Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Osobná futbalová skúsenosť je k nezaplateniu. Potvrdia to iste aj tí chlapci, ktorí dokázali v barážovom zápase o postup do I. dorasteneckej ligy poraziť na trávniku v Zlatých Moravciach malými futbalovými hviezdičkami nabitý FC Petržalky 2:0 a vybojovať pre MFK Dukla postup do I. dorasteneckej ligy. Do písmena dokázali plniť natrénované svojim lodivodom Dušanom Tóthom.
Mládežnícky futbal v MFK Dukla, zdá sa, po postupe dorastencov do I. ligy ožíva. Mestský futbalový klub Dukla rozšíril počet dorasteneckých družstiev o kategóriu U16, kde zostal trénerom bývalý výborný prvoligový futbalista Jozef Slobodník, kategóriu U17 zverili Ľubomírovi Faktorovi, mimochodom bývalému 5 násobnému majstrovi našej krajiny s mužstvami Slovana Bratislava a 1. FC Košice medzi seniormi. Tomu Ľubomírovi Faktorovi, ktorý vo svojich sedemnástich rokoch začal obliekal prvoligový dres seniorských ZVL Žilina. O tom je oveľa viac napísané v magazíne Góól, ktorý vydáva pred majstrovskými zápasmi domáceho MFK Dukla Banská Bystrica spomínaný futbalový klub.
S pozoruhodnou novinkou prichádza v mediálnej oblasti internetový magazín www.sportlandia.sk. Otvára komunikáciu s trénermi mládežníckeho futbalu vyspelých futbalových klubov v Európe. Odštartoval ju v tohoročnom futbalovom lete naviazaním konkrétnej spolupráce s mládežníckymi trénermi napríklad aj v Ajaxe Amsterdam a isto príde v publicistike s novými informáciami i z iných mládežníckych liahní európskeho futbalu.
Momentálne nás všetkých zaujíma príprava futbalovej mládeže v MFK Dukla, vo futbalovom klube, ktorý od futbalovej sezóny 2019/2020 používa výhody futbalovej akadémie, teda, okrem iného má 6 trénerov v zmluvnom vzťahu so Slovenským futbalovým zväzom. Keďže tak internetový magazín Športlandia.sk a Klub priateľov Dukly dlhodobejšie spolupracujú aj osobne so športovým riaditeľom mládeže MFK Dukla Jánom Roháčom, môžeme dnes čitateľom a fanúšikom futbalu napísať, že v mládežníckych štruktúrach MFK Dukla v súčasnosti pracuje veľa trénerov, ktorí futbalovo vyrastali počas žiackych a mládežníckych rokov v armádnej Dukle Banská Bystrica.
Podľa nášho poznania a našich skúseností už vo vtedajšom Stredisku vrcholového športu mládeže Dukly Banská Bystrica, ktorému velil v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia major Andrej Hunčík a futbalovým šéftrénerom bol 38 ročný major Československej ľudovej armády Peter Benedik, známy a uznávaný už vtedy aj v zahraničných odborných futbalových kluboch svojou náročnosťou v tréningovom procese a jeho metodikou, išlo už vtedy o prácu vysoko profesionálnu s náročnými parametrami i na zverencov, ale i samotné realizačné tímy či už u mladých futbalistov, atlétov, moderných päťbojárov, džudistov, plavcov, biatlonistov či ďalšie druhy športu v Dukle v tom čase sústredených.
Dnes pracujú v MFK Dukla Banská Bystrica na odborných postoch so spomenutým zmluvným vzťahom so SFZ tréneri Dušan Tóth pri kategórii U19, Ľubomír Faktor pri kategórii U17, Marián Strelec pri kategórii U15, Tomáš Lysina pri U11, tréner brankárov Norbert Juračka a už spomínaný športový riaditeľ, samozrejme tiež nositeľ trénerskej licencie, Ján Roháč.
Tréningové plány, metodické postupy, práca s mladými futbalistami i výsledky samotné budú novinárov a spolupracovníkov magazínu Športlandia.sk a Klubu priateľov Dukly zaujímať už aj preto, aby rodičia či fanúšikovia mohli konfrontovať prvky prípravy, ciele, schopnosti a kvalitatívne posuny jednotlivých mladých futbalistov tak, aby to známe, uznávané a cenené z rokov osemdesiatych a čiastočne ešte i po nich hlavne v medzinárodnej konkurencii malo už doma, aj na slovenskom futbalovom vidieku, kvalitný zvonivý tón súčasnej reality. Futbalovej, všestrannej, teda i ľudskej. Výhovorky či neproduktívne spôsoby publicistiky z pohľadu škodlivej budúcnosti pre tých, ktorí prídu po nás, vynechávajme v dielni spomenutých médií.
Čitateľ má právo vedieť a poznávať nie len výsledky majstrovských či priateľských zápasov, autorov gólov, bodový zisk, kto dostal žltú či červenú kartu, ale má právo poznať aj trendy, ktoré sú pre mládežnícke zoskupenie so štatútom futbalovej akadémie príznačné. Logo Dukla má ešte aj dnes v Slovenskej republike, v Európe a vo svete vážnosť a zavše, i keď menej ako tomu bolo pred desaťročím, priťahuje aj kvalitou športového majstrovstva. Žiaľ, v prípade toho futbalového oveľa menej ako v minulom storočí. V čase, keď rodičia a čitatelia po každom dorasteneckom prvoligovom zápase mohli čítať zostavy, hodnotenie výkonov chlapcov tak vlastným trénerom ako aj trénerom hostí. Keď hráči dobre a detailne poznali svojich trénerov, ich minulosť, funkcionárov, ba v tomto smere mali prečítaného aj súpera. Je pravda, že čítali vtedy oveľa menej peňazí, ba takmer žiadne za nekvalitu svojej práce na sebe samých. Mediálny priestor dostávali aj samotní hráči. Tiež na základe svojich kvalitných či nekvalitných výkonov.
Prednedávnom sme boli z našej redakcie na jednom tréningu špičkového zahraničného klubu svedkami, ako trénerské vedenie klubu zasiahlo priamo na tréningu, keď začínal mať nízke parametre. V armádnej Dukle sme to tiež v minulosti neraz vídavali.
A tak keď píšeme, že v stredajších prípravných zápasoch vyhrali naši dorastenci U17 nad druholigovým súperom zo Zvolena, ktorý nastúpil s kategóriou U19, či predtým, počas víkendu vyhrala kategória U16 MFK Dukla vedená trénerom Jozefom Slobodníkom mini turnaj pred družstvom MFK Dukla U15 a FK Košice U15, lebo oba kolektívy porazila, vynára s nám potreba zefektívniť futbalovú publicistiku.
Keď si dovoľujeme zavinšovať zdravie a úspechy i životný rodinný pokoj napríklad trénerovi MFK Dukla pri U15 Mariánovi Strelcovi, ktorý oslávil 30. júla toho roku svoje 48. narodeniny vnímame každý odtieň akejkoľvek oslavy či trebárs len jednoduchej futbalovej komunikácie ako systémové tvrdenie, že nie sú to len tí, ktorí vyčerpali všetky svoje obmedzené prostriedky k dosahovaniu šťastia a šíria ho svojou prítomnosťou a získanými úspechmi. Sú i iní, ešte úspešnejší, ktorých schopnosť tešiť sa trvá i naďalej, ale pretože vďaka svojej vysokej profesionalite mali a zostali v nich záblesky zvyšovať náročnosť na vlastnú sebadisciplínu, pochopili náznaky dané inšpirovaným umením urobiť pre futbalové dobro ešte viac, sú priťahovaní vlastnou náročnosťou na seba samých a potom i tých druhých, aby tá naša, spoločná radosť mala parametre zahraničnej úspešnosti medzi najkvalitnejšími.
Jediná správna a systémová cesta k vyššej kvalite. Nie len futbalovej. Iné, ani seba lepšie do pozlátok zabalené „celebritné“ maniere k skutočným futbalovým výšinám neexistujú. Veď zo života odskúšané, ale pravdivé: Nie je hanba nevedieť, hanbou je neučiť sa od múdrejších a šikovnejších! vedie prinajmenšom najskôr do osídiel sebaklamu. A to hádam ani vo futbale nechceme.