Foto: Ján Miškovič | Text pod foto: Autor rozhovoru Jozef Mazár (na snímke vľavo), v družnej debate s redaktorom Ivorom Lehoťanom, na tribúne v hale VŠC Dukla, počas „medzizápasovej“ prestávky.
Mgr. Ivor Lehoťan – patrí v slovenskej žurnalistike k absolútnej špičke. Dokumentuje to svojimi fundovanými publicistickými výstupmi v denníku Šport, najstaršom vychádzajúcom denníku na území Slovenska, v ktorom aktívne pracuje 35 rokov. Pečať jeho erudovanej práce je zachovaná aj v IBU, Medzinárodnej biatlonovej únii, športovej organizácii, v ktorej vykonával 20 rokov nepretržite funkciu viceprezidenta. Viac na tejto pozícii však pracovať nemohol, stanovy tejto špičkovej medzinárodnej organizácie mu na túto funkciu kandidovať nedovoľovali.
Keďže Ivor Lehoťan patril na tohtoročnom medzinárodnom halovom futbalovom turnaji, na banskobystrických Štiavničkách, k najvýraznejším špičkovým osobnostiam svetového športu, požiadať ho o neformálny, neviazaný rozhovor bolo našou povinnosťou.
Tu sú naše otázky i odpovede empatického Ivora Lehoťana, bývalého veľmi úspešného študenta katedry Žurnalistika na FF UK v Bratislave.
Ivor, prezradíš našej čitateľskej verejnosti, prečo si dnes prišiel do tejto haly, ktorá patrí Vojenskému športovému centru Dukly Banská Bystrica, na jubilejný 30. ročník medzinárodného halového futbalového turnaja 14 ročných detí a mladších, ktorí tu bojujú o Pohár docenta Jozefa Vengloša?
Predovšetkým pokloniť sa tejto tradícii, ktorá v sebe skrýva 30 rokov príbehy chlapcov, z ktorých boli a sú dnes viacerí z tejto medzinárodnej scény špičkoví futbalisti aj európskeho formátu medzi dospelými. Ja mám rád, ak sa udržiavajú tradície v dnešnej náročnej dobe aj v oblasti mládežníckeho športu. Nie je vôbec jednoduché robiť 30 rokov v takej kvalite medzinárodné podujatie, keď jeho organizácia stojí na jednotlivcovi. Peter Benedik a partia ľudí vôkol neho jednak uviedla toto skvelé podujatie v predvianočnom čase do života a dostala ho na takú úroveň, že tu chodia aj celky významných futbalových klubov zo zahraničia, ale aj to, že práve takému podujatiu prepožičala svoje meno a priezvisko výrazná osobnosť svetového futbalu, akou docent Vengloš bol a zostane. Sám poznám, ako je ťažké už len zabezpečiť kvalitné družstvá, myslieť na to, kto príde a nepríde, kto môže prísť a kto nie. Tento turnaj už dávno prekročil regionálnu či celoslovenskú úroveň a práve aj vďaka jeho dobrej kvalite ho pozná dnes nie len slovenská futbalová verejnosť. Tieto turnaje majú radi aj kluby samotné, lebo nie na každom turnaji býva taká konkurencia, kvalitné zoskupenie družstiev, ale i športovo – spoločenská úroveň organizácie.
Videl si dnes viaceré zápasy družstiev Slovana Bratislava, Dunajskej Stredy, Ružomberka, výberu hráčov Stredoslovenského futbalového zväzu, ale i Hamšíkovej akadémie, Trenčína či chlapcov v dresoch MFK Dukla Banská Bystrica. Stretol si sa v tunajšej hale s významnými manažérskymi futbalovými osobnosťami nie len domáceho futbalu, ale i toho európskeho či svetového. Budem konkrétnejší, spomeniem napríklad syna doc. Vengloša, pána Juraja Vengloša. Všimol som si, že si sa pozdravil a chvíľu debatoval aj s ďalším synom zosnulého pána docenta, Jozefom Venglošom ml. Čo to v tebe vyvolalo?
Jednak, že tu sa v družstve Juppie Banská Bystrica, dnešnej Hamšíkovej akadémie prezentoval pred rokmi aj môj syn Ivor, že tu brúsili svoje futbalové ostrohy v konfrontácii so svojimi rovesníkmi aj ďalší mladí, začínajúci futbalisti, neskôr známi aj vo futbale dospelých slovenskom či zahraničnom. Benedik a spol. pritom dbali aj na futbalovú osvetu. V turnajových bulletinoch tu našiel a nájde čitateľ konkrétne mená a osobnosti. Spomeniem za všetkých napríklad Jakuba Sylvestra, ktorý tiež začínal s futbalom v Jupie Podlavice, aby neskôr obliekal dresy Dukly Banská Bystrica, Slovana Bratislava, Dinama Záhreb i ďalších, na medzinárodnej scéne viac, či menej známych mužstiev. Po jednom zo žiackych turnajov si Jakuba už ako 14 ročného, tuším, že to bolo vtedy v Pezinku, vyhliadol Slovan Bratislava. Mohol by som tu menovať množstvo ďalších hráčov, o ktorých dnes píšem v denníku Šport v súvislosti s ich hrou v mnohých prvoligových zápasoch, ale i o ich seniorskej kariére. Tieto turnaje dávajú zmysel a preto ich častejšie začínajú navštevovať aj svojou prácou zaujímaví futbaloví manažéri. Sledujú, vidia, ako sa chlapci v tomto veku pohybujú s loptou, ako dokážu byť kreatívni, ako reagujú na jednotlivé herné situácie.
Ako sa pozeráš na to, že na otvorenie tohto turnaja prišli a mladým začínajúcim futbalistom sa v športovej hale prihovorili napríklad súčasný futbalový reprezentant Slovenskej republiky Róbert Polievka, športový riaditeľ futbalovej Dukly Banská Bystrica Jozef Mores i ďalšie skvelé a vážené futbalové osobnosti?
Je to dobré, inšpirujúce, pre začínajúcich mladých chlapcov iste motivačné. Tento turnaj má svoju značku. Do haly prišlo aj tento raz mnoho zaujímavých a futbal milujúcich divákov, dokonca sme tu videli i Mareka Hamšíka a ďalších skvelých bývalých i súčasných prvoligových futbalistov Slovenska. Taký turnaj, taká značka, taká kvalita diváka láka.
A ako vidíš turnajovú budúcnosť, keďže Peter Benedik ohlásil vo svojom veku svoj turnajový organizačný záver?
Nie náhodou som v predchádzajúcich odpovediach načrtol, že spomenutý turnaj má svoju značku, vysokú kvalitu. Je to pre nástupnickú organizáciu, ktorou má byť Stredoslovenský futbalový, zväz zaväzujúca a náročná úloha. Ak bude organizovať toto podujatie vo vysokej kvalite a so všetkou zodpovednosťou, na čo má všetky podmienky i predpoklady, o jeho ďalších kvalitných ročníkoch by futbalová verejnosť i veľká futbalová rodina priaznivcov hlavne zo susedných futbalových krajín, vrátane talentovaných futbalových žiakov nemali mať starosti. Iste si kvalitu aj v tejto oblasti prajeme všetci.