Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Horeli ohne, horeli, už dávno samotní futbalisti i ostatní športovci Dukly vedeli, Štiavničky je rekonštruovať úloha naliehavá. Príde po rekonštrukcii štadióna i iná radosť. Máme na mysli toho, ktorého skorý návrat s I. ligou na Štiavničky späť aj medzinárodný futbal láka. Najkrajšou odpoveďou bude to tajomné, ale krásne slovko – vďaka!
Zaujímavá téma. Roky rokúce. Bola skloňovaná pred päťdesiatymi rokmi, je skloňovaná aj dnes. Vtedy, v pamätnom 1970 roku, keď slávny Slovan rok potom, čo vyhral nad Barcelonou a získal vo Švajčiarsku Pohár víťazov pohárov sa dostal na výslnie znova aj v náročnej československej prvej lige. Po pätnásťročnom úsilí mnohých vynikajúcich a talentovaných futbalistov v jeho klubových farbách a schopných trénerov „dotiahol veci do konca“ Michal Vičan.
Bola to len symbolika, že takýto skvelý úspech dosiahol muž, ktorý v milovanom belasom drese hrával ako výborný stopér, aby sa zaslúžil o všetky štyri predchádzajúce majstrovské tituly bratislavského mužstva?
Zopakujme po polstoročí, že ani nie za poltreťa roka svojho pôsobenia na Tehelnom poli zožal toľko úspechov, že jeho obdobie práce patrí v bohatej histórii Slovana na čelné miesto. Nie náhodou. Vičan žil so svojimi problémami vo dne v noci, na cestách autom, pri jeho obľúbenej čiernej káve, na prechádzkach…Avšak tie najdômyselnejšie trénerské plány a taktické novinky, ktorými neustále obohacoval hru svojho mužstva, uvádzal do života vo svojom byte na Narcisovej ulici. Do detailov rozpracovaný a starostlivo udržiavaný tréningový denník, vyčerpávajúce poznámky, po každom zápase známkovanie výkon hráčov i ďalšie cenné údaje a postrehy cez médiá prezrádzajú aj po rokoch jeho pedantný prístup a skutočnú lásku k futbalu a hrdosti na svoj klub.
V jednom dávnom rozhovore jeho vtedajší veľký priateľ, v Československu absolútna jednotka v práci televízneho futbalového komentátora, Karol Polák, okrem iného povedal: „ Takí ľudia s obdobným štýlom práce budú najkompetentnejší aj v budúcnosti rozprávať o smerovaní futbalu v kluboch, na ktoré sú ich srdiečka od detstva hrdé!“
Prečo to píšeme teraz? Chodievame viacerí s redakčným blokom desaťročia na slovenský futbal, v slovenských kluboch. Vtedy, v tom čase, sme často vídavali na dorasteneckých, ba aj žiackych zápasoch aj také veľké futbalové či trénerské osobnosti akými boli a zostanú napríklad už spomenutý Michal Vičan, ale i jemu podobní, ale predsa iní a tiež vo svetovom futbale ctení a vážení Jozef Vengloš, Anton Malatinský, Jozef Marko či Jozef Jankech, ale i ďalší. V práci s futbalovou mlaďou trebárs Peter Benedik, Milan Lešický, Ivan Hrdlička a znova i ďalší.
Aj títo slávni tréneri cenení vo svojich kluboch i vo svete si nachádzali voľný čas pre široký okruh mienkotvorných ľudí a nebáli sa hovoriť verejne ani o prípadných prehrách svojho mužstva či družstva prostredníctvom menovitej kritiky hráčov, ktorí tie prehry zapríčinili. Debatovali o tom aj v súkolí kvalitných funkcionárov a hľadali východiská. Spoločné a spoločne. Do futbalového deja vťahovali široký okruh fanúšikov. V klube, reprezentácii Československa.
Sám spomenutý Vičan napríklad vyzdvihoval v tom čase už roky obranu vtedajšieho Slovana ako najspoľahlivejšiu časť mužstva. Nie raz podčiarkol, že Alexander Vencel v bráne bol brankárom vynikajúcich kvalít nielen preto, že podával kvalitné výkony, ale srdiečko mu bilo silno celé obdobie pre farby Slovana i československú reprezentáciu. Devízou jeho vyše trojročnej práce pri mužstve bol široký káder kvalitných, vyrovnaných futbalistov. Aj keď v tom čase po zisku PVP odišiel zo Slovana Alexander Horváth, nebolo to na hre mužstva vidieť. Slovan „nebežal cez senzácie kupovať špičky hry inde“, ale siahol do vlastného talónu. Kvalitný tréner vie s čím prichádza súper na jeho trávnik a s čím proti jeho hráčskej kvalite vyrukuje doma.
Samozrejme, po toľkých rokoch je ťažko porovnávať minulosť s dnešnou dobou. Ale futbal by sa mal stále hrať pre divákov. Atraktívny, zaujímavý a keďže vývoj, aj ten mediálny ide veľmi rýchlo dopredu, žiaden klub by nemal zabúdať okrem tímovej výstavby svojho mužstva či družstva resp. celého klubu ani na každú skupinu svojich verných fanúšikov.
Vavríny vo futbale je získať ľahšie ako ich obhajovať. To vedia aj v súčasných druholigových slovenských kluboch. Aj tam pracuje množstvo kvalitných trénerov, pôsobí dosť zaujímavých futbalistov. Podaktorí sú s bohatými hráčskymi skúsenosťami, iní čakajú na svoju veľkú hráčsku príležitosť. Vie o nich však futbalový priaznivec dnes toľko ako niekedy vedel o svojich hráčoch v období, keď ešte zďaleka nebola sieť médií taká bohatá ako je dnes? Približujeme tajomstvá, alchýmiu tejto najpopulárnejšej hry na svete v našich podmienkach majstrovsky, aby diváka ťahalo stále na futbalové štadióny?
Tieto riadky nepíšeme do internetového magazínu Klub priateľov Dukly náhodou. Chceme nimi upozorniť, že Športová agentúra Dukla nevznikla vôbec ako konkurenčný produkt pre vyvolených. Skôr z presvedčenia, že písať o náročnosti a kvalite, znamená poznať dobre históriu a súvislosti v nej a z nej, ale rovnako dôležitosť previazania všetkého na potreby súčasnosti.
Tímová práca. Po ose: futbalista – tréner – klub – región – reprezentácia – oddaný futbalový fanúšik. Skúsme obrátiť pyramídu. Skúsme začať na nastolenú tému rozhovor práve s tým oddaným fanúšikom.
Napríklad aj s takým, ktorý chodil a chodí na Duklu v Banskej Bystrici, teraz aj do Zvolena, polstoročie. Minule sme takých napočítali vyše 20 ( dvadsať) viacerí z nich vôbec neboli len z Banskej Bystrice. A čo bývalí skvelí tréneri či futbalisti Dukly? Ale aj z iných klubov napríklad druhej ligy? Vravíte aj pre vás zaujímavé otázky i otázniky?
Veľa sa za pravdivými odpoveďami na každú z nich skrýva čo robíme dobre, čo zle, alebo vôbec nerobíme a čo robíme nie pre zvyšovanie kvality futbalu, ale biznisu. Veru, aj veľkí majstri majú svoje tajomstvá. Ale tí veľkí majstri i z malých klubov nikdy nezabúdali ani nikdy zabúdať nebudú na svojich verných priaznivcov. Priblížia im ich futbalových miláčikov s ich radosťami a starosťami až do ich príbytkov. Ak tak robiť nebudú, potom nejde vôbec o majstrovskú robotu.
Dobrý futbalista si chráni okrem triezvej mysle, svoje nohy a dbá na kvalitu svojich kopačiek, prácu kvalitného trénera sme priblížili íverovite prostredníctvom slávneho Michala Vičana. Ale čo futbalový priaznivec? Ako ho vítame na druholigových štadiónoch, ako ho pozývame zúčastňovať sa na živote toho svojho klubu a slovenského futbalu?
Aj tieto otázky a hlavne hľadanie odpovedí na ne boli dôvodom, že v Banskej Bystrici vznikla v týchto dňoch Športová agentúra Dukla. Dukla svet znelo, znie a malo by znieť aj v budúcnosti hrdo. Krásne bude ak sa dočkáme súzvuku takej hrdosti na futbal naprieč celým Slovenskom. Od najmenších, po tie najväčšie a najslávnejšie kluby.
Ing. Jaroslav Šiška, šéf Športovej agentúry Dukla je jediným, a to píšeme s plnou zodpovednosťou, ktorý od svojho narodenia nepristupuje k futbalu ľahkovážne. Ctí svojou prácou každú futbalovú osobnosť, ktorá prišla do kontaktu za čias existencie Dukly Banská Bystrica s týmto predchodcom súčasného Mestského futbalového klubu Dukla. Dáva, starostlivo ukladá do historických análov mená a priezviská Ladislav Petráš, Anton Búrik, Ján Medviď, Jozef Tománek, Florián Štefančin, Jozef Bubenko, Igor Novák, Marek Penksa, Štefan Rusnák, Karol Praženica, Dušan Tóth, Ľubomír Faktor, Saša Savič, Róbert Polievka… Možno, zavše aj za vašej pomoci.
Snaží sa získané v kruhu najbližších dlhoročných spolupracovníkov a vyše 700 existujúcich futbalistov a trénerov, ktorí pod logom Dukla pracovali odovzdávať serióznou dlhodobo robenou koncepčnou prácou odkazy a spomienky iným. Zvlášť slušným a poctivým srdciarom hry zvanej futbal. Nič viac a nič menej. Preto v náplni Športovej agentúry Dukla dostávajú z dňa na deň priestor aj hráči z iných klubov. Tento 5 desaťročí aktívny futbalový historik a štatistik a desaťročie vážený člen Medzinárodnej federácie futbalových historikov a štatistikov (IFFHS), jediný zástupca SR v tejto svetovej organizácii, alebo ak chcete napísané „modernejšie aj na našom slovenskom futbalovom poli“ v International Federation of Football History & Statistics, ktorý necháva aj prostredníctvom rukopisu spod Urpína desaťročiami tvorenú hodnotu podieľajúcu sa aj na futbalovej kvalite sveta, neprekrúca dejiny tak, ako sa to kedy komu hodí, lebo dobre vie, že po každom lete nastane tak v prírode ako i našich a svetových futbalových kluboch jeseň a napokon zima, ale táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy, tréneri, hráči, funkcionári i fanúšikovia ukonaní horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou končí jeden život… Výnimkou nie je ani ten, futbalový…Vývoj ľudstva i futbalu napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva, ale i športu, futbal nevynímajúc. Nič nové pod slnkom. Veď toto parafrázované na futbal povedal už dávno slovenský velikán Ľudovít Štúr. A bolo to v úžasne pohnutých časoch…