Foto: archív Klub priateľov Dukly | Text pod foto: Toto je fotodokumentačný záber ešte zo zápasu, keď Lukáš Hricov obliekal zelený dres Tatrana a takto v ňom bojoval o dôležité majstrovské body v súboji so Slavojom Trebišov.
Vo štvrtok večer, presnejšie 24. marca 2022 ma v priestranstvách banskobystrického Národného domu, vo chvíli keď autor jedinečných kariportrétov ľudí v širokom spektre ich profesijného zamerania – od remeselníka, folkloristu, lekára, výtvarníka, herca, športovca až po kňaza, ,ing. architekt Jozef Frtús, dával v zástoji čerstvým majiteľom svojej v poradí II. knihy FEJS BÚÚK Banskobystričanov vzácny autogram, oslovil ma nečakane skôr narodený pán, verný futbalový priaznivec MFK Dukla slovami:
„Pán Mazár, mrzí nás, dlhoročných verných priaznivcov našej futbalovej Dukličky, že ste sa publicisticky rozkmotrili s našim futbalom dospelých. Počuli sme všeličo, ale…“
Priznávam verejne, pána som z videnia poznal podľa tváre z dávnych tribún v tom čase úspešnej futbalovej armádnej Dukly, preto som si ho dovolil prerušiť slovami:
„Pekný večer. S nikým som v kmotrovstve pri futbale nebol, nikdy som sa publicisticky nepokúšal približovať moje videnie futbalu zo zúfalstva, ani žiadne negatívum iných vo mne nevyvolalo rezignáciu o futbale písať to, čo vidí moje oko pri sledovaní futbalových zápasov a vníma moje vnútro.
Vždy som bol vnútorne smutný z neodbornosti na každom úseku života, nie len toho futbalového a nikdy som nepísal ani písať nebudem len z povinnosti. V prípade súčasného MFK Dukla ani z nadšenia, alebo úmyslu niečo zmeniť. Píšem v súčasnosti kvôli historickému záznamu, že som za čias armádnej futbalovej Dukly dostával cennú školu tak od vtedajších verných priaznivcov ako i futbalových trénerov či už to bol pán Bohumil Musil, Oldŕich Bříza, alebo neskôr Jozef Adamec či Anton Dragúň, alebo jeho menovec Anton Jánoš, do dnešného dňa ešte stále napríklad pán Peter Benedik, ale i ďalší, ktorí svojou prácou nepredkladali pred verejnosť, ja to teraz napíšem znova veľmi slušne, plody futbalového amaterizmu pod logom Dukly.
Všetci spomenutí si vážili a milovali futbal vlastným srdcom, rovnako prínosy mužstva pod logom Dukla pre reprezentačný futbal, ale hlavne nevšednú divácku vernosť v mnohých regiónoch Slovenska či ešte bývalej Československej republiky. Kvalitný futbal v podaní armádnej Dukly Banská Bystrica bol cenený v mnohých vtedajších regiónoch, nielen v samotnom meste pod Urpínom, ale často aj v zahraničí. Dostatočný dôvod na terajšiu aktívnu činnosť Klubu priateľov Dukly aj pre nastávajúce generácie.
Ani dnes neznášam povrchnosť v práci či nesystémovosť, ale rovnako ani dnes sa nehanbím učiť od múdrejších. O ostatnom znova napíšem obšírnejšie po Vašom oslovení počas najbližšieho víkendu. A nebránim sa ani dlhšiemu osobnému rozhovoru na akúkoľvek tému“
Také boli v ten večer moje slová adresované spomínanému pánovi.
Plním sľub aj z úcty k verným fanúšikom krásneho futbalu, tým, ktorí sa tešili a tešia z futbalovej kvality pod logom Dukla zvlášť.Škoda, že dnes je jej v existencii súčasného MFK Dukla čoraz menej, presnejšie – skôr ako šafranu.
O ostatnom stretnutí KFC Komárno – MFK Dukla písať nebudem, mnohí verní priaznivci futbalu tento zápas isto sledovali na jednej televíznej športovej stanici, moja maličkosť ani to nie. Napriek tomu použijem krásny výrok jedného z dlhodobo úspešných slovenských futbalových trénerov, ktorého prácu si vysoko vážim a je aj titulkom môjho dnešného príspevku: Existujú len výhry a výhovorky.
K tomu napríklad aj po sledovaní zaujímavých súbojov hlavne z pohľadu bodového zisku dodávam znova, že v mnohých slovenských futbalových aj druholigových kluboch máme výhovoriek na rozdávanie, len kvalitný futbal chýba. Konečne si hovorme navzájom a píšme pravdu o súčasnom slovenskom futbale. Veď nie nadarmo v živote platilo a platí stále, že každá výhovorka býva v dôsledku horká.
V súčasnej Slovenskej republike nemáme , síce, talentovaných futbalistov, ale ani kvalitných futbalových rozhodcov pre vyspelé futbalové zahraničie na „rozdávanie“, podľa mojej mienky už vyššie zverejnenou citáciou jedného z viacerých trénerov tvrdím, že máme v slovenskom futbale aj zopár kvalitných trénerov zrovnateľných s špičkovou európskou trénerskou kvalitou. Máme rovnako aj objektívnych a vyspelých futbalových divákov, rovnako nechýbajú ani vyspelí a kvalitní funkcionári, ale takých, aby dosahovali funkcionársku úroveň z klubov, ktoré úspešne hrávali či hrávajú významné európske poháre , v súčasnom slovenskom futbale nadostač niet.
Ani špičkových futbalistov pre našu slovenskú reprezentáciu nemáme nielen nazvyš, ale niekedy ani pre základnú reprezentačnú jedenástku v porovnaní s vyspelou Európou, svet ani radšej nespomínajme.
Ale vráťme sa k súčasnej II. lige dospelých. Jej ostatné 2 kolá som sledoval spolu s bývalým ligovým futbalistom Lukášom Hricovom, ktorý ako 38 ročný ešte aktívne hráva IV. ligu . V nich dosť dlho favorizované Košice dokázali v zápasoch prvej trojky bodovať až na tretí pokus v majstrovskom zápase FC Košice – Skalica na domácej tráve po nerozhodnom výsledku 2:2, čo ma ako košického rodáka a stále východniara telom i dušou nepotešilo. Sledujem už dlhší čas napríklad aj to, ako tréner Skalice, bývalý úspešný futbalista pražskej Dukly i pražskej Sparty , ako jeden z mála dáva v kádri celú sezónu príležitosť mnohým talentovaným futbalistom, ktorí sa majú naviac, aj na hracej ploche od koho učiť.
Dobrými výkonmi vie každá vyspelá futbalová osobnosť strhnúť ostatných k žiadúcej hernej agresivite, celozápasovej bojovnosti aj v tých najdôležitejších zápasoch o majstrovské body. Takými osobnosťami v Skalici sú tak tréner Jozef Kostelník ako i jeho predĺžená pravá ruka priamo na hracej ploche, v prvoligových bojoch zápasoch ošľahaný kapitán mužstva Martin Nagy.
Aj v Košiciach dal vyrovnávajúci gól, keď už mnohí diváci po celozápasovom vedení Košíc sa pomaly chystali s výhrou nad mladými hráčmi súpera opúšťať novučičký štadión.
Nestalo sa tak, hoci majú vo svojom kádri tiež zrelého, skúseného prvoligového futbalistu, Erika Pačindu, ktorého talent i futbalové dozrievanie sme mali možnosť sledovať od jeho ani nie 14 tich rokov, kedy sa medzi svojimi rovesníkmi prezentoval na vyhľadávanom a kvalitne obsadzovanom Venglošovom pohári v Banskej Bystrici. Na rozdiel od Skalice, jeho spoluhráči neoplývali predtým ani v Podbrezovej, ani v Banskej Bystrici potrebnou hráčskou ako i kolektívnou agresivitou či kolektívnym futbalovým kumštom.
„Zdá sa mi, že ani samotné poskladanie hráčskeho zoskupenia v žlto modrom oblečení súčasného mužstva FC Košice nie je šťastné. Behavejšiemu, ľahšie sa pohybujúcemu a s nasadením bojujúcemu domácemu kolektívu Podbrezovej stačilo mať vo svojom strede rozdielového, stále iba 21 ročného Rolanda Galčíka aby bolo o bodovom zisku tohto najhorúcejšieho favorita na postup do I. ligy tak proti Košiciam ako i predtým strnulo, neaktívne a netakticky v Podbrezovej hrajúcej Banskej Bystrici rozhodnuté. Podbrezová so Skalicou hrajú už dlhšiu dobu veľmi pekný futbal aj pre oko diváka. V Bardejove bol tamojší zápas o záchranu druholigových dresov medzi domácim Partizánom a hosťujúcou Dubnicou najmenej o triedu na nižšej úrovni. Nakoniec v pomalom tempe, nebojím sa nazvať na priemernej treťoligovej úrovni sa mužstvá spravodlivo podelili o body“ boli hodnotiace slová Lukáša Hricova, ktorý obliekal prvoligové dresy Trenčína i prešovského Tatrana.
Prečo som sa rozhodol citovať práve jeho?
Sledujem ho a všímam si jeho pozápasové hodnotenia druholigových stretnutí najmenej 3 roky. Je pre mňa potvrdením pravdy tých, ktorí hovoria, že nie každý výborný futbalista zvykne byť aj výborným trénerom, ale v jeho prípade rovnako platí, že aj priemerný prvoligový futbalista môže byť skvelým analytikom ak popri futbalovej odbornosti oplýva a dobre uplatňuje poznatky z oblasti psychológie či futbalovej praxe v súvislostiach súčasného života. On v sebe tieto cenné vlastnosti má a podstatnejšie je, že na ich skvalitňovaní stále pracuje.
Tieto načrtnuté potreby obohacuje úžasnou láskou k futbalu samotnému.
„ Naši mnohí tréneri sa svojimi vyjadreniami k zápasom, ktoré mali kaučovať sami verejne dehonestujú často už tým, že sa výhovorkami snažia zakrývať svoje podstatné chyby pred futbalovou verejnosťou , ktorá nie je futbalovo v žiadnom prípade dnes hlúpa ani sprostá. Ak ide viac rokov v tom, alebo inom mužstve výkonnostne k degresu a aj tí najtalentovanejší vlastní odchovanci sa tam z aktívnej futbalovej hry vytrácajú, v takom prípade žiadne výhovorky obstáť nemôžu. Na lavičke náhradníkov mladý futbalista svoj talent nerozvinie. S ním treba na tréningoch každý jeden tréning aj individuálne pracovať“ – takto reagoval na svoje videnie práce s talentom v našich viacerých futbalových mužstvách.
Svojim vyjadrením nepriamo vyzýva upriamiť pozornosť a skúsiť si prečítať naše klubové futbalové stránky čo píšu o tomto probléme? Aké skúsenosti tréningové, v stravovaní či komunikácii na trase škola – rodič – tréner – licenčný agent – klub prinášajú svojim verným futbalovým priaznivcom?
Skúsme si ich porovnať s obsahom klubových stránok vyspelého futbalového sveta? Tu sa na nedostatok peňazí vyhovárať nedá. Tu obstoja kvalitou iba odborné funkcionársko – marketingové tímy. Aj v tomto smere sú podľa nášho názoru najďalej v Podbrezovej a Skalici, dobre naštartovali hlavne v práci s mládežou a svoju kvalitu stále vylepšujú vo Futbalovej akadémii v Košiciach.
O Banskej Bystrici písať radšej nebudem. Nie všetko je tam zlé. Z napísaného sa dokonca dá pochopiť prečo tamojším „pisálkom“ o futbale prekáža európska futbalová náročnosť. Na druhej strane taký spôsob verejnej prezentácie akým sa uberajú veľmi bolí a je úžasnou futbalovou škodlivinou už v narábaní aj s tými najtalentovanejšími deťmi.
Začal som však kariportrétmi. O spomínanej knihe kariportrétov Banskobystričanov primátor mesta olympijských víťazov, Európskeho mesta športu Ján Nosko napísal:
„Kniha kariportrétov je čosi ako netradičný atlas vybraných osobností mesta pod Urpínom a regiónu. Je príjemné listovať v ňom a pri pohľade na priateľov, známych, kolegov či kamarátov spomínať na všetky tie veselé, úsmevné a inak nezabudnuteľné zážitky, ktoré každý z nás má.“
Majú ich množstvo aj stále moji verní a dlhoročnými životmi v každej, aj tej najťažšej situácii, odskúšaní moji priatelia športu, futbalu zvlášť. O tých sa stále snažím rozširovať verejne ich poznanie futbalovej problematiky a písať tak vecne, konkrétne, pravdivo v prospech zvyšovania futbalu i kvality tejto hry.
Hlavne kedˇ takí potom odchádzajú z tohto sveta je veľmi náročné a ťažké podávať svetu svedectvo ich práce konkrétnymi odpočtami. Chce to dokonale ovládať históriu v súvislostiach života v každom období každého neboštíka.
Pýtam sa ako napríklad v tomto smere z pohľadu futbalovej Dukly pracuje súčasné vedenie, ktoré sa rozhodlo používať jej logo? Ako si pripomína aspoň významné jubileá všetkých, ktorí šírili v jej dresoch pod týmto logom slávu tak doma ako i za hranicami našej vlasti? Svojim futbalovým kumštom, svojou vtedajšou komunikáciou a ako sú schopní vlastnými skúsenosťami a vedomosťami, vlastnou odbornosťou šíriť na verejnosti to, čo v Dukle dostávali od vtedajších funkcionárov či trénerov prakticky zadarmo?
Je mnoho takých po celom Slovensku čo by si takú publicistiku za svoje výkony v Dukle , aj tej futbalovej, zaslúžili. Z MFK Dukla, ale toto stručne napíšem radšej česky – skutek utek. Opravdivú históriu armádnej Dukly pisálkovia skresali na základe vlastných dojmov a šírky ovládania pojmov i konkrétností z bohatej futbalovej minulosti Dukly do najnižších poschodí skutočnej pravdy.
Jeden z rodičov veľkého futbalového talentu mi nedávno napríklad povedal aj toto:
„Mnohí sa pred sebou vo futbalovom klube ani nezačervenajú zo svojej neschopnosti. Vidia iba peniaze vo vlastnom vrecku a vlastnú slávu, gloriolu, ale zabúdajú na visačku bôľu, nespokojnosti v srdiečkach iných. Najviac bolí, že ide už o malé, nevinné, ale často talentované deti.“
Aj o tom je potrebné v praktických príbehoch otvorene písať, riešiť pretrvávajúce či vznikajúce problémy. A vôbec nejde tentoraz len o MFK Dukla! I keď aj odtiaľ je dosť konkrétnych príbehov na zaujímavú publicistiku a čítanie s porozumením.
O futbalovej práci je veľa zaujímavých vyjadrení. Napríklad takým je známe:
„Jeden sa dokáže na rôznych postoch futbalovej práci zhostiť, iný je aj vo futbalovej v práci iba hosťom. Ani futbalová demokracia nie je panovanie, ale len tvrdá, odborná a kvalitná práca na zabezpečenie spravodlivosti pre verného fanúšika, pre mladý futbalový talent, pre kvalitné zabezpečenie každého stupňa futbalovej spravodlivosti. A aj futbalová spravodlivosť je matematika humanity!“
A celkom na záver, ani odborná spôsobilosť v akejkoľvek práci pre futbal a zvyšovanie futbalovej kvality sama o sebe nestačí; sú potrebné ešte ďalšie schopnosti všeobecnejšieho charakteru. Je užitočné ak sa tieto schopnosti orientujú na umenie viesť ľudí, na múdre rozhodovanie a hlavne empatickú, futbalu prospešnú komunikáciu.