Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Aj bývalý úspešný dorastenec v drese armádnej Dukly Banská Bystrica, Jozef Slobodník, neskôr dlhoročný prvoligový futbalista vie potvrdiť, že jeho tréner Mgr. Peter Benedik už v tom čase mal svoje vlastné, veľmi náročné kritéria pre výber chlapcov do svojej zostavy. Tie kritéria pre poznanie talentovaného futbalistu by sa dali zhrnúť takto: dobrý pocit z ovládania lopty, prehľad o situácii na hracej ploche, vtip v súbojoch, telesné predpoklady, pri ktorých bola pre neho pri výbere hráča dôležitá rýchlosť, ktorá v sebe nosí skryté veľké výhody počas zdokonaľovania sa tak hry obrancov ako aj útočníkov. Na druhej strane sa dá veľmi dobre v tréningu rozvíjať čo už neplatí o sile a vytrvalosti. Veľmi dôležité u mladých chlapcov, u futbalovej mládeži zvlášť sú duševné a morálne vlastnosti, zdravý postoj k ctižiadosti, túžba po úspechu, vytrvalosti v tréningu a neprehnanej zdravej sebadôvere. Tak sa rodí a hlavne v rodine začína formovať zdravý a úspešný mladý človek, ktorý ak sa po absolvovaní a zvládnutí týchto kritérií náhodou z rôznych iných príčin nepresadí vo vrcholovom futbale, ťaží zo získaného vďaka tréningovej kvalite spoznávania seba samého, v drvivej väčšine prípadov v iných užitočných sférach svojho života. Tak sa zvykli tiež rodiť a rodia sa aj dnes malí, veľkí velikáni slovenského národa. Príkladov máme naporúdzi viac ako dosť.
V ostatnom čase sa médiá v Slovenskej republike častejšie venujú aj prostredníctvom publicistických relácií problémom alkoholizmu. Osobne nerád sledujem publicistiku, v ktorej vystupujú a hovoria o danej oblasti nezmysly neodborníci. Problém alkoholizmu podľa mojej skromnej mienky zďaleka nie je iba o pití či nepití alkoholu. Život sám po stáročia nám ponúka odpoveď, že ak sa o alkoholizme hovorí iba z pohľadu represie, problém oveľa väčší spočíva v nekvalitnej či žiadnej prevencii. V nadväznosti na motorizmus i iné sféry nášho života. Nie je to zďaleka len o nadmernom pití alkoholu, ale i klamaní seba samých a následne aj iných!
Je to niečo podobné, ako keď nám desaťročia chýba v systéme trénerskej futbalovej práce roky kvalitný dialóg kvalitných trénerov orientovaný k poznávaniu a práci s talentovanými futbalistami o starostlivosti tejto vekovej kategórie a ich sústavnom futbalovom raste. Potom sa nemôžeme čudovať, že nemáme kvalitné výsledky v konkurencii týchto vekových kategórií s vyspelým futbalovým zahraničím. V priamych súbojoch jednotlivých kategórií mládežníkov, ale napríklad aj v porovnávaní kvality metodickej futbalovej práce na úseku mládeže trebárs so špičkovou Európou. Aj priemerne pracujúci funkcionári pri slovenskom futbale dobre vedia, že prirodzenou zásadou každého klubu je posilniť na začiatku sezóny svoje mužstvo novými, kvalitnejšími hráčmi.
Sú len 2 možnosti, ako udržať či ešte zvýšiť hernú kvalitu mužstva – 1., nákupom kvalitného hotového futbalistu na post, ktorý nám pri budovaní systému chýba, alebo postupným začleňovaním mladých talentov na miesta starších, už obohraných, pomalých a neperspektívnych futbalistov na danú súťaž. Myslím si, že je najlepšie, ak môže použiť tréner obe možnosti. Ale v takom prípade to chce, aby daný klub mal aj skvelých funkcionárov. Rovnako tak to platí na oblastnej futbalovej či regionálnej futbalovej úrovni a potom aj na úrovni riadenia Slovenského futbalového zväzu. Niet pochybností, že futbalové talenty sa v našej vlasti stále rodia, ale rovnako platí, že sa rýchle na mnohých stupňoch svojho vývoja vytrácajú. Nie len preto, že odchádzajú do cudziny.
Chýba systém školstva z pohľadu starostlivosti tak o všestranný rozvoj z oblasti telesnej výchovy, ako i prevencie z oblasti sociálnej patológie. Chýba systém takej publicistiky i školskej ponuky, ktorý by motivoval deti i rodičov spoznávať pravdivo a úprimne seba samých. Schopnosť a ochota úprimného spoznávania a poznania seba samého je dôležitá, aby som si mohol priznať na čo mám a na čo nie. V tejto oblasti nám, žiaľ, patria tie prvé priečky medzi najzaostalejšími krajinami sveta. Preto rozpredávame vlastnú dedovizeň na čo nám naši otcovia a dedovia nedali v žiadnom historickom vývoji právo. Dokonca si dovolím tvrdiť, že väčšinu z nás tento historický vývoj, vývin ani nezaujíma, preto nevedia byť mnohí hrdí na vlastnú dedovizeň.
Budem konkrétnejší, v našej vlasti nemáme napríklad profesora na adiktológiu, Niet kvalitného profesora, niet kvalitnej vysokej školy. Tejto vednej disciplíne z oblasti škodlivých závislostí vyučujú slovenských záujemcov o štúdium spomenutej pedagogicko – vednej disciplíny v zahraničí. Nemáme roky skvalitňovanú ani tréningovú metodiku vo futbale s mládežou, nevedú sa verejné, ba ani odborné dialógy na túto tému, nevychovávame si rovnako mediálnych odborníkov na tieto načrtnuté oblasti žurnalistiky. My si nechceme úprimne rovno z očí do očí hovoriť pravdu ani na spomínaných úsekoch.
Patrí sa verejne položiť otázku: Máme strach, lebo nemáme fair – play pravidlá pre naše životy vo svojej vlasti? Prečo? Predali sme azda niekomu vlasť, alebo dokonca seba samých? Hodnotu slobody nemôže poznať žiaden závislý človek. A závislosti? Tých oblastí zo sociálnej patológie je ďaleko viac ako som si okrajovo dovolil len íverovo načrtnúť i z dôvodu, že robiť publicistiku naraz pre laickú a odbornú verejnosť nie je vec vôbec jednoduchá. Ale táto doba si taký spôsob komunikácie naliehavo vyžaduje. Sú to otázky zďaleka nie len ekonomické či filozofické, alebo zo sociálnej sféry. Je to predovšetkým oblasť mravnej, alebo ak chcete morálnej komunikácie, založenej a odvíjajúcej sa jednak od etiky vlastného žitia, ale i nadobudnutých skúseností z tých oblastí, ktorým sme upísali podstatnú časť svojich životov, aby sme mohli spájať na prvý pohľad nespojiteľné spoločné prvky z odlišných oblastí.
Ešte vo funkcii spoluzakladateľa a počas dôležitých rokov rozbiehania podstatných rokov česko – slovensko – anglicky písaného časopisu Závislost v úlohe aj jeho šéfredaktora ma na také veci upozorňovali praxou preverení odborníci. Naši,v tom čase ešte z Česko – Slovenska, ale i viacerých krajín Európy.
Našli sa však aj takí na funkciách a v byrokratických kanceláriách, ktorí si mysleli, že Závislost bola, je a bude okrajovou záležitosťou našich životov. Omyl! Chyby v bagatelizovaní dôležitosti jej kvalitnej prevencie našich predchodcov, ale i súčasníkov, posúva k ďalšiemu zopakovaniu a odstraňovaniu podstatných chýb z dávnej či nedávnej minulosti. Vtedy 100 percent platilo a platí, že ide o veľké chyby platené miliónmi životov na tejto planéte zvanej Zem. Dnes v prípade miliónov našich životov i životov našich detí.
Napísané pre portály priateliadukly.sk a duklasport.sk – Jaroslav Šiška a Jozef Mazár