Foto: RomanReptiš | Text pod foto: Trénerovi dorastencov U17 v MFK Dukla Banská Bystrica, Jozefovi Slobodníkovi, hráčska kvalita nechýba. Bratia Patrik a Richard Reptišovci, Matej Palov, Ján Medveď, Jozef Kandala, Daniel Prívara, Jakub Šimúth, Simon Sihelský, Stanislav Meňuš, Ján Mičák, Adam Hanes, Andrej Čilík, Aurel Korec, Oliver Patrnčiak, Tomáš Truben, René Horváth, ale i ďalší, len z priestorových dôvodov nemenovaní tvoria a píšu krásne dejiny mládežníckeho futbalu a hlavne svojho futbalového rastu. Takto prichádzali jednotliví hráči postupne na kvalitný trávnik v Kremničke k majstrovskému zápasu s FK Čadca. Aj z Čadce Juraj Teplan, Miroslav Drahňák a ďalší dokumentovali, že sa v slovenských podmienkach rodia talenty pre futbal. Záleží na mnohom a mnohých, ako ten talent bude postupovať vo futbalovom živote na rebríčku zvyšovania svojej kvality.
Včerajšia futbalová sobota akoby chcela aj prostredníctvom majstrovských zápasov dorastencov na výborne upravenej hracej ploche v Kremničke upozorniť, že futbal začína obsahovať aj v mládežníckych kategóriách MFK Dukla vážne prvky serióznej práce s tými, ktorí sa rozhodli upísať vážne tomuto populárnemu a jedinečnému športu. Futbalu, predsa, v slovenských podmienkach rozumie každý. Menej z nás však v ňom chce vidieť cestu driny, potu, odriekania a serióznej, tvrdej práce na sebe samom, ak sa v ňom chcem úspešne pohybovať.
Po zápase starších dorastencov U19 medzi MFK Dukla a Čadcou, ktorý vyhrali domáci hladko podľa očakávania 9:0 vďaka kompaktnému výkonu celého kolektívu, nám tréner Dušan Tóth, na otázku čo je kvalita, okrem iného povedal:
„ Pre nás trénerov v mládežníckych kategóriách rozvíjať kurz vlastného trénerského zdokonaľovania sa, rozširovania tímovej spolupráce, výchovy futbalového jedinca tak, aby on v rokoch vážneho futbalového dospievania mohol postupne dostávať hernú príležitosť hrať kvalitný futbal a baviť sa ním, ale aj živiť v mnohých prípadoch, na slušnej úrovni. Ak sa nám to podarí, aby sa tomu tak stalo už v MFK Dukla, to by bola super kvalita.“
Pre nás Dušan Tóth zopakoval vážne potrebu naďalej vnášať do trénerskej roboty s dorastencami a žiakmi v MFK Dukla kurz trénerskej náročnosti začínajúcej u samotného trénera, prenášaním na náročnosť profesionálnej a ctižiadostivej, serióznej práce na celý realizačný tím v tom, ktorom mládežníckom družstve zo všetkých stránok.
Dušan Tóth, totiž, v tejto súvislosti okrem iného zdôraznil:
„ Ak nebudem poskytovať moderné tréningové prvky, nebudem učiť chlapcov víťaziť vďaka narastaniu ich herného štýlu, ale i životnej prosperity a tam patria aj výsledky v škole, v starostlivosti o zdravie mladého futbalistu, jeho komplexnú výchovu, neposkytnem mu potom nič, len slzy pre plač z nemohúcnosti robiť s mládežou neprofesionálne.“
Rozprávali sme sa na túto tému s Dušanom Tóthom aj preto, lebo si jeho trénerskú odbornosť, poznajúc v nej i jeho prácu na sebe samom – vážime. Sám toho dosiahol s futbalom veľa a poznal život z mnohých špičkových klubov. Rozprávali sme sa o tom všetkom aj preto, lebo v MFK Dukla cítiť dotyky potreby vytvárania pevného reťazca systémového rastu jednotlivca od prípravky až p vek dospelosti. A futbalista, každý, rastie iba vtedy ak hrá futbal v podmienkach, kde dostane už pri nástupe do tohto systému pevné a presné pravidlá. Hlavne však, osobnostný motivačný pozitívny príklad! Od vedenia klubu počínajúc, cez bossa mládežníckeho futbalu, jemu podriadených trénerov, jeho asistentov, fyzioterapeutov, lekárov, atletických trénerov, ale i ďalších zložiek, tú výchovno – vzdelávaciu nevynímajúc. V každom veku rastu daného jedinca.
A tak nás potešilo, že Dušan Tóth sa tiež nebál v našej debate zaoberať otázkami ako vyberať a dostávať do tohto komplexu náročnej práce z každého pohľadu zodpovedných ľudí. Skúsme ho v tomto smere citovať ďalej:
„ Ono, v každom vidieckom klube vyrastajú talenty. Pôsobia tam aj múdri ľudia, rodičia, starí rodičia, tréneri, pedagógovia, ktorým je takto nastúpená cesta blízka aj ich predstavám výchovy a zdokonaľovania rastu mladého futbalistu. Hľadajme spoločne cesty takej komunikácie a spolupráce. Dokážme v tomto smere pretvárať seba a tým aj iných. My nemôžeme dnes žiť len z toho, že sme boli niekedy hráčsky slávni, lebo sme mali naporúdzi komplex vecí, ktoré nám „servismeni“ v tíme zabezpečovali na vysokej úrovni svojou múdrosťou, ochotou odovzdať svoje srdcia, ale i prvky dosiahnutého vzdelania pre náš futbalový rast. Preto sme mohli vyhrávať s najlepšími v rovesníckych skupinách po celej Európe. Porážali sme hladko doma svojich súperov, ale aj vo vyspelej futbalovej Európe. Cestu pre taký štýl práce nám zabezpečovali skvelé realizačné tímy v domácej armádnej Dukle. Žiadajme a robme takto, takým náročným štýlom svoju prácu aj dnes. Nezabúdajme na futbalový slovenský vidiek, otvárajme sa mu množstvom náročnosti na takto orientovanú prácu.“
Takú debatu sme rozvádzali počas zápasu seniorov na Štiavničkách, kde štýl takej roboty potvrdzoval na ihrisku Stanislav Varga, futbalový lodivod pri „A“ mužstve Dukly.
Tak ako je úlohou trénera učiť a vychovávať je aj úlohou každého novinára robiť v tomto smere užitočnú robotu v prospech futbalového rastu každého futbalového ohnivka a nič netolerovať nikomu tam, kde to ohnivko futbalového reťazca dostáva už na svojom povrchu nádych hrdze, nekvality len preto, lebo jedincovi samotnému sa práca na sebe samom bridí. Hnev panuje v jeho srdci a odtiaľ sa rozvíja nepokoj, prvky osočovania, nadávok, lebo jedinec nie je schopný vlastnej sebaregulácie, tlmenia vlastného hnevu v sebe samom. A to je jedno či ide o hráča, funkcionára, trénera, rozhodcu, diváka, alebo aj, ak už chcete, napríklad „pisálka“ do novín.
Divák má právo na tribúne verejne slušne vyslovovať súdy na kvalitu výkonov hráčov, rozhodcov, funkcionárov. Hráči, tréneri, funkcionári, ale i novinári mu môžu pomáhať, aby to boli múdre, pre futbal osožné a pozitívne orientované prvky. Ak tak robí hráč, tréner, či novinár a tie prvky prekračujú hranice fair – play, medzi múdrymi v tomto svete nastupuje systémové opatrenie pre vyžadovanie nápravy daného jedinca v zmysle užitočnosti pre komplexný rast futbalovej kvality. Ak sa tak nerobí, rodia a prehlbujú futbalové pády jedincov, či už hráčske, trénerské, funkcionárske v pády klubové, u novinárov – pády novinárske, spoločnosti škodlivé a výchova spoločnosti sa šinie smerom ľudskej biedy, pribúdaním bahna ľudskej poroby, znižovaním stupňa zdravej civilizácie.
Aj také myšlienky sa dajú v pokoji odčítať na jednom futbalovom zápase. Na tom majstrovskom, napríklad v zápase dorastencov U17 sa nám dobre pozeralo na hru a vyspelosť oboch družstiev o majstrovské body v súboji MFK Dukla – Čadca, ktorý v sobotu vo veľmi hodnotnom zápase z oboch strán, gólovo vyhrali chlapci vedení ďalším odchovancom banskobystrickej armádnej futbalovej školy pod logom Dukly, futbalovým „špilmachrom,“ na prvý pohľad nenápadným, ale úžasne pracovitým Jozefom Slobodníkom.
Aj on rešpektoval silu súpera a po zápase dokázal oceniť podaktoré cenné prvky u jeho jedincov. Zaujímavé by bolo verejne dozvedieť sa, o ktorých jedincov a ktoré prvky išlo. Ale nie je cieľom tohto komentára o tom písať teraz v takých detailoch.
Dnes nás núti z pohľadu prosperity zvyšovania kvality práce v mládežníckych družstvách MFK Dukla začať viac ako doteraz otvorenejšie požadovať tak od trénerov ako i funkcionárov či hráčov samotných, verejné odpočty výsledkov ich práce na tých postoch, ktoré pri výchove mladého jedinca, pri dosahovaní výsledkov by zabezpečovať so značkou zvýšenej kvality mali. Aj tak sa dajú, totiž, písať komentáre z majstrovských zápasov.
Kto také súvislosti nedokáže čítať s porozumením a premieňať ich do praxe, potom sa dostáva na odborných postoch do polôh tých rodičov, ktorí sú „krikľúňmi“ na adresu trénerov, hráčov, rozhodcov či funkcionárov len preto, lebo samotní nedokážu vytvárať podhubie kvalitnej a pre futbalový rast aj pre to svoje dieťa potrebnej komunikácie.
Len tak okrajovo, z MFK Dukla odišlo do futbalových akadémií iných klubov v ostatnom období dosť hráčov. Len malé percento z tých, ktorí odišli, tvoria zdravé jadro základných jedenástok vo svojich vekových kategóriách v daných akadémiách. Čo si myslíte, prečo je tomu tak?…