Každá história, aj tá futbalová, sa napĺňa prostredníctvom mnohých úmrtí. Nie každému jej tvorcovi sa dostane pri jeho poslednej rozlúčke to krásne, vzácne, drahé či úprimné, ba v tú chvíľu poslednej rozlúčky s týmto svetom veľmi dôstojné slovko – ďakujeme!
Stredoslovenský futbalový zväz na svojej webovej stránke oznámil pred pár dňami aj tento oznam:
„S hlbokým zármutkom oznamujeme širokej futbalovej verejnosti, že dňa 5.3.2022 vo veku 77 rokov navždy dotĺklo statočné a kamarátske srdce Bruna Motyčku. Aj keď v ostatnom čase prekonával náročné zdravotné prekážky, do poslednej chvíle sa živo zaujímal o futbalové dianie. Bol obetavý všestranný činovník SsFZ, no predovšetkým dlhoročný predseda jeho ŠTK a sekretár ObFZ Banská Bystrica. Bruno často používal motto: „…tak bude, ako my povieme“.
Dnes hovoríme – odpočívaj v pokoji vo futbalovom nebi, kde máš súputníkov už neúrekom – a my budeme na vás spomínať, inak už nebude.“
Posledná rozlúčka so zosnulým bola v stredu 9.3.2022 o 13,00 v obradnej sieni Krematória v Banskej Bystrici – Kremničke.
Múdrejší pri poslednej rozlúčke nad rakvou zosnulého vyriekli: „ Mnohí z tých, čo žijú, by si zasluhovali smrť. A mnohí z tých, čo zomreli, by si zaslúžili žiť.“
Keď nám po pohrebe zosnulého do magazínov Duklasport.sk a Klub priateľov Dukly oznámili túto smutnú správu, dovolili sme si skonštatovať tiež dávno známe:
Pre človeka, v tomto prípade funkcionára, bývalého aktívneho organizátora vzniku futbalovej histórie na Španej Doline, ktorý splnil svoju povinnosť, je smrť prirodzená a vítaná, práve tak ako spánok.
Bruno Motyčka, ktorý sa narodil 26. augusta 1944, aby sa svojim aktívnym životom pripojil k spolutvorcom bohatej hráčskej, ale hlavne funkcionárskej futbalovej histórie v regióne pod Urpínom. Zanechal pre všetkých aj niečo, čo iní zanechať okrem tiež už zosnulého, Vila Lačného, seniora, nemohli.
Futbal, totiž obaja, začali propagovať vlastnými výkonmi v dresoch svojho rodiska Špania Dolina na suti z najmladšej banskej šachty v Španej Doline, šachty Ludovika. Spomenutá šachta fungovala v období rokov 1812 až 1888 až do uzavretia baní. Bola najvýkonnejšou šachtou banského revíru s hĺbkou 440 metrov.
Tam Vilo Lačný na poste brankára a Bruno Motyčka v úlohe stredného obrancu budovali futbalovú tradíciu vlastnú historickej Španej Doline.
Na hracej ploche, kde premieňali o pár desaťročí pokutové kopy aj takí ostrostrelci akými v československom futbale boli a zostali, verme, naveky – Róbert Semeník, či skvelí technici Marek Bažík, Jaroslav Sovič, ba kvality vtedajšieho ochrancu svätyne v súťaži bývalých významných trénerov a hráčov Československa Jaroslava Majera vyskúšal aj svetoznámy doc. Jozef Vengloš.
Mnohé spomenuté i nespomenuté je dnes minulosťou. S úctou a so zármutkom vo vlastných srdiečkach na koncepčnosť, odbornosť a poctivosť zosnulého Bruna Motyčku hlavne v už spomenutých futbalových inštitúciách deň po pohrebe zaspomínali v našej prítomnosti aj jeho spolupracovníci, v určitom období spoločne futbaloví rozhodcovia vtedajších krajských futbalových majstrovstiev – páni Ján Uhrin a Ing. Vilo Vais.
„Nie je bez zaujímavosti, že Bruno Motyčka sa svojou kvalitnou prácou presadil ako vyučený chladiar aj v niekdajšom banskobystrickom podniku Kovo – drevo, čo ho potom posunulo v tomto podniku neskôr do funkcie vedúceho pracovníka“ – zvýraznil v neformálnych spomienkach napríklad Ján Uhrin, donedávna stále aktívny delegát počas futbalových stretnutí riadených ObFZ B. Bystrica.
„S Brunom Motyčkom odchádza nielen kus zaujímavej histórie nášho futbalu, ale zároveň tiež zásadový a erudovaný funkcionár. Iste by o funkcionárskej spolupráci s ním mohli hovoriť aj mnohí ďalší, napríklad taký Peter Králka, alebo Peter Súkeník, isto i ďalší, ktorí sa s ním prišli naposledy do banskobystrického krematória rozlúčiť. Jeho funkcionársky formát mu dovoľoval aktívne pomáhať okrem iného napríklad aj Petrovi Štefaňákovi v jeho aktívnej a užitočnej robote s mládežou. Ak budete niečo o Brunovi písať, patrí sa za širokú rodinu futbalových nadšencov, ktorí Bruna dobre poznali, verejne poďakovať aj v širších súvislostiach“ nezabudol vysloviť svoj pohľad na prácu a aktivity zosnulého v súčasnosti v našom, slovenskom futbale najdlhšie aktívne pracujúci delegát najvyšších slovenských futbalových súťaží, Ing. Viliam Vais, aby dodal:
„Veď na pohrebe som videl okrem iných aj súčasného viceprezidenta SFZ a novozvoleného predsedu SsFZ Stanislava Neuschla, bývalého viceprezidenta SFZ a donedávna predsedu SsFZ Dr. Jozefa Parša s manželkou, ale tiež ďalších dlhoročných funkcionárov SsFZ, okrem iných napríklad Jaroslava Jekkela či Ľubomíra Samotného.”
Zosnulému Brunovi Motyčkovi za všetkých ďakujeme a nikdy nezabudneme. Česť jeho pamiatke!