Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Jozef Mazár (vľavo) s licenčným agentom Jozefom Venglošom ml. pri sledovaní prvoligového súboja žiakov U14 v Banskej Bystrici medzi MFK Dukla a FC Košice, ktorý vyhrali na umelej tráve chlapci spod Urpína, zverenci trénerov Jozefa Strelca a Norberta Dikacza, skvelých to odchovancov banskobystrickej futbalovej školy Dukly z osemdesiatych rokov minulého storočia. Aj Jozef Vengloš mladší presadzuje vo svojej práci náročnosť fair – play v uplatňovaní pravidiel medzi klubom a ďalším nárastom kvality vstupu talentovaného dieťaťa do futbalovo – spoločenského života.
Vlásočníce zdravého futbalu existujú, realizovať ich rast možno iba v zdravých podmienkach, so zdravo zmýšľajúcimi a robiacimi ľuďmi. Mládežnícky futbal v Banskej Bystrici má svoje prednosti i úlohy, ktoré musí riešiť a plniť. Tak sa dá stručne charakterizovať futbalová súčasnosť i v mládežníckom súkolí MFK Dukla. Medzi prednosti patrí skutočnosť, že pozorný analytik, ktorému skutočne záleží na futbalovej prosperite v meste pod Urpínom sa môže opierať o výsledky práce z minulosti pod logom Dukla, ale aj pred jej vznikom. Pozorný analytik nelieta v oblakoch svetových futbalových výšin, aby nepadol na zem. On chodí pevne po zemi, načúva hlasu futbalového fanúšika, ktorý bol a zostal hrdý na logo Dukla a aj v tomto zložitom svete chce Dukle pomôcť už aj tým, že chodí na jej zápasy, sleduje jej futbalové dianie, sužujú ho krikľavé boľačky súčasného futbalu, ale napriek tomu sa futbalu neodsudzuje, lebo ho úžasne miluje a nosí vo svojom srdci.
Taký človek má v banskobystrickej Dukle a so súčasným MFK Dukla množstvo predností. Môže porovnávať praktiky menej úspešné s tými, ktoré ocenil a oceňuje aj súčasný vyspelý futbalový svet, môže sa dotýkať riešenia v každom období vznikajúcich konfliktov a prijímať v sebe, ale zároveň požadovať od iných také prístupy a pohľady, ktoré pomôžu dostávať a posúvať futbal v MFK Dukla tam, kde už v Banskej Bystrici a celom stredoslovenskom regióne bol, keď žal s uznaním serióznych a škodlivým zazeraním neprajníkov úspechy prinajmenšom charakteru celoeurópske.
Futbalovo sa v Banskej Bystrici pre celý svetový futbal narodili napríklad Václav Ježek, krátky čas tu futbalovo zreli i podaktorí funkcionári maďarského futbalu, len sa o tom píše pramálo, lebo úprimné, dokonalé poznanie vlastnej histórie, futbalového rodokmeňa nám v týchto zemepisných šírkach stále smrdí. Každý chce mať vo vlastnom vrecku hlavne dostatok peňazí, lebo tvrdí, že za tie si všetko kúpi. To nie je pravda zďaleka, nikdy taká pravda nebola pravdou úprimnou, preto nebola, nestala sa ani odveká! Tá odveká sa rodí od reči vlastného srdca a výchovy. V tomto prípade far – play – futbalovej. Čo to za škola, čo to za publicistika ak nám dnes niekto forsíruje, že sa dožívame vďaka pokroku v Slovenskej republike vysokého veku. Múdry, po zemi medzi vlastným národom chodiaci analytik vie, vidí a dotýka sa problémov tých, ktorí sa v tom vysokom veku dobré 2 desaťročia trápia so svojim zdravím, lebo veda poprela zásluhou „vedátorov“ zákonitosti prírody a „zelení“ dnes všetko škodlivé odsudzujú, len málo je takých, ktorí chodia do škôl, krúžkov, učiť deti praktikám zdravého života v zdravom prostredí. Vek života sme posunuli oproti minulosti v Slovenskej republike na vyše 8o rokov, ale znížili sme čas, v ktorom je jedinec zdravý. Nemusí užívať lieky, opierať sa o chémiu, poisťovne, o to, čo ho vlastne ekonomicky a následne duševne zdiera a vydiera. Krásne pozlátko súčasného života. A ono má aj iné prejavy lišiackého, teda na peniaze, ekonomiku, kvárivého pozadia.
Prečo to píšem na futbalové stránky internetu či do do futbalového bulletinu? Lebo v našom futbale sú mnohí takí „zelenáči“ obalení vidinou peňazí do funkcionárskych kožuchov, un – fair futbalovej hry, do trénerských haleniek, hoci futbal nikdy nehrali, ale rýchlokvasením ho vyštudovali práve aj zásluhou peňazí. Príkladov naporúdzi existuje zo súčasnosti množstvo, sú zabalené do pozlátok, ktoré spôsobili aj úžasný futbalový pád Dukly a mnohých naprieč Slovenskou republikou pri futbale a s futbalovou hrou úprimne zmýšľajúcich vo vidieckom futbale Slovenskej republiky. Pamätníci takého poctivého orchestra vymierajú. Posledne z takých zomrel napríklad v Michalovciach pán futbalový funkcionár v dejinách slovenského i československého futbalu, Alexander Bugala. Aj takto vzdajme spod Urpína prostredníctvom tejto nevšednej a netradičnej spomienky úctu jemu i všetkým jemu podobným, ktorí už nepotvrdia svojimi slovami pravdy obsiahnuté v týchto riadkoch.
Futbalové dejiny dobra, kvality i reči statočného srdca, ktoré prinášali zrod úspechov vo futbale Banskej Bystrice takto zabúdajú pomaly, ale isto napríklad na Miroslava Chovana, Ľubomíra Homolku, Rudolfa báčiho Stacha, ale i ďalších, ktorí kuli krásu života na kovadline svojho futbalového kumštu, lebo futbal nesmierne milovali. Ako publicistu, pohybujúceho sa pri futbale pomaly 70 rokov, ma predurčuje v sledovaní diania súčasného MFK Dukla vyzdvihnúť, že aj v dnešnom súkolí existuje zopár takých roduverných Duklistov. Podaktorí angažovane funkcionárčia, zavše musia preglgnúť aj horké pilulky súčasnej doby, lebo náš život bol, je neúprosný. Ten dnešný žitý zaplenými smetiskami ľudských hriechov.
Nezávidím napríklad pánovi Mlanovi Smädovi ťarchu, ktorú zobral na seba, znovuskriesiť futbalový pád Dukly Banská Bystrica, ktorá sa ocitla pred pár rokmi v úžasnom bahne slovenskej futbalovej poroby. Aj to mám na zreteli pri tvorbe každého riadku v súvislosti s písaním, aspoň íverov o bohatej histórii súčasnej futbalovej Dukly, pod Urpínom. Snažím sa sledovať prácu funkcionárov, trénerov, obdivovať hrdých fanúšikov súčasného MFK Dukla s fair – play prístupmi k futbalu hlavne na úseku toho mládežníckeho. Skvelé mená, skvelých futbalistov Štefana Rusnáka, Dušana Tótha, Mareka Penksu, Jožka Slobodníka, Vratislava Greška, bratov Jozefa a Rastislava Moresovcov i mnohých ďalších nespomenutých zostanú na veky zaknihované v dejinnom súkolí, ktoré si zaslúži v Banskej Bystrici o prienik prvoligovým futbalom dorastencov do reprezentačného, európskeho a spať do trénerského či funkcionárskeho. Kladiem si však v tejto spojitosti otázku? Ovládame skutočne dobre čo všetko k takým prienikom a návratom na nové pôsobiská patrí?
Kladiem si ju len preto, lebo tam sa predierajú pri znovutvorbe kvalitného futbalového podhubia vlásočnice zdravého futbalu v našom súčasnom klube MFK Dukla, v regióne, ale i na Slovensku. Chcem veriť, že Rusnákovci, Praženicovci, Tóthovci, Borošovci, Kunzovci i ďalší v slovenskom futbale nevymreli. Nosia v sebe dotyky svojej mladosti s tými, ktorí im svojou metodikou, svojim odhodlaním, svojou statočnosťou, poctivosťou a odbornosťou vystielali chodníky na európsky futbalový piedestál. Také vlásočnice sa predierajú aj z trojročných sadeníc , verme, zdravého rodokmeňa MFK Dukla v celom slovenskom a európskom futbale.