STALO SA

Čo v pozápasových futbalových komentároch spravidla nebýva

Foto: Ján Miškovič | Text pod foto: Vo veľkej armádnej rodine Dukly sú prenikavými úspechmi, skvelými výsledkami v súbojoch s najjagavejšími hviezdami svetového športu pozapisovaní aj viacerí olympijskí víťazi. O mnohých je aj kniha „Svedectvo veliteľa“, ktorú v banskobystrickom Robotníckom dome vyprevadili k čitateľovi okrem olympijských víťazov Eleny Kaliskej (druhá zľava) Františka Kunza a Michala Martikána (v poradí na snímke 5 . a 6. zľava) aj prezident Slovenského olympijského výboru Anton Siekel s mikrofónom v ruke. Kniha je, verte, neverte svedectvom reči srdca k športu a životu vôbec o bývalom úspešnom dlhoročnom reprezentantovi Československa v prekážkovom behu, vyše 10 rokov veliteľovi armádnej Dukly Banská Bystrica, brigádnemu generálovi vo výslužbe PaedDr. Ivanovi Čiernom (na snímke tretí zľava). Jozef Mazár, okrem iného editor aj tohto knižného vydania ( na snímke prvý zľava) pri tejto príležitosti okrem iného povedal: „Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste ma aj pri rozprávaní svojich príbehov pre naplnenie obsahu tejto knihy upozornili, že názor každého z nás na svet a toho druhého aj v súvislosti so športom je zároveň verejným priznaním sa k svojmu vlastnému charakteru.“

Za svojej vyše 50 ročnej futbalovej i novinárskej činnosti som zažil až v tohoročnej futbalovej jeseni jeden, pre mňa úsmevný, zároveň smutný, ale veľavravný, napriek tomu sa mi chce veriť i posledný taký nevšedný príbeh v slovenskom futbale. Možno som svojou vyše 55 ročnou praktickou publicistickou činnosťou málo preverený praktickými skúškami  z oblasti publicistiky o futbale. Zdôrazňujem to nie preto, aby som vtláčal obsahu iróniu, Bože chráň, nehľadám ani senzáciu. Nie je ani podstatné, že som napísal na tisícky futbalových komentárov, vyše 2 desiatky kníh o histórii športu a jeho aktéroch, ale podstatné je, čo sa v živote môže stať dlhoročne životmi z praxe preverovaným publicistom.

Na funkcionárske futbalové posty zvyknú preniknúť rôznorodými spôsobmi samozvanci a označia vás ako škodnú v slovenskom futbale a po kluboch II. futbalovej ligy rozpošlú – neviem, či to mám nazvať žiadosti, sťažnosti, ale pre mňa to boli, sú a zostanú analfabetické taľafatky, pod ktoré sa  podpísali podľa mojej mienky odborne veľmi slabo fundovaní dvaja – traja „aktivisti“  v súčasnom výbore futbalovej MFK Dukla – pre hodnotenie odbornej práce novinára, publicistu . S jediným funkčným a pravdivým označením – diletanti!

Mrzí ma a zároveň bolí, že svoje aktivity rozvíjajú v terajšom klube MFK Dukla Banská Bystrica, lebo práve armádna Dukla mi umožnila dotýkať sa významných domácich a občas aj veľkých svetových osobností futbalu z vonku i vnútra. A teraz aj trocha z praktickej reči:

„Vážený pán asistent trénera „A“ mužstva MFK Dukla Banská Bystrica Štefan Rusnák – verejne sa vyjadrujem znova, neviem o tom, aby v jej radoch hrali v rokoch 1968 až 1970 nejakí eštebáci, o čom si pokrikoval verejne po majstrovskom zápase II. futbalovej ligy vo chvíli, keď som Ti odmietol podať ruku a blahoželať po nerozhodnom výsledku vo futbalovo kvalitnom stretnutí Petržalka – MFK Dukla. Nepeknú, možno pre Teba slastnú výkrikovu emóciu, ktorú si vďaka zapnutému a k Tvojim ústam priloženému telefónu vypočul aj Tvoj bývalý tréner, by som Ti vedel znova raz odpustiť a na verejnosť nedať, ale ani Tvoja celkom úspešná hráčska futbalová minulosť Ťa v mojich očiach za odborníka súčasného futbalu ani trénersky, ani funkcionársky neposunula, aby si sa diletantsky na verejnosti aj v neprítomnosti mojej osoby po zápase vyjadroval ďalej. Neviem, akú úlohu a funkciu máš v súčasnom občianskom združení MFK Dukla, ani ma to nezaujíma, a už vôbec nie, ako a kde budeš ďalej pôsobiť. Chcem Ťa verejne ubezpečiť, že nie je mojím cieľom Ti škodiť. Veľmi si škodíš sám. To ma veľmi bolí a aj preto mrzí, že som Ťa spoznal a venoval dosť pozitívneho priestoru v mojom doterajšom živote. Napriek tomu Ti skutočne prajem veľa zdravia. Môjmu životu veľmi blízka osoba, znova s dôrazom pre Teba zvlášť – s veľkými zásluhami o dobro človeka a bez žiadnych straníckych príslušností, ktorá si spolu s pánom Antonom Srholcom, predpokladám, vieš, kto bol pán Srholec, prežila v uránových baniach Jáchymov dosť utrpenia ma učila a naučila pravde hľadieť rovno do očí i pri vlastne zavinenom páde a bez revanšizmu.“

Pre mňa znamená aj literatúra z oblasti futbalovej citovú pamäť a citovú históriu človeka.  Zároveň ma upozornila nehanbiť sa stále učiť múdrosti od tých, ktorí ju v sebe nosili a nosia. V tomto prípade múdrosti futbalovej.  Pre mňa učiť sa aj v tomto veku skutočne nie je hanbou, hanbou je nevedieť!

A tak dodnes neviem, či MFK Dukla posilnila pre tento futbalový ročník 2021/2022, ale podľa mňa skôr oslabila minuloročné mužstvo, lebo hráčov typu Mateja Staršieho, Jozefa Dolného či brankára  Adama Krejčího za lacný groš žiadne mužstvo II. ligy nekúpi. Futbal, ten kvalitný, aj ten prvo či druholigový nemôže byť len o peniazoch. Mal by byť aj o úspešnej hre, pravdivej a odbornej komunikácii. Aj o osobnom príklade. Z pohľadu celospoločenských prínosov pre rôzne sféry života. Pre deti a mládež zvlášť!

Aj takými rozhovormi priamo na športových podujatiach získaval autor tohto príspevku (vľavo) potrebné skúsenosti pre svoju publicistickú prax. Tentoraz v jednom z mnohých rozhovorov v tom čase s prezidentom Únie európskych futbalových trénerov, docentom PhDr. Jozefom Venglošom.

Prečo to tvrdím? Srdce, ani to futbalové s poctivosťou a statočnosťou k sebe samému sa kúpiť nedá za žiadne  peniaze. Takí ľudia čo tak pozitívne konajú  a sú uznávaní vďaka svojim čistým charakterom v sebe nosia iné a väčšie hodnoty, akými peniaze sú. I keď, bez peňazí sa v súčasnosti žiť tiež nedá. Práve preto sa  ľuďmi, ktorí také hodnoty v sebe nosia, osobne rád obklopujem, preto rád okrem iných spolupracujem napríklad v oblasti propagácie futbalovej krásy, futbalového poslania a histórie napríklad s Ing. Jaroslavom Šiškom, PhDr. Jozefom Ivanom CSc., súčasným manažérom MFK Dukla Milanom Smädom napriek tomu, že na všetko futbalové nemusíme mať rovnaký názor. Hlavne etika, empatia a reč srdca podložené odbornosťou sú veľmi dôležité.

Ale vrátim sa po ostatnej nedeli tohoročnej jesene znova k otázke: „Posilnil pred tohoročnou sezónou, či oslabil tohoročný MFK Dukla svoje mužstvo?“ Odpoveď si dá isto každý sám, istotne už nastolením takej otázky i takého obsahu. Práve samozvancami MFK Dukla možno samotný samozvanec ani netuší, ako verejne upozorňuje na múdrosť a futbalovú zrelosť mnohých z iných klubov, kde sa pre nárast futbalovej kvality spájajú, nie rozbíjajú. Kde do klubu nekúpia hráča, ktorý je kvalitou hry i prístupom k nej a možno aj spoločenskému životu horší, ale oveľa drahší než bol ten, ktorého sme v MFK Dukla mali a len z dôvodu na čudné móresy a praktiky v práci s hráčmi z kabíny „A“ mužstva vypoklonkovali.

Aj atmosféra v kabíne MFK Dukla z pred dvoch či roka nie je tajomstvom. Svedectiev a hanby  Slovenskom z „prestávkových kabín“ MFK Dukly aj vďaka tu nepublikovateľným vyjadrovaniam na adresu futbalistov bolo za ostatné 2 roky, po ktorých sme nepostúpili do I. futbalovej ligy viac ako dosť. Osobne sa nečudujem ani podaktorým rezolútnym pokrikom podaktorých verných fanúšikov MFK Dukla na nefutbalové reakcie sediacich funkcionárov na striedačke MFK Dukla na adresu hráčov, ale hlavne rozhodcov v čase, keď bol výkon mužstva MFK Dukla nepresvedčivý. A zopakovali to hlavne vtedy aj viackrát ak daný funkcionár či tréneri nehľadali nápravu v sebe či vlastných radoch. Ostatný raz tomu tak bolo, keď takého funkcionára hlasito umlčali vo Zvolene počas  jedného z majstrovských futbalových zápasov tohoročnej jesene.

Načo tajiť? Bol som k výkonom mužstva veľa raz hlavne po nepresvedčivých výkonoch mužstva kritický. Patrím medzi tých, ktorí otvorene tvrdili a budú tvrdiť, že súčasní tréneri   „A“ mužstva Dukly mali byť z tohto klubu po dvoch zbabraných postupoch dávno preč!  Pritom som presvedčený, že napríklad skúsenosť  a futbalová zrelosť dovolí jednému z najúspešnejších hráčov bývalej slovenskej reprezentácie, pánovi Stanislavovi Vargovi, úspešne pôsobiť aj v iných kluboch. V súčasnom MFK Dukla, kde je dnes už rozhodne úspešný futbalový progres budovania mužstva s kvalitnou omladinou takmer nemožný so spomenutým trénerským dvojlístkom, pozitívne výsledky sotva prinesie. Najväčšie talenty z domácej liahne toho  za ich účinkovania veľa nenahrali, časť črtajúcej sa kvality z MFK Dukla poznajúc problém skôr odišla,  než s ňou tréneri začali individuálne pracovať. Dokonca, nielen pre skúseného fanúšika futbalu znie verejnosti nezodpovedaná otázka prečo, v „A“ mužstve MFK Dukla pribúda čoraz viac zranení, ktoré poznačili aj futbalový rozlet mladých talentov.  To je znova isto aj pre publicistu zaujímavá, ale veľmi náročná ďalšia téma do pozitívnych rozhovorov. Ako sa vlastne pracuje, na základe čoho a s akými vstupmi i výstupmi pri mužstve s hráčmi v MFK Dukla a prečo práve tak? Prečo sa napríklad zo stránky funkcionárov nevenuje MFK Dukla nevenuje prostredníctvom klubovej stránky takmer vôbec aj tejto oblasti, ak je už vo vyjadreniach trénerov toľko objektivizovaných príčin, po slovensky – výhovoriek, z oblasti COVIDu? Tvrdím to aj preto, lebo nie nadarmo sa hovorí, vlastnou sestrou pravdy je čas.

A ten je tu. Čas na analýzy. Stále sa vyhovárať iba na COVID si nedovoľujú ani v Podbrezovej, ani v Komárne, ani vo futbalových Košiciach, ani v Humennom či ďalších súčasných druholigových mužstvách. V súčasnej MFK Dukla je to podľa mnohých pozápasových vyjadrení, zdá sa, pravidlom.

Znova bez štipky irónie, ale s rešpektom na potreby starostlivosti o zdravie hráčov, divákov, do futbalu všetkých zainteresovaných, som presvedčený, že futbalovej banskobystrickej  verejnosti, ale podľa mňa už aj celému regiónu, v ktorom žijeme, vzhľadom na potrebnú úspešnú spoluprácu pre futbal vôbec, počas tohoročného prípravného obdobia resp. tesne pred štartom futbalovej jari, doterajší tréneri predložia analýzu futbalového diania v „A“ mužstve už aj preto a hlavne preto, aby neodbili aj to malé predpokladané torzo múdrych a futbalu oddaných sponzorov a úprimných spolupracovníkov z bývalej veľkej celoštátnej rodiny priaznivcov futbalovej Dukly.

Mnohým sa môže zdať, že pokiaľ budú v občianskom združení MFK Dukla vo funkciách výboru ľudia, ktorí vyhnali (v Humennom sme sa dozvedeli od domácich futbalových funkcionárov, že až siedmych neprajníkov súčasného futbalového diania, mojej maličkosti boli dovtedy známi označením slovami nejakého Balka, že ide len o Jozefa Mazára, Ing. Jaroslava Šišku a PhDr. Jozefa Ivana CSc. – priamy autorský dôvetok ) skutočných klubových srdciarov zo svojich radov preč, moje vnútro po potrebe propagácie takého klubu s kvalitou takého funkcionárskeho zoskupenia netúži. Netajím, odpadla mi taká spolupráca od srdca.

Klub priateľov Dukly má zdravé korene po celom Slovensku, zdravé výhonky na ďalšiu spoluprácu, ale úspešnú a odborne prospešnú aj v úspešnom zahraničí. Nikomu žiadne stínanie hláv, len isto, súhlasím, pre podaktorých spomenutých i nespomenutých zastavenie konania čudných móresov v súčasnom občianskom združení MFK Dukla, kde je viac napísaných funkcionárov ako dobrovoľných aktívnych členov. U funkcionárov chýba ich charakteristika. Počínajúc príslušným vzdelaním a končiac napríklad aj jednoduchými pravidelnými príspevkami a osožnými radami zvyšovania každodennej funkcionárskej roboty toho – ktorého člena vedenia doložených výsledkami vlastnej osožnej práce v prospech klubu, regiónu, v prospech rodín detí, ktoré do klubu vybrali.

Zatiaľ som vo svojom príspevku verejne bez ambícií na revanš pomenoval dvoch z tých, ktorí organizujú nepostupovú futbalovú osvetu terajšieho MFK Dukla. Ďalší možno jeden, dvaja sú zatiaľ skrytí za vidinami svojich funkcií. Jeden z nich dal príkaz nevpustiť na ostatný zápas MFK Dukla – Rohožník dvoch novinárov, dlhoročných banskobystrickému športu srdcom a dušou oddaných ľudí – Ing. Jaroslava Šišku a PhDr. Jozefa Ivana CSc. Ľudí, ktorí vítali a komunikujú s ikonami nielen športu v Banskej Bystrici a nielen v Banskej Bystrici.

Celú noc som premietal v svojej hlave historický film futbalovej kvality Dukly Banskej Bystrice i celého regiónu. Snažil sa konfrontovať hlavu a srdce s úprimným futbalovým hnutím.

Pýtam sa práve tých z futbalovej misie slávnych v spojení so slávnym menom Dukla Banská Bystrica čo robiť, ak počujem ďalšie zlé chýry, že samozvanci si už začínajú uzurpovať futbalovú moc v našom regióne i na iných dôležitých futbalových stoličkách bez toho, aby o sebe povedali hnutiu aj nepríjemnú pravdu.

Píšem to aj preto, lebo osobne som sám zažil, čo znamená padnúť až na ľudské dno a potom znova vstať. Tisíckrát padnúť a tisíckrát vstať a nikdy nepovedať ach je napísané aj na múre známej väznice v Terezíne.

Ostrá výstraha, ale zrejme nie pre podaktorých nenapraviteľných. Z našej strany je preto toto aj taká stručná súčasná informácia pre futbalový národ, ktorý skutočne miluje ľudské dobro a futbalovú múdrosť významných mementom do rokov budúcich. Pre mnohých aj takto íverovité, v komentároch nepopisované, praktiky. Možno ani nevieme, že existujú možno i ďalšie organizované a pripravované podobné nemilé futbalové prekvapenia  „škodnou“. Ak by sa také neblahé praktiky neobjavovali, neobjavili by sa na funkcionárskych stoličkách takí, ktorí to futbalové dobro svojimi slasťami už raz na futbalovej verejnosti pošliapali a zdehonestovali. A znova sa tam aj v tomto období zo skrytých pozícií veľmi rafinovane tlačia. Pritom nič by nebolo, lebo je ľudskou slabosťou zdehonestovať seba. Ale tí, ktorých zatiaľ nemenujem, zdehonestovali futbalovú krásu a ľudské dobro. Pošliapali dôležitosť čistoty vlastných charakterov, keď veľmi nešportovo pošliapali futbal ako všeľudskú zábavu odvíjajúci sa od charakterov dobra.

Kto a kedy zakáže takým, funkcionársky vstup do krajšieho a lepšieho i slávnejšieho a úspešnejšieho futbalového dobra?… Oni samotní sa vlastne zatiaľ svojou múdrosťou o nič také nezaslúžili. Ale už pomaly rozhodujú! O čom?…