvrdia, že šediny sú príznakom staroby a nie múdrosti. Dodávame však, že futbal v tak robenom štýle aký len okrajovo naznačujeme u nás nezanikne preto, že v ňom pracuje na rôznych úrovniach veľa odborníkov, ale preto, že v ňom pôsobí a na mnohých úrovniach sa pohybuje , žije z neho – veľa neodborníkov.