Foto: Samo Telúch | Text pod foto: O také krásne momenty na našich druholigových štadiónoch núdza nebýva. V tomto prípade aj útočníci MFK Dukla s bohatými futbalovými skúsenosťami bojujú v domácom zápase so Šamorínom v tohoročnej futbalovej jeseni o každý kúsok priestoru na dnes už neexistujúcej tráve banskobystrických Štiavničiek. V poslednom zápase jesene už o také herné nasadenie bola zo strany futbalistov MFK Dukla často núdza…. Aká bude druholigová futbalová jar?
So športovcami Dukly ma spája nielen spoločný príchod do Banskej Bystrice, ale i spomienka na začiatky a ďalšie spoločné pôsobenie v meste pod Urpínom. Prví „ armádni“ futbalisti prišli do Banskej Bystrice v júli 1965 a ja som v septembri toho istého roku nastúpil na štúdium na Pedagogickú fakultu. Od prvých spoločných chvíľ som sa stal futbalovým fanúšikom Dukly a pravidelne chodieval na jej zápasy. Neskôr, od sezóny 1980/81 som sa stal hlásateľom na jej stretnutiach. Túto činnosť vykonávam s krátkou prestávkou i v súčasnosti.
Za doterajší vrchol hlásateľskej činnosti pokladám domáci zápas Dukly proti slávnemu Ajaxu Amsterdam v prvom kole pohára UEFA, ktorý po polčasovej výhre 1:0 Dukla prehrala 1:3.Bol som hlásateľom i na stretnutiach proti Karabachu Azersum v prvom predkole pohára UEFA pri našom víťazstve 3:0 a i na domácich zápasoch letnej súťaže Interpohára proti Hammarby IF Štokholm a dánskemu Silkeborgu. Na stretnutiach v Štokholme a Silkeborgu v roku 1991 som bol Duklu povzbudiť ako jej fanúšik.
O 25 rokov neskôr, po vypadnutí Dukly do tretej ligy som na ňu nezanevrel a ostal i naďalej jej verným fanúšikom. No namiesto poznávania európskych miest a ich futbalových klubov som spolu s dvorným historikom a štatistikom Dukly a jediným zástupcom Slovenska v Medzinárodnej federácii futbalových historikov a štatistikov Ing. Jaroslavom Šiškom začal poznávať futbalovú infraštruktúru a futbalových funkcionárov v stredoslovenských mestách a obciach, ktoré hrávali tretiu ligu. Presvedčil som sa že i tam pracovali mnohí zanietení a futbalu oddaní ľudia ktorí bez nároku na odmenu, často i za prispenia vlastnými finančnými prostriedkami pomáhali udržiavať futbal pri živote.
Po postupe MFK Dukla do II. ligy som počas celej uplynulej sezóny 2018/2019 a celej jesennej časti sezóny 2019/2020 nevynechal ani jeden majstrovský zápas Dukly tak doma ako i na ihriskách súperov. Podobne to bolo i v prípade niektorých prípravných a pohárových zápasov.
V spoločnosti generálneho manažéra Dukly Milana Smäda a Ing Jaroslava Šišku som mal takto možnosť poznať a spoznávať okrem samotnej hry i futbalovú infraštruktúru, futbalové zázemie a niektorých funkcionárov druholigových kolektívov.
Prvý rok po postupe do druhej ligy bol pre Duklu náročný. Najmä jej jesenná časť, kedy bol futbalový kolektív budovaný za pochodu a mužstvo sa muselo prispôsobiť a adaptovať na náročné podmienky a požiadavky druholigovej súťaže. Po jesennej časti sa Dukla pohybovala na vypadávajúcich, spodných priečkach tabuľky. Na jar však prišiel obrat, Dukla sa stala jarnou štukou súťaže, čo znamenalo záchranu a konečné šieste miesto v súťaži. Nie náhodou. Ale odborné analýzy prenechávam zodpovedným odborníkom.
Nepríjemným prekvapením a sklamaním pre mňa v sezóne 2018/2019 bolo vypadnutie do tretej ligy bývalých bášt slovenského futbalu a prvoligových družstiev Interu Bratislava, Tatrana Prešov a odhlásenie pred sezónou 2019/2020 z druhej ligy Lokomotívy Košice. Všetky tri podľa mňa okrem iného doplatili predovšetkým na to, že svoje zápasy hrávali mimo svojich miest. Inter v Stupave, Tatran Prešov v Stropkove a Lokomotíva Košice v Družstevnej pri Hornáde.
Pozor! Teraz čaká „domáce“ prostredie aj MFK Dukla na cudzích štadiónoch. Okrem toho, že to na tieto mužstvá kládlo zvýšené finančné nároky, stratili i mnohých svojich fanúšikov, ktorým robila problémy dochádzka na ich zápasy.
Príjemným prekvapením a pozitívom bol pre mňa v uplynulej sezóne výkon a zaslúžený historický postup do prvej ligy mužstva FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa. V postupovej baráži som veril, že prvoligovú príslušnosť si vybojujú i futbalisti Popradu. To sa však nesplnilo .
Tohtoročná jesenná časť druhej ligy bola z pohľadu Dukly úplne iná. Po prvej domácej prehre s „B“ družstvom Žiliny sa od zápasu k zápasu Dukla zlepšovala, začala bodovať i na ihriskách súperov a nebyť prehry v poslednom jesennom zápase na ihrisku v Šamoríne, mohla byť na čele druholigového pelotónu aspoň s bodovým náskokom. I takto však prezimuje na čele druhej ligy s rovnakým bodovým ziskom ako druhá Dubnica nad Váhom.
Jesennú časť druhej ligy doplnili postupujúce mužstvá z tretích líg FC Košice, Ružomberok „B“, Púchov, Slovan „B“ a zostupujúca z prvej ligy Podbrezová. I im trvalo niekoľko kôl kým sa na druholigovú súťaž adaptovali. Postupne to zvládli Púchov , „B“ mužstvo Ružomberka, Podbrezová i Košice.
Dá sa čakať, že jarná časť bude aj v II. lige veľmi zaujímavá a i spomínané mužstvá pôjdu výkonnostne i bodovo v tabuľke vyššie. Predpokladám, že postupujúce mužstvo do prvej ligy a i mužstvo do baráže o prvú ligu vzídu zo štvorice MFK Dukla Banská Bystrica a to i napriek tomu, že v dôsledku rekonštrukcie štadióna na Štiavničkách je v súčasnosti Dukla bezdomovcom a odohrá všetky jarné zápasy mimo Banskej Bystrice, Dubnica nad Váhom, Skalica a bez šancí nie je ani so sedem bodovou stratou na vedúce mužstvá Poprad. Úvah na podobné témy bolo a bude ešte veľa.
Veľkým prekvapením jesennej. časti sú pre mňa výkony a umiestnenie Petržalky, ktorá sa dostala do nezávidenia hodnej situácie do spoločnosti mužstiev ohrozených zostupom. Tam patrí i Trebišov , „B“ družstvo bratislavského Slovana ale i Šamorín a Komárno. Práve tieto futbalové kolektívy čaká v zimnej prestávke najviac roboty. A to nielen tréningovej. V závere jesene išiel herne i bodovo v tabuľke vyššie Bardejov, ktorý ak bude pokračovať vo výkonoch zo záveru jesene určite bude okupovať stredné priečky tabuľky.
Najväčší skok v závere jesene urobil Šamorín, ktorý po výmene trénera posledné tri zápasy vyhral, získal deväť bodov a odpútal sa z posledného miesta.
V jesennej časti až osem kolektívov siahlo k výmenám na trénerskom poste. Nie som úplne presvedčený o tom, že vo všetkých prípadoch to bolo opodstatnené. Nie vždy a všade za slabšími výkonmi mužstiev boli podľa môjho názoru iba tréneri. Až čas ukáže ako mužstvám tieto výmeny pomohli a či v mužstvách, kde sa tieto trénerské rošády udiali, nebudú musieť funkcionári po čase siahnuť i do hráčskych radov.
Čo sa týka infraštruktúry druholigových mužstiev tak tá je z môjho pohľadu vo väčšine prípadov dobrá a časť z nich spĺňa i prvoligové požiadavky (najmä Žilina, Podbrezová, Ružomberok, Poprad, Skalica, Dubnica, Bardejov)
V priebehu jesene rekonštruovali svoje priestory a hracie plochy v Trebišove a Šamoríne. Vo výstavbe je štadión v Košiciach, rekonštruovať, prestavovať alebo vystaviť nový sa chystajú v Komárne a rekonštrukcia už začala i na banskobystrických Štiavničkách.
Kultivované prostredie má vplyv i na výchovu a správanie sa divákov počas zápasov. Svetlým príkladom toho sú diváci v Bardejove kde by som chcel vyzdvihnúť predovšetkým domáci Fan-klub, ktorý pri našich stretnutiach v Bardejove neustále počas celého zápasu slušne povzbudzoval svojich hráčov, neznížil sa k vulgárnostiam a neslušným pokrikom. Bolo to tak i na viacerých iných štadiónoch napríklad v Skalici, Liptovskom Mikuláši, Žiline a inde.
Diváci na druholigových štadiónoch i keď sa v mnohých veciach líšia (formou povzbudzovania svojich mužstiev, mierou ovládania svojich emócií, kritickosťou k výkonom hráčov a rozhodcov, akceptovaním alebo neakceptovaním hry a sily súpera a pod.) jedno však majú spoločné – majú radi futbal a víťazstvá svojich mužstiev!
Samotnou kapitolou na futbalových zápasoch sú takzvaní Ultras fanúšikovia, ktorí si v niektorých prípadoch zamieňajú futbalové ihriská za bojové polia. Názorným príkladom bolo vyčínanie takýchto fanúšikov i pred zápasom v Banskej Bystrici s FC Košice, kde „takzvaní“ fanúšikovia Košíc posilnení fanúšikmi z Nitry vyprovokovali pred zápasom ,ešte pred príchodom na štadión hromadnú bitku. Jej dozvuky sa preniesli i na štadión, kde sa miestni fanúšikovia nechali strhnúť a na zápase používali pokriky ktoré na futbalové štadióny rozhodne nepatria. Takýmto neuváženým správaním prinútili funkcionárov Dukly hlbšie siahnuť do klubovej pokladnice a zaplatiť pokutu ktorú jej udelil Slovenský futbalový zväz.
Vychovávať svojich divákov sa snažia jednotlivé mužstvá i vydávaním futbalových spravodajov. Mne sa páčili najmä v minulej sezóne vydávané spravodaje v Poprade, Žiari nad Hronom, Trebišove, v Stupave na zápasoch Interu a to tak po obsahovej ako i grafickej stránke.
Spravodaje vydávané v tejto jesennej časti sa mi najviac páčili v Podbrezovej, v Skalici a v dvojjazyčnej mutácii v Komárne. Vo väčšine prípadov však plnia len informatívnu úlohu a ťarcha ich vydávania často spočíva na jednej osobe, jej erudovanosti a zanietenosti. Rozhodujúcu úlohu pri ich vydávaní však zohrávajú financie.
V Bystrici sme poňali vydávanie predzápasových bulletinov-Góólov- komplexnejšie. Na ich vydávaní sa podieľa kolektív skúsených, futbalovou históriou i samotným futbalom ostrieľaných autorov. Ich súčasťou okrem základných informácii k majstrovskému zápasu, sú predovšetkým návraty a priblíženie futbalových osobností ktoré v jednotlivých mužstvách v minulosti hrávali, výsledky mládežníckych družstiev, návraty k poslednému majstrovskému stretnutiu očami trénera, hráčov a fanúšikov. A svoje miesto majú i komentáre z mládežníckych prvoligových stretnutí. To však neznamená, že v Banskej Bystrici nie je čo i v tomto smere skvalitňovať, vylepšovať…
Svoju pozitívnu úlohu pri výchove futbalového fanúšika zohrávajú i hlásatelia na futbalových stretnutiach.
Vo väčšine prípadov ľudia s kultivovaným prejavom a futbalovými skúsenosťami. Veľký dojem na mňa urobil v uplynulej sezóne hlásateľ v Petržalke pán František Štamberský. Pri našom jesennom stretnutí v Petržalke sme sa spolu s Ing. Jaroslavom Šiškom pripravovali urobiť s nim rozhovor a sprostredkovať ho i futbalovým fanúšikom a čitateľom Góólu v Banskej Bystrici. Žiaľ, na našom zápase už nebol prítomný a o deň neskoršie tento 93 ročný rozhlasový veterán opustil naše rady. Pre mnohých hlásateľov bol a zostane príkladom nielen pre jeho lásku k futbalu, zanietenosť, erudovanosť ale i pre príjemný ľubozvučný rozhlasový prejav.
O môj pohľad na súčasný druholigový futbal som bol požiadaný vydavateľom internetového magazínu pre Klub priateľov Dukly. Snažil som sa ho priblížiť bez klubových okuliarov, objektívne. Slušným spôsobom s vďakou a rešpektom vážených čitateľov a nezastupiteľných futbalových divákov. Ale s presvedčením, že sila Klubu priateľov Dukly sa bude slovenským svetom násobiť! Budem rád, ak to čitateľ a futbalový fanúšik aj prečítaním riadkov môjho futbalového srdca prijme ako vklad kráse a nezastupiteľnosti futbalu v našich životoch.