Foto: Jozef Kandala st. | Text pod foto: Takto vyzerala slávnostná chvíľa, tesne pred otvorením majstrovského zápasu MFK Stropkov – MFK Vranov nad Topľou dňa 1. októbra toho roku v Stropkove.
V prvú tohtoročnú októbrovú nedeľu sme si zašli s našim redakčným zápisníkom na majstrovský futbalový zápas do Stropkova. Mestečka na východe Slovenskej republiky, kde sa narodili a vyrastali mnohé veľké futbalové talenty. Viaceré z nich pôsobili aj v Dukle Banská Bystrica. Napríklad nebohí Albert Rusnák či Štefan Bandžuch, ktorý opustil futbalové rady v doslova mládežníckom veku i keď svoj nevšedný talent prezentoval aj v drese Dukly na banskobystrických Štiavničkách.
Alebo neskôr vynikajúci pedagóg Vladimír Gombár, dnes žijúci v Prešove, kde hrávalo zo stropkovskej futbalovej liahne v čase veľkej slávy futbalového Tatrana množstvo skvelých futbalistov, z ktorých podaktorí hrali aj v reprezentačnom drese svojej vlasti či dokonca v prestížnej skupinovej Lige majstrov. Za všetkých spomeňme napríklad Jožka Kožleja, ostrostrelca na pohľadanie, žijúceho dnes na Cypre, ale zavše zavítajúceho aj na majstrovské zápasy dnešného MFK Dukla Banská Bystrica pod majestátny banskobystrický Urpín, alebo ak chcete, na futbalovou históriou bohato opradené banskobystrické Štiavničky.
Tam, kde bol v úlohe pozorovateľa rozhodcov na otváracom stretnutí Niké ligy v derby futbalovom zápase futbalovej sezóny 2023/2024, MFK Dukla – Podbrezová, prítomný ďalší známy stropkovský futbalový rodák, JUDr. Ondrej Brendza, v čase svojej aktívnej činnosti špičkový futbalový arbiter s odznakom FIFA vo svetovom futbale. Viac sa o ňom môže dočítať záujemca v knižnej publikácii Šport, futbal zvlášť očami primátorov, starostov, pedagógov a verejnosti.
Keď mu pred majstrovským zápasom III. ligy skupiny Východ MFK Stropkov – MFK Vranov nad Topľou k jeho čerstvým päťdesiatinám pred zrakmi vyše 500 prítomných divákov blahoželali domáci futbaloví činovníci ako prezidentovi klubu, oceňovali verejne jeho nadhľad i empatické a ľudské hodnoty. Ba nezabudli ani na jeho profesionalitu.
K ním sa priamo na hracej ploche pripojil aj ďalší nadšenec športu, kultúry a verejno – spoločenského života, primátor mesta Vranova nad Topľou, Ing. Ján Ragan. Samozrejme, tiež mu okrem gratulácie odovzdal za silného potlesku divákov na tribúne aj darčekový kôš, aby neskôr rozohrávkou medzi sebou v strede ihriska symbolicky otvorili v poradí 5. majstrovský zápas v tejto súťaži na veľmi kvalitnej hracej ploche futbalového Stropkova.
„Prehrali sme vysoko 4:0 a nezopakovali výkon z predchádzajúceho ročníka, keď sme tu zvíťazili hladko 2:0.
Škoda, že po krásnom prieniku Jožka Kandalu, takmer polovicou ihriska trafil strelou, keď už stál zoči – voči domácem brankárovi, náš mladý futbalista iba pravú tyč stropkovskej brány. Do útoku ho už v 5. minúte vyslal obranca Straka. Ak by sme viedli, iste by bol vývoj zápasu iný. Zranený kapitán Babjak nám v tomto zápase tiež veľmi chýbal. Nenadviazali sme na 2 remízy, ktoré sme tu uhrali v majstrovských zápasoch v dvoch ďalších sezónach, presnejšie po výsledkoch 2: 2 v roku 2019 a 1:1 o rok neskôr. Ale taký je futbal“…polohlasno zauvažoval v našom spoločnom pozápasovom diškurze terajší prezident MFK Vranov nad Topľou, čestný človek a veľký milovník futbalu i životnej pravdy, JUDr. Miroslav Novák.
Na tribúne pred nami sediaci bývalí aktívni hráči Vranova nad Topľou Mikuláš, Krivý, Miro Greguš, Pavol Rusnák či Pavol Nemčík, v kruhu Lojza Lehotského spomínali na mnohé. Futbalové, krásne, úsmevné nezabudnuteľné. Miro Greguš nám dokonca povedal toto:
„Dnes tu napriek našej vysokej prehre futbal ľudí spája. Je tu krásne fair – play športové prostredie i zábava. Pre nás, divákov. Funkcionári a tréneri spolu s hráčmi Vranova musia riešiť príčiny vysokej prehry. Podľa mňa sme prehrali vinou veľkých a hrubých chýb, hlavne na pravej strane obrany. Jeden, dva kvalitné výkony zo strany hráčov Vranova nás z futbalovej biedy vytiahnuť nemohli. Ale je dobré, že sme zrelaxovali, stretli sa, zaspomínali. Dokonca aj na viacerých velikánov svetového a československého futbalu, či vďaka vám aj na futbal v armádnej Dukle. Boli to krásne futbalové časy. Napríklad keď mi úžasný talent československého futbalu Palko Nagy hodil uličku a ja som mohol dávať v drese Vranova góly. Och, to boli časy“ – skonštatoval tesne pred zatvorením nášho redakčného bloku Miro, ktorý ani na súperových ihriskách v úlohe fanúšika dnes medzi svojimi, teda „vranovčanmi“ nechýba.