Dňa 14. októbra toho roku vo večerných hodinách dotĺklo statočné funkcionárske srdce ikony trebišovského futbalu i celého Zemplína, Jána Balucha. Neubehol ani celý rok, keď nám v prítomnosti svojich nielen futbalových priateľov Štefana Czetoho, MUDr. Romana Benedika, JUDr. Ondreja Daňka i ďalších, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na Memoriáli JUDr. Bohdana Benedika v Košiciach zápalisto rozprával o tom, ako a čím si ho získal slovenský Zemplín, na ktorom sa usídlil z rodných Kolinoviec.
V roku 1960 odišiel mladý pedagóg z hornádskej kotliny dolného Spiša do Trebišova iba na ročnú výpomoc. Ostal tam až do smrti. „Všetko spôsobil šport, ktorý je pre tento región šitý na mieru“ odôvodňoval vtedy, na spomínanom stretnutí on samotný príčinu, prečo mu učaroval Trebišov a v ňom hlavne futbal.
Známy futbalový historik futbalu slovenského Východu Eugen Magda o ňom vedel a napísal takmer všetko. Dobre poznal jeho manažérske schopnosti, ktorými upútal už pri vstupe na funkcionársku futbalovú scénu. Nie raz sme sa aj v kruhu ďalšieho významného futbalového funkcionára slovenského Zemplína, PhMr. Alexandra Bugalu, ktorý opustil naše rady na tejto zemi 20. februára 2019 analyzovali akou kľúčovou postavou vo futbale je tréner či zodpovedná, premyslená koncepcia futbalového klubového života, aby mohol hrať popredné husle v príslušnej futbalovej súťaži. A za funkcionárskych čias zosnulého Jána Balucha či už spomínaného lekárnika Alexandra Bugalu tak Slavoj Trebišov ako i Zemplín Michalovce boli výchovou mladých futbalistov a výsledkami v súťažiach, kde herne pôsobili veľkým prínosom pre vtedajší československý futbal. O úspechoch sú popísané knižné publikácie a ako dôkazové materiály mnohé historické fakty.
Ján Baluch pre neho typickým odľahčeným slovom vedel spomínať na výborných trénerov, ktorých rukopis sa rodil aj v niekdajšej federálnej II. lige či vo vzniknutej spoločnosti druholigistov moravsko – slovenskej skupiny Zásluhou výborných trénerov Ing. Jozefa Karela, Bela Malagu, Štefana Nadzama či Mikuláša Komanického mužstvá, s ktorými pracovali, vzbudzovali všade rešpekt.
Veľa by o tom mohli rozprávať bývalí reprezentanti Československa či hráči v prvoligových dresoch iných mužstiev Ján Pivarník, Andrej Daňko, Jaroslav Olejár, Jozef Štepánek a mnohí ďalší.
V Dome smútku v Trebišove sa s bývalým významným funkcionárom vzhľadom k súčasnému COVIDu 19 prišla rozlúčiť 19. októbra toho roku len veľmi blízka skupina rodinných príslušníkov a najbližších spolupracovníkov. Mnohí vedia, že Ján Baluch bol štyri volebné obdobia predsedom trebišovského ObFZ a dlho aj podpredsedom Východoslovenského futbalového zväzu, kde po smrti Gejzu Princa zasadol aj na predsednícku stoličku. Tým pôsobil vyše pol roka aj vo funkcii viceprezidenta Slovenského futbalového zväzu.
Česť jeho statočnej práci, česť jeho nehynúcej pamiatke!