Foto: archív Športlandia.sk | Text pod foto: Na fotografii, ktorá dotvára scenériu opisovaného futbalového podujatia v Číne vidíme v hornom rade zľava okrem sprievodcu našich mladých futbalistov v Číne – Číňana Sunnyho, trénera Norberta Dikacza, Reného Horvátha, Mareka Belka, Davida Jackuliaka, Karola Praženicu, Richarda Reptiša, Samuela Svetlíka, Patrika Repriša, Filipa Emila Buráka, Jána Medveďa, Branislava Sokola, vedúceho družstva Romana Reptiša a trénera Jozefa Slobodníka, v dolnom rade zľava do prava Jakuba Maďara, Michala Milráda, Stanislava Berkyho, Adama Poliaka, Adriána Melicha, Petra Penova a Simona Sihelského, chýba azda iba hlavný tréner tohto kolektívu počas úspešného futbalového ročníka 2017/2018 Marián Strelec. Ten pre portál www.priekopnik. sk po návrate a úspechu zverencov, ktorých spolu s Norbertom Dikaczom viedol povedal: “Asi nič nebude také ťažké, ako návraty k zdravému futbalu, aký sa už v Dukle hrával a konkuroval clej špičkovej futbalovej Európe. Neviem či budeme mať takú silu, chuť a ďalšie iné potrebné vlastnosti, aby sa to znova stalo skutočnosťou. Treba však v také návraty veriť!”
Medzinárodný futbalový turnaj v Číne, ktorý má názov Mierový pohár, napísal v čínskom meste Šeng – jang, ktoré má vyše 8 miliónov obyvateľov, históriu svojho ďalšieho ročníka. Počas druhého tohoročného augustového týždňa na 48 futbalových ihriskách zoradených vo veľkom športovom komplexe bojovalo vyše 150 futbalových družstiev rôznych vekových kategórií. Mestský futbalový klub Dukla Banská Bystrica, ktorý dostal pozvanie na toto nevšedné futbalové defilé žiackych družstiev sveta, reprezentoval náš, slovenský futbal, v krajine, kde je oproti našej vlasti časový posun 6 hodín, v kategórii U 15, teda chlapcov s dosiahnutým vekom 15 rokov a mladších.
Už samotný let z Viedne do Dubaja a odtiaľ do Pekingu bol pre všetkých našich reprezentantov, ale i členov výpravy MFK Dukla úžasným zážitkom. Cestovať na podujatie vyše 40 hodín a potom podávať výkony, ktoré si všímali odborníci z viacerých končín sveta, nie je vec každodenná. V žiackom futbale Slovenskej republiky zvlášť.
„V našej kategórii bojovalo v štyroch skupinách 17 družstiev, z ktorých len víťazné kolektívy postúpili do záverečných bojov. Naši chlapci v stretnutí o postup do finále podľahli svojim rovesníkom z USA po kvalitnom výkone oboch celkov v tomto prestížnom súboji 0:2. Ťažko by som mohol našim chlapcom za ich pôsobenie na umelej tráve, mimochodom veľmi kvalitne pripravenej, vyčítať. Hrali zodpovedne, technicky na veľmi slušnej úrovni, čo podčiarkol po zápase aj tréner družstva USA, ktoré tvorili vybraní jednotlivci z viacerých regiónov USA. Súper niesol názov United States Inter Socal a ak som správne porozumel, išlo o výber hráčskych individualít, ktoré vynikali pri spracovaní a ovládaní lopty, boli skvelí dribléri, ale menej kolektívne tvoriví, než naši chlapci. Ich tréner už pred zápasom sa dal na turnaji medzi odborníkmi počuť, že ich čaká veľmi zdatný celok, hlavne po technickej stránke dobre pripravený. Po zápase svoje hodnotenie za odvedenú kvalitu hry ešte znásobil. Osobne považujem získané 3. miesto za spravodlivo vyjadrenú futbalovú silu nášho celku v tejto kategórii, kde boli skutočne najlepší mladí futbalisti zo Srbska, ktorí reprezentovali známy klub Červenú hviezdu Belehrad. Prekvapilo ma keď som sa dozvedel, že v tomto klube hrá a pripravuje sa v tejto vekovej kategórii celkom vyše 50 mladých, talentovaných chlapcov, ktorý ovládajú skvele nie len loptu, ale aj svoje chcenie byť v tejto konkurencii medzi vyvolenými a víťaziť i na tých najprestížnejších turnajoch v Európe a vo svete. Svojim spôsobom bol tento turnaj školou pre nás, trénerov, prítomných funkcionárov a myslím si, najviac pre samotných mladých chlapcov“ dal sa počuť pre internetové portály Klub priateľov Dukly a www.priekopnik.sk tréner MFK Dukla, bývalý skvelý futbalista, ktorý žal úspechy s ligovým dorastom Dukly na mnohých prestížnych turnajoch v Európe, Jozef Slobodník.
Zaujímavý bol po turnaji i názor kapitána celku Richarda Reptiša:
„Za nás chalanov môžem povedať, že turnaj v Číne nám dal veľa. Vyskúšali sme si aké to je odohrať zápas počas nenormálnych horúčav, počas podmienok, na ktoré my nie sme zvyknutí. Po prvý raz sme mali možnosť vidieť ako sa hrá futbal inde vo svete a dotýkať sa pritom takej netradičnej a nevšednej atmosféry. Každý zápas sme si užili a vydali sme zo seba maximum. Chalanom sa chcem poďakovať za statočnosť, pretože sme všetci bojovali ako jeden tím, jeden za všetkých, všetci za jedného. Neraz sme museli siahnuť až na dno našich síl“…
Kto sa mal možnosť započúvať do obšírnejších hodnotení cesty, spoznať hlbšie súvislosti zorgaizovaného podujatia chlapcami, ktorí na ihriskách písali tohoročné dejiny už viac rokov za sebou organizovaného Mierového pohára v Číne mohol pri pozornom zvažovaní dôjsť k záveru, že nie sme na svete na to, aby sme boli nešťastní a sťažovali sa na náročnosť našich aj futbalových životov. Šťastie je iba vnútorný pokoj. Naučiť sa ho nájsť, dokázať to, znamená veľa raz premôcť samého seba. Ak sa toto darí, darí sa prekonávať aj futbalové problémy tohto sveta. Že je to výmysel? Skúste sa začítať do stručných vyjadrení vedúceho družstva na tomto turnaji, Romana Reptiša:
“V družstve MFK Dukla Banská Bystrica U15 mám dvoch synov, ktorí sa futbalu venujú už 9 rokov. Za toto obdobie sme sa zúčastnili viacero turnajov, no vždy to boli turnaje na Slovensku, prípadne v Čechách, alebo v Maďarsku. Vedúceho družstva robím iba tretiu sezónu a keď sme dostali ponuku zúčastniť sa na turnaji v Číne, bola to veľká výzva tak ako pre samotných hráčov, tak aj pre mňa z organizačného hľadiska. ….. Z propagačných materiálov bolo vidieť, že pôjde o veľký turnaj a mňa od začiatku lákala možnosť, aby si naši hráči zmerali sily s krajinami, ktoré sú niekoľko násobne väčšie ako naše malé Slovensko. Samotná príprava začala asi pred pol rokom. Dôležitá otázka bola zvládnuť turnaj po športovo- spoločenskej stránke, ale aj finančnej. Touto cestou by som sa chcel poďakovať mestu Banská Bystrica, samotnému klubu MFK Dukla a rodičom hráčov za finančnú pomoc, všetkým chlapcom a trénerom za krásnu a športovo dôstojnú reprezentáciu nášho mesta, regiónu, Slovenskej republiky.
Teraz, keď už sme sa šťastlivo vrátili z turnaju domov a nikto z hráčov sa nám nezranil, dokonca sme priniesli so sebou krásne medailové III.miesto, celkovo hodnotím turnaj ako vydarený. Keď ma oslovili z portálov www.priekopnik.sk a Športlandia.sk uvedomil som si v prepojení na tú mohutnú propagáciu podujatia úžasne veľkou krajinou, na súperenie našich chlapcov s robustnými Spojenými štátmi americkými, ale i inými, oveľa počtom obyvateľov početnejšími mestami, že ostať šťastným a spokojným po takých súbojoch, znamená pretaviť ctižiadosť, zodpovenosť do systému, v ktorom aj prehra znamená často víťazstvo. Naši chlapci, síce, jednu prehru na turnaji zaregistrovali, ale zvíťazili sami nad sebou, lebo úžasná spokojnosť sa dala čítať z ich tvárí, keď už boli doma”.
Prečo aj také riadky o mladých a s mladými? Prečo o futbale a MFK Dukla? Nuž, aj preto, že šok zo zlyhania, sklamania, zrady, rany ako po fyzickom údere, keď futbalista, tréner, fanúšik, všetci hrdí na svoje klubové logo takmer bez dychu, oslepení mamonou iných, strácali kontakt so špičkovým futbalom a životom v ňom, aký žili – futbalový život s logom Dukla, ktorý pripadal pre mnohých nedotknuteľný, dostal svetský pokyn: Vydrž! – Aj keď sa ti zdá návrat šťastia s futbalom a pri futbale takmer nemožný – vracia sa, pomaly jeho zašlá futbalová komunikácia s veľkým svetom. Je dobré ak to bude hlavne dnešný mladý futbalista, mladý fanúšik, mladý tréner počuť tisíckrát – od tých, čo už prešli touto tvrdou skúsenosťou. Mám na mysli cieľavedomosť, zodpovednosť, systematickosť. Na každej ceste načrtnutých, nie len futbalových návratov. Tak sa rodili, rodia a budú rodiť svetové víťazstvá, tak sa rodí aj futbalové šťastie!