Foto: Ján Miškovič | Text pod foto: Na jubilejnom 25. ročníku medzinárodného halového futbalového turnaja O pohár Jozefa Vengloša ( odkiaľ je tento záber) hral výber U14 v dresoch MFK Dukla Banská Bystrica v inom zložení, než bol na sústredení v Korni. Je to zrejmé aj z priloženého článku.
Titulok neklame. Futbalová škola s logom Dukla mala a má vo futbalovom svete dobrú tradíciu. Dokázala obstáť v tvrdých skúškach so slávnymi klubmi vďaka poctivej a múdrej robote. Príkladov je stále dosť na rozdávanie. Možno podaktorí marketingoví „fajnšmekri“ dokážu baliť v súčasnosti do futbalových pozlátok úžasne lákavé ponuky bohatších súkromných klubov cestou ekonomických sľubov, vyspelé, úspešné futbalové kluby Európy hľadajú cesty, kde súlad medzi vkladmi a ziskami má svojské, tvrdé pravidlá. Odvíjajúce sa od množstva peňazí, širokého zázemia kvalitných funkcionárov, cez štáb kvalitných trénerov, prostredníctvom širokej základne mladých , začínajúcich talentovaných futbalistov až po mocné klubové a hrdé divácke zázemia. Na klub, svojich miláčikov.
Skvelú futbalovú muziku v týchto orchestroch ťahajú virtuózi. Funkcionárski, trénerskí, hráčski, divácki, pri ktorých dozrievajú skvelí novinári. Stačí si prejsť desaťročiami minulého a terajšieho storočia, dobre preštudovať históriu futbalových klubov slávy slávnych a pozorný študujúci zistí pravdivosť napísaných slov v predchádzajúcich riadkoch. Na tejto ceste stretne mená ostrostrelcov Josefa Bicana, Gerda Müllera, Uwe Seelera, Luigiho Rivu, Jozefa Adamca, Rudolfa Kučeru, ale aj banskobystrického Róberta Semeníka. Futbalistu, ktorý dokázal vsietiť medzi dospelými za sezónu takmer 30 ligových gólov.
Róbert Semeník je prvý hráč, ktorý dosiahol 100-gólovú hranicu v našej, slovenskej futbalovej lige po roku 1993. Aj počas štúdií, keď sa snažil získať maturitu, dosahoval skvelé študijné výsledky. Róbert Semeník obliekal v slovenskej lige dres troch tímov. Pre vrcholový futbal sa narodil v drese Dukla Banská Bystrica. Až neskôr, keď už ľudsky a futbalovo dozrel, prišlo úspešné pôsobenie v 1.FC Košice a potom aj v FC Nitra. V košickom klube vybojoval dva majstrovské tituly a účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov. Dvakrát získal korunu kráľa strelcov, jeho 29 gólov zo sezóny 1995/1996 je dodnes rekordom novodobej slovenskej ligy. Ďalšie majstrovské góly pridal v tureckom Genclerbirligi, ale aj v náročnej českej lige , kde obliekal dres FK Teplice a v maďarskom klube Gyor ETO.
V reprezentácii Slovenskej republiky debutoval 15. novembra 1995 v Košiciach v kvalifikačnom stretnutí o postup na ME v roku 1996 proti Rumunsku, s ktorým sme prehrali 0:2. Reprezentoval osemkrát, strelil jeden gól, 5. februára 1997 v priateľskom stretnutí s Kostarikou Priateľské stretnutie skončilo nerozhodne 2:2.
Zaujímavý názor nám o ňom povedal vtedajší riaditeľ Spojenej strednej školy v Banskej Bystrici Ing. Ján Žuffa,:
„ Pred očami vyrastal z chlapca od Veľkého Krtíša skvelý futbalista a skutočný chlap. Zásadový, skromný, vždy ľudský. Vo svojom futbalovom živote toho dosiahol veľa, lebo hneď v mladosti nepreskakoval obdobia vlastného futbalového rastu i človečiny. Vážil si trénera a tímovú spoluprácu, precestoval s futbalom veľa a hlavne mal a má dodnes mnoho svojich verných fanúšikov. Dával góly, pochlapil sa strelecky, poctivo trénoval a myslím si, že futbal ľúbi stále. Veď vyrástol v Dukle, kde za čias trénera Petra Benedika platilo, že úspešným trénerom sa nemôže stať človek, ktorý je denne pri futbale 4 hodiny. Benedik bol trénerom plných 24 hodín!“
Dňa 16. marca oslávi Ing. Ján Žuffa ďalšie životné jubileum Sám ovplyvnil veľmi pozitívne prácu s mládežou vo futbalovej Dukle Banská Bystrica. Nuž, aký darček mu k jeho 72 ročnému vzácnemu životnému jubileu odovzdať?
Skúsili sme netypický. Zašli sme ani nie 2 týždne pred oslavami na sústredenie mladých chlapcov Dukly Banská Bystrica do Korni, dedinky na Kysuciach. V útulnej, ale čistotou dýchajúcej Futbalovej aréne sme sledovali počas tréningu 2 výbery súčasného Mestského lubu Dukla Banská Bystrica. Kategóriu 15 ročných a kategóriu 14 ročných detí a mladších. V období, keď Dukle tesne predtým „vyrabovali“ futbaloví lanári talentovaných chlapcov do , dnes marketingovo zvučnejších klubov.- do Žiliny a Dunajskej Stredy, ale i Slovana Bratislava.
Pointou a poéziou našej návštevy bolo a zostalo zvolanie: „Góóóól!“ Magické slovo vystreľované do éteru z tisícok hrdiel ošiaľom radosti zachvátených divákov. Takých, ktorí nechýbali ani na štadióne banskobystrických Štiavničiek, keď tam hrali slávny Ajax Amsterdam či Benfika Lisabon, alebo ešte predtým bundesligová Borussia Monchenglandbach.
„ Dostať sa futbalovo vysoko , podľa mojej skromnej mienky, neznamená skoro opustiť tú futbalovú školu, kde som sa naučil spoznávať dokonalejšie veľmi potrebné základné prvky futbalovej abecedy“- povedal Marián Strelec, hlavný tréner U14, ktorého sme sledovali počas celej jednej tréningovej jednotky vo Futbalovej aréne Korňa, kde chlapci Dukly mali k dispozícii počas týždenného sústredenia všetko, čo potrebovali.
„Ak spomínaš Róberta Semeníka, pamätám sa ako prišiel do Dukly spolu s oveľa talentovanejším Marekom Penksom. Ten so mnou dokonca býval na izbe ešte ako žiak základnej školy. Spájať futbal so životom je umením, ale i trénerskou povinnosťou. Slovu „góóóól, ktoré spomínaš, rozumejú všetky národy sveta. Ťažké je dávať 100 percentné recepty ako dávať góly“ – boli ďalšie slová Mariána Strelca, ktoré sme si zapísali.
„S Maňom sme ich dávali od detstva v drese žiackych a dorasteneckých výberov Dukly, potom aj medzi dospelými dosť, ale taký recept so 100 percentnou úspešnosťou nedá nikto, nepredpíše žiaden lekár, nepošepne ani žiaden vedúci mužstva“ pridal sa do rozhovoru Norbert Dikacz, druhý z trénerskej dvojice U14 v MFK Dukla, bývalý dvojnásobný víťaz strelcov v I. dorasteneckej lige Československa!
Svojimi slovami vyjadril pravdu. Tajomstvo úspechu v streľbe je totiž skryté vo svaloch, v kostiach, i v hlave hráča. V odvahe a svedomitosti. V nefalšovanej láske futbal skutočne milovať. V bojovej morálke každého, kto dostane príležitosť hrať futbal, nech už to bude akýkoľvek veľký futbalový talent. Umenie dávať góly sa sčasti odvíja aj od talentu, ale aj od cibrenia umu vedieť zdokonaľovať správne každý moment v orientácii sa v spleti spoluhráčov a protihráčov a proti kvalitnej obrane vytiahnuť tromf, s ktorým dokáže hráč, ostrostrelec narábať, lebo sa to v tréningovom drile naučil zdokonaľovať.
Nevedeli sme, keď sme sa vybrali za futbalovou mlaďou v krásnom oblečení tohto klubu, že trénerský dvojlístok: Strelec – Dikacz pripraví pre svoju 18 člennú tréningovú skupinu takú skvelú 75 minútovku, počas ktorej sme videli jednotlivcov nacvičovať žonglovanie s loptou, pociťovanie lopty vo štvorici pri jej vedení, nahrávke, alebo i samotnej hre jedného na jedného na malé brány, v hre dvoch na dvoch zase na malé brány a tak by sme mohli uvádzať i ďalšie fázy skvelej prípravy. Nechýbal nácvik správneho hlavičkovania či hry štyroch proti štyrom na ploche 40×32 metrov, keď tréner v každom momente vyžadoval od každého plné herné nasadenie a častú streľbu na bránu. Učil ich rôznym prvkom zakončenia útočnej akcie. Sám Marián Strelec, alebo Norbert Dikacz, ak mladý chlapec zle realizoval to, čo v danej chvíli realizovať správne mal, ukázali s loptou, ako to má vyzerať.
Umenie útočníkov dávať góly aj medzi dospelými, zďaleka nie len medzi deťmi pri nácviku, stroskotáva na obrannom vale súpera, neotupuje ho len opatrnícka taktika trénera, alebo prípadný strach z cudzieho prostredia v danom zápase, ale aj neschopnosť, nedokonalosť nácviku základnej abecedy práce s loptou. Laik to nazýva – strelecká nemohúcnosť! Naozaj, nemožno všetko zvaľovať na systém, na dôsledné bránenie či „dýchanie súpera na krk“, zo zástoja rovesníckej skupiny strelecky vyčnievajúceho jedinca.
Nadšení priaznivci futbalu vidia streleckú spásu v tréningoch a pôsobení mladých chlapcov v akadémiách extraligových troch – štyroch klubov Slovenska. Náš názor, naša skúsenosť – mnohé, aj futbalovo úspešné na celé roky, ba desaťročia – spočíva v skvele nastavenej škole života. Odvíja sa od dokonalého spájania nárastu futbalových kvalít so psychičnom, kvalitou výchovy k človečine. Pre oživenie:. Dnes tvoria káder družstva MFK Dukla, ktoré hrá v I. žiackej lige U14 hráči: Adam Vida, Augustín Šinský, Boris Senček, David Haferaj, Dávid Magát, Gabriel Kaliský, Jakub Bátovský, Jakub Urva, Karim Jančík, Martin Novodomec, Matej Števonka, Oliver Longauer, Samuel Gallay, Simon Bálint, Tobias Hudec, Tomáš Garaj a Viliam Švantner. V sobotu 16. marca toho roku odštartujú nadstavbovú časť súbojov o postup do finále majstrovstiev SR v I. lige žiakov.
V nadstavbovej časti U15 a tým aj U14 hrajú chlapci MFK Dukla Banská Bystrica spolu s celkami FC Košice, MŠK Žilina, Tatranom Prešov, MFK Ružomberok,, MFK Zemplín Michalovce a MFK Poprad o finálovú účasť v bojoch o majstra Slovenskej republiky vo futbalovej sezóne 2018/2019.
V poslednom prípravnom zápase práve na sústredení v Korni zvíťazili žiaci MFK Dukla Banská Bystrica nad Zvolenom v kategórii U15 1:0, keď ich gól dal Michal Dedok.
Mladší žiaci U14 v dresoch MFK Dukla Banská Bystrica porazili Zvolen 5:1(4:0). Góly MFK Dukla dávali: Matej Števonka 2, Simon Bálint,Viliam Švantner a Dávid Haferaj. Najmä v I. polčase hrali chlapci MFK Dukla veľmi kvalitný futbal s dobrým zakončením.
Dnes nie je život rodiaceho sa ostrostrelca ani ťažší ani ľahší než bol pred rokmi keď sa rodili Müllerovci, Seellerovci či Rivovci, alebo Semeníkovci. Nebojme sa otvorene napísať, aj Dukla dávala futbalovému svetu zo svojej dielne skvelých futbalových primášov. Páni futbalisti Masopust, Pluskal, Novák, Petráš, Penksa, Kocian, Mores a mnohíďalší zreli a zdokonaľovali sa všestrannejšie v Duklách. Ak mnohé zanedbali, vytrácali sa z absolútnej špičky.
Niet futbalového loga, ktoré by zdobilo sieň slávy slávnych, kde by neexistovali funkcionárski, trénerskí, hráčski primáši. Rodili sa v konkurencii. Už domácej. Kladenej na premyslenej, nie likvidátorskej, práci s talentom.
Je prirodzený rad vecí v prírode. Ak je narúšaný, príroda hynie.
Snažili sme sa takým spôsobom navodiť atmosféru životných osláv človeku, ktorý strávil v škole vlastnou školou a užitočným životom dôležité chvíle svojho života preto, aby sa tí druhí, iní, ale naši, dokázali tiež vo vyspelom sveter presadzovať. A mali sme olympijských víťazov, majstrov Európy, strieborných z majstrovstiev sveta. V hre, ktorá opantala celý svet.
Vo futbale, ktorý aj on, Ing. Ján Žuffa tak nesmierne miloval a miluje, lebo miluje múdrosť, učenlivosť, serióznu postupnosť na každom ľudskom raste, miloval a miluje pravdu. Preto taká óda na futbal, na to jednoduché slovo“góóóóól“, óda na život. Veľa zdravia, pán Ing. Ján Žuffa. Aj z Klubu priateľov našej Dukličky!