Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Prekvapením prvého jarného kola II. ligy v Bratislave medzi Slovanom „B“ a MFK Dukla Banská Bystrica bolo množstvo nečistých zákrokov najmä na dvoch hráčov MFK Dukla, kapitána Róberta Polievku a hlavne Mateja Staršieho ( v červenom drese). Ten si zo zápasu po un – fair zákrokoch odniesol azda najviac futbalových šrámov.
Banskobystrické futbalové publikum neprestalo od čias, keď armádna Dukla postúpila do náročnej I. československej futbalovej ligy, byť veľmi náročným. Chce dobrú hru a bodové zisky, chce jedine postup do najvyššej, tentoraz slovenskej súťaže.
Žijú pamätníci, ktorí potvrdia, tak tomu bolo aj pred päťdesiatimi rokmi, presne v zime na prelome rokov 1970/71, kedy viedol mužstvo Bohumil (Mirek) Musil. Aj v tom čase bol postup z vtedajšej II. federálnej ligy záležitosťou najmenej piatich mužstiev. Pred jarnou odvetou však bola Dukla v tabuľke až na 7. mieste so stratou na vedúce Brno 7 bodovou a na druhý Liberec strácala Dukla bodov 5. Na jeseň odovzdala v roku 1970 Dukla doma body Nitre a Kladnu, ale zo súperových ihrísk bodové zisky neprinášala. Umiestnenie tak podľa trénera ako i hráčov zodpovedalo postaveniu v tabuľke.
Súčasný MFK Dukla teraz vedie po 15. kolách druholigový peletón a v jarnej premiére zahral vynikajúco na pôde Slovana Bratislava, za ktorý nastúpilo proti mužstvu spod Urpína až 8 cudzincov! Jar sa pýta všetkých či je správne ak našu II. ligu tvoria v mnohých kluboch v širokom zastúpení hráčske enklávy z iných krajín a naše talenty sa zo slovenského futbalu vytrácajú! Sme ekonomicky tak bohatou krajinou, že môžeme živiť priemerných hráčov z iných krajín a našich talentovaných mladých futbalistov nechávame sedieť na lavičkách náhradníkov? Máme čisté svedomie v serióznej koncepčnej práci s vlastnou mládežou? Štát dotuje slovenský futbal nemalými čiastkami, ako sa narába s tými dotáciami pri financovaní talentovaných chlapcov naprieč celým slovenským futbalovým vidiekom? Aké platia v praxi pravidlá vo výchove vlastných talentov?
Keď sa písal rok 1970 a po jeho kalendárnom ukončení prišiel rok 1971 vo vtedajšej armádnej Dukle Banská Bystrica hrávali a tvrdú zimnú prípravu absolvovali hráči Burik, Kovařik, Mažgut, Czingel, Ilavský, Hudcovský, Šulgan, Škamla, Deák, Podolák, Beleš, Emil Jankech, Šarišský, Hamar, Marián Masný, Bandžuch, Bidulský ba z Tábora prišli pod Urpín aj Kapko, Huťka a Poša. Všetci odchovanci slovenských futbalových klubov. Tam niekde získaval majstrovské futbalové ostrohy napríklad neskorší majster Európy vo futbale z Juhoslávie 1976 Marián Masný, ba príležitosť z dorastu postupne začal dostávať aj neskôr ďalší zlatý medailista z ME v Belehrade, Pavel Michálik.
Ide na chválu súčasného MFK Dukla, že znova až na jednu výnimku hrávajú v dresoch MFK Dukla odchovanci slovenského futbalu, z nich drvivá väčšina prešla futbalovým vývojom v banskobystrickej Dukle pod Urpínom. Je dobré, že verný banskobystrický futbalový priaznivec svojmu mužstvu verí.
Menej sa už dá veriť súčasnému štýlu futbalovej organizácie v našej krásnej Slovenskej republike, ak desaťročia nenosíme medaily zo žiadnych prestížnych futbalových fiest Európy či sveta. Z praktického slovenského futbalu sme vyhnali zdravý základ, širokospektrálnu starostlivosť o slovenský futbalový vidiek, diváka sme postavili do pozície, aby chodil tlieskať priemerným, ba často i podpriemerným hráčom z cudziny, hoci tých najtalentovanejších, ktorí sú od našich talentov futbalovo i spoločensky aspoň o 25 percent lepší, by nebolo dobre odohnať preč.
Ale odháňať vlastné talenty sa nám zdá v súčasnosti a pri súčasnej ekonomickej situácii veľkým hriechom. Tak pre samotné talenty ako i celý slovenský futbal.