Foto: Archív Ing. Júlis Nyárjas | Text pod foto: Vyhlásenie najlepších atlétov Slovenska 7.11.2024 v Bratislave. Ing. Július Nyárjas (vľavo) pri preberaní ocenenia Európskej atletiky za dlhoročnú angažovanú činnosť.
Citát pred vinohradom v Hokovciach:
„Stojim pri kapure, kukam do zahrady
jak vam Ďula dava s hroznom sebe rady.
Zos robotu oslavuje 75ty rok svojho života
ľeňošeňe mu netreba bo to veľka psota.
Už od dzecka pri roboce barz živo funguje,
nechce ľem žic , kedz robi užitok šickym,
Barz še dobre čuje.“
Takého poznajú 75ročného jubilanta tí, ktorí sa vôkol neho pohybujú od jeho detstva. Július Nyárjas , ktorý žije a býva teraz v Hokovciach na Honte, sa narodil 6. apríla 1950 v srdci Zemplína, v meste Michalovce. Michalovce to neboli a nie sú len domy a ulice, ale hlavne pracovití ľudia. Mnohé športové talenty už v tom čase, keď prežíval Július svoje detstvo, vyrastali v Michalovciach na reprezentačnej československej úrovni.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia nerobili šťastnými mladých ľudí ani peniaze ani sláva, ale šťastie prichádzalo zvnútra, obohacovalo srdcia o úsmevy. V tom čase medzi takých nesporne patrili atlétky Agáta Knapcová, Božena Krištanová, Júlia Nagyová a atléti Emil Ryník, Ján Kirnág, Ivan Jediný, Maroš Lauko, František Bodo, neskôr napríklad i Ján Šaffa. Július Marián Nyárjas mal medzi nimi predsa len svojské postavenie. Dobre si pamätám na športovú všestrannosť Jula. Všade kde prišiel, šíril už vtedy lásku a láskavosť, ktoré nosil v svojej tvári, očiach, úsmeve, vo svojom vrelom pozdrave. Vždy pritom hovoril o prednostiach ľudí Zemplína, preto neprekvapuje, že mu v Michalovciach v roku 2006 udelili medailu Zemplínčan roka.
Do Dukly Banská Bystrica ho pritiahol Ivan Čierny vo chvíli, keď Košičania vybavili Julovi modrú knižku. Chceli, aby Julo – čerstvý absolvent vysokej školy – ostal učiť na VŠ v Košiciach, funkcionárčil predovšetkým v atletike a trénoval mládež.
„Necítim sa byť veľkým človekom. Robil som a robím len to, čo mi káže srdce. Veď šport bol a zostal pre mňa veľkou láskou. Ten v Dukle, armádny zvlášť. Atletika je takou milenkou, ktorá nezradí“ – vysvetľuje Július Nyárjas.
S odstupom rokov nechával pečať svojej kvalitnej manažérskej roboty na viacerých úsekoch svojho života. Písalo a píše sa o tom v knižnej publicistike (napr. Naša Dukla pod Urpínom…) na viacerých miestach. Život, nielen ten športový, postavil pred Jula aj viacero problémov. Často neľahkých, pre iných by možno boli aj odradzujúce, takmer neriešiteľné. Julo sa však držal a drží jednej zásady: „Nikdy sa nevzdávať.“
„Vzdať sa znamená pripustiť kompletnú prehru celej svojej osobnosti. Kľúč k riešeniu každého, i toho najzložitejšieho problému, vždy existuje. Vždy existuje vo vytrvalom, premyslenom skúmaní a pokusoch. Ak problém nevyriešiš jednou cestou, hľadaj druhú“ – zdôrazňuje Július Nyárjas, aby mohol v tejto súvislosti hovoriť aj o dôležitosti mobilizácie vytrvalosti. Vždy ho fascinovali a dodnes fascinujú úžasné kvality človeka, schopnosti ľudí pracovať na sebe. Ak išlo o športovcov Dukly, bola jeho radosť dvojnásobná.
Pri svojom jubileu, keď sme mu povedali, že mu budeme vinšovať aj prostredníctvom internetového média, zareagoval: „Nie som slovenský velikán, život každého píše svoje dejiny. Človek je rád, ak sa dožije chvíle, počas ktorej si môže povedať, že svoj život neprežil len tak ledabolo.“
Nuž Julko, do ďalších rokov veľa radostných chvíľ a čo najviac ďalších pozitívnych výsledkov Tvojho účinkovania na planéte Zem. K okrúhlemu jubileu blahoželáme.