Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Neuveriteľné! Ten fotoobjektív v rukách Sama má jazyk pre fotografiu a schopnosť dramatika. Je vďaka vlastnému naturelu prozaikom vďaka tej technike. Vie priblížiť dej plasticky a s úžasnou dávkou nostalgie, melanchólie a zároveň i šarmu grotesky. No nie je to nádhera takto sa vracať k vo svetovom futbale dávno váženému logu Dukla? Chce to však len jednu maličkosť. Stále dokonalejšie spoznávať históriu futbalu s logom Dukla aj na našom území.
Zaoberať sa históriou futbalu znamenalo a znamená sledovať futbalový život v súvislostiach. História ani vo futbale nie je pohľadom, ale zodpovednosťou. Iste to potvrdia mnohí z tých špičkových futbalistov, ktorí pred odchodom do Dukiel boli talentovaní a svoj nesporný talent neskôr hrou a prácou pri futbale či ešte ako hráči, alebo aj na iných úsekoch svojou kvalitou dokumentovali v európskom či svetovom futbale.
Keď som pri mikrofóne rádia Hviezda FM v čase osláv šesťdesiatin legendy československého futbalu, pána Jozefa Adamca skloňoval živým rozhovorom s oslávencom jeho pestrý a búrlivý futbalový život, položil som mu okrem iných otázok aj túto:
„Ako ste sa cítili vo futbalovom drese Dukly Praha, s ktorou ste získali 2 krát titul majstra Československa?“
Jeho odpoveď ako aj pri ostatných otázkach bola spontánna a úprimná. Tak je uvedená aj v knižnej publikácii Atak hviezd na Hviezde. Znela:
„Veľmi dobre. Pôsobil som tam dva roky. Zažil som tam veľkú, svetovú futbalovú Duklu, veľkých futbalistov, od ktorých som sa veľa naučil. Hlavne prístupu k futbalu, pretože tam hrali v tom čase futbaloví velikáni svetového futbalu Masopust, Novák, Pluskal. Všetci títo mi niečo dali a spomínam na Duklu veľmi rád.“
Už vtedy vyšiel Jozef Adamec s myšlienkou zaoberať sa históriou a osobnosťami Dukiel na Slovensku. Iste vedel prečo tak rozprával.
Ak sa v našich slovenských zemepisných šírkach spomína futbalová Dukla, mnohí si myslia, že Dukla Banská Bystrica bola iba jediná, ktorá prerazila do druholigového či divízneho futbalu. Pravda je celkom iná. Dukla Banská Bystrica sa stala prvým slovenským Armádnym strediskom športovcov aj s futbalovým klubom.
Už predtým, napríklad v roku 1956 existovala Vojenská telovýchovná jednota Dukla Žilina, ktorá hrala vtedajšiu „F“ skupinu divízie, v tom čase tretiu najvyššiu súťaž v Československu. Skončila na desiatej priečke a toto postavenie obhájila aj vo futbalovej sezóne 1957- 1958 kedy sa najvyššie súťaže v Československu začali hrávať systémom jeseň – jar.
Dokonca to isté umiestnenie získala aj v ročníku 1958- 1959, lenže v tom čase už mala silného konkurenta v II. lige skupiny „B“ v mužstve z Horehronia s názvom: Dukla Brezno. Do Brezna bola premiestnená Dukla Trenčín, ktorá obsadila vo futbalovom ročníku 1957- 1958 v druhej lige moravsko – slovenských účastníkov bronzovú priečku. Civilný druholigový klub z Trenčína vtedy v tej istej súťaži obsadil pod názvom Iskra Trenčín 9. miesto.
V ročníku 1960-1961 hrali II. ligu v troch skupinách a v tej slovenskej skončilo Brezno pod názvom Dukla na 6. mieste. Skupinu „C“ II. ligy vyhralo Dynamo Žilina, ktoré v premiérovom ročníku československej I. ligy získalo 25 bodov a zo súťaže vypadlo. Naopak, kľúčové postavenie vo výbere brancov, presnejšie – právo prednostné, zo slovenských Dukiel mala pred začiatkom futbalovej sezóny 1962 – 1963 Dukla Komárno, ktorá „C“ skupinu II. ligy ročník predtým nehrala, ale Dukla Brezno sa už neobjavila na futbalovej mape tak slovenských druholigistov, ako ani medzi víťazmi krajov, odkiaľ sa postupovalo do vyššej súťaže.
Vo futbalovej sezóne 1964 – 65 mal vtedajší Stredoslovenský kraj v celoštátnej II. lige s prívlastkom znova: moravsko – slovenská len Jednotu Žilina, ktorá súťaž vyhrala. Zo slovenských mužstiev tam boli ešte AC Nitra, Slavoj Trebišov, Partizán Bardejov, TJ Nové Zámky a Zemplín Michalovce.
V skupine „F“ divízie, ktorá bola tretia najvyššia súťaž na Slovensku nehrala vo futbalovej sezóne 1964 – 65 žiadne Dukla, lebo v Ženistických kasárňach sa začala v banskobystrickej Radvani konsolidovať zostava Dukly Banská Bystrica, ktorú vo futbalovom ročníku 1966 – 1967 administratívne zaradili do divízie „F“.
Dukla Banská Bystrica svoju skupinu vyhrala o bod pred Spartakom Martin, ktorý získal medzi vtedy štrnástimi účastníkmi 37 bodov. Ak sme už pri futbalovej Banskej Bystrici čudujem sa viacerým skúseným znalcom futbalu v tomto regióne, že je málo zaknihovaný priateľský futbalový zápas Olympionici Československa – „A“ mužstvo ČSSR ktoré odohrali v meste pod Urpínom tesne pred odchodom našich strieborných medailistov na OH do Tokia. Zápas sledovalo 15 000 divákov a naši seniorskí reprezentanti, strieborní medailisti z Chille 1962 mali v základnej zostave z Chille celkom 9 hráčov. Banskobystrický náročný fanúšik videl hrať priamo na vlastné oči nielen najlepšieho futbalistu Európy Josefa Masopusta, ale aj slávneho Viliama Schrojfa, Pluskala, Popluhára, Tichého, Pospíchala, Scherera, Jelínka a v druhom polčase aj takmer večného náhradníka Schrojfa, skvelého Pavla Koubu z Dukly Praha.
V tom čase ( ide o futbalovú sezónu 1963 – 1964 malo Slovensko v celoštátnej československej I. lige 5 zástupcov – Slovan Bratislava, Tatran Prešov, Slovnaft Bratislava, VSS Košice a Jednotu Trenčín. V II. lige mala Banská Bystrica v tom čase zásluhou Partizána zastúpenie v II. lige skupiny „C“. Víťazmi krajských majstrovsteiv a postupujúcimi do II. ligy pre futbalovú sezónu 1964 – 1965 sa stali TJ Nové Zámky, Iskra Púchov a Lokomotíva Spišská Nová Ves. Partizán Banská Bystrica obsadil v sezóne 1963- 1964 14. miesto so ziskom 18 bodov a spolu s rezervou Slovana Bratislava II. ligu skupiny „C“ opustil.