A MUŽSTVO AKTUALITY

O hladkom víťazstve nad Trebišovom, ale i inom dôležitom zo súčasného MFK Dukla

Foto: Jaro Šiška | Text pod foto: Aj tak to vo včerajšom zápase, teda 18. septembra toho roku často vyzeralo pred brankárom Martinom Melicharom v pokutovom území Slavoja Trebišov. Hráči MFK Dukla tam spravidla koncertovali vďaka svižnosti i hernej nápaditosti a góly dali vtedy, keď ich najviac potrebovali pre ďalší vývoj stretnutia.

Včerajšie  víťazstvo nad Trebišovom sa rodilo na hracej ploche s pomerne vysokým trávnatým povrchom, ktorý takmer brzdil loptu, pred ani nie 300 člennou diváckou kulisou vo Zvolene pre MFK Dukla pomerne ľahko.

Hostia odohrali hlavne I. polčas bojazlivo, s veľmi diétnym pohybom a keďže hráčom MFK Dukla nechýbala chuť hrať kombinačný futbal  so stálym menením miest hráčov na jednotlivých postoch medzi sebou, bolo len otázkou času, kedy padne prvý gól do siete hosťujúceho brankára Martina Melichara.

Stalo sa tak už v 8. minúte zápasu a jeho autorom bol Jakub Šulc, ktorý prekonal hosťujúceho brankára strelou z blízkej vzdialenosti, keď si pred gólom zahrali so súperovou obranou domáci futbalisti takmer ako poznáme z tréningov vyspelých futbalových klubov.

V prvom polčase súper z dolného Zemplína nevyslal na brankára  Matúša Hrušku v bráne MFK Dukla ani jednu strelu a v súperovej šestnástke bol za prvých 45. minút sotva 3 razy na neúspešné útočné skusy. Trebišov za I. polčas nekopal ani jeden rohový kop, MFK Dukla ich kopala až šesť.

Ani hráčom MFK Dukla však v tomto zápase nevychádzalo všetko ako si to želali, lebo napríklad pokusy o zakončenie v 12. minúte či o minútu na to – prostredníctvom technického obstrelu brániacich hráčov vrátane brankára Trebišova -z kopačky Róberta Polievku sa gólovo neuviedli. Divákov však rozhodne pobavili.

Zo strany rozhodcu Igora Valenta bolo sympatické dávanie výhod pre obe strany čím sa snažil, aby mohol v už jesennom dosť chladnom počasí, ale priam ideálnom na stály pohyb, futbal divákov baviť.

Nás z internetových  portálov Duklasport.sk a Klubu priateľov Dukly pobavil odkaz, že redaktori Jaroslav Šiška a Jozef Mazár majú na príkaz vedenia MFK Dukla zákaz vstupu do priestorov V.I.P., po predtým už dvoch predchádzajúcich pokusoch nám zakázať vôbec vstup na štadión počas minulej sezóny.

Keďže jedine hlavne pracovný, dobrovoľný kolektív Športovej agentúry DUKLA chodí dlhé roky na všetky zápasy Dukly doma aj vonku, môžeme porovnávať…Len tak okrajovo. všade všetko, v súvislosti s prácou spomínaných prebieha hladko, s plnou ochotou a s úsmevmi domácich, bez ohľadu na výsledok….

Na tribúne, z ktorej sledoval zápas, sa posledne menovaný, po tomto oznámení priaznivcom Dukly, usmieval počas debaty s dlhoročnými fanúšikmi Dukly, bavil sa uvoľnene nad nezmyslami málomyselných, lebo sám do priestorov V.I.P. doma nechodí dávno a skutočných a kvalitných funkcionárov MFK Dukla, okrem generálneho manažéra Milana Smäda a ešte jedného, ktorého nemenoval, nepozná. Nezabudol verejne dodať, že by pre neho zle na verejnosti vyzeralo, ak by ho títo „ na papieri funkcionárski borci“ mali chváliť! Viacerí ešte ani neboli na svete, keď on, aj  jeho kolega, už boli Duklisti – aktívni športovci Dukly – a sú Duklistami dodnes.

„Niet sa, veru, z funkcionárskeho hľadiska, viacerými príživníkmi na funkcionárskom poslaní v klube MFK Dukla na verejnosti čo chváliť. To ma bolí a to dávam verejne na vedomie všetkým, ktorí nevedia akú a koľkú hanbu sme už aj v cudzom prostredí za takých znášali. Aj z toho pramenia naše nedávne nepostupy dorastu i dospelých do I. ligy. Podľa môjho videnia ani v budúcnosti také formy prezentácie svojich chúťok a neobjektivity neprispejú k dobrej a prospešnej prezentácii klubu i verejnej mienky aj k reprezentácii samotného mesta. Verejne, naposledy po zápase v Petržalke,  sa žiada takých príživníkov na  historickej kvalite hlavne armádnej Dukly, aspoň publicistikou i vnútorným prežitkom odsúdiť. Nikdy nebudem súhlasiť s tými, ktorí budú písať tak, ako si to želá taká funkcionársky a možno aj inak verejne prezentovaná neodborne podkutá persóna, pôsobiaca aj na inom poste v klube MFK Dukla. Podaktoré vyjadrenia nemenovaného napríklad v Petržalke po zápase hraničili zásluhou jeho slovníka na verejnosti aj s niečím horším, nielen futbalom! Toto by mali v MFK Dukla riešiť. Ak by to súčasní funkcionári i jeho vulgárnym slovníkom nehorázne pokrikmi uvádzaní športovci súčasnej vojenskej Dukly počuli, sotva by mu dovolili vstupovať do vojenského  priestoru Dukly, ten športový na Štiavničkách, kde by mala MFK Dukla hrať svoje zápasy, nevynímajúc. Osobne sa dlhšie dištancujem od praktík viacerých členov vedenia MFK Dukla, ale to neznamená, že sa nebudem snažiť písať naďalej korektne a objektívne aj o futbale. Viem čo dokáže urobiť človek pod vplyvom emócií, ale aj v športe a jeho propagácii má všetko svoje hranice. Aké právo a kto dal športovo objektívne negramotnému ( a to používam slušný výraz) v MFK Dukla urážať verejne špičkových športovcov súčasnej vojenskej Dukly?… Na taký spôsob tzv. funkcionárskej roboty nemôžem byť z pohľadu loga Dukla v názve fotbalového MFK hrdý! Negramotnosť nezmyselne pôsobiacich také móresy neospravedlňuje. Pre Duklu som ako športovec, ale hlavne ako publicista dosť urobil aby tých vyše 700 aktívnych športovcov, medzi ktorými boli a sú aj olympijskí víťazi, majstri sveta, ich skvelí tréneri, funkcionári a mnohí verní fanúšikovia Dukly aj dnes po celej našej vlasti mali dostávať také označenia a urážky či odporúčania. Dá sa na nich síce občas pobaviť, ale so smútkom na srdci úprimných a objektívnych“ tak konkrétne sa rozhodol vyjadriť pre tento komentár napísaný a uverejnený v magazíne Klubu priateľov Dukly jej historik Jozef Mazár, ktorý je často aj spolutvorcom komentárov a analýz aj pre Duklasport.sk

V súvislosti zo včerajším zápasom pochválil však dobre zahrávané trestné kopy  i kopy rohové kapitánom mužstva Polievkom, ktoré rozohrával počas I. polčasu celkom 9 krát, z toho 6 krát z rohového kopu. Po, poradí 5. z nich dal druhý gól do siete Trebišova Depetris.

Hneď po zmene strán striedal hosťujúci tréner Jozef Desiatnik až štyroch hráčov. Slavoj začal ofenzívnejšie, chlapci viac behali s loptou i bez nej, zvýšili chcenie vrátiť sa do zápasu a mali na to možnosť už v 47. minúte, ale jeden z ich útočníkov v skrumáži pred bránou netrafil prudký nízky pas z pravej strany až do úplnej blízkosti pravej tyče brankára domácich Matúša Hrušku. Lopta však preletela vedľa pravej tyče za bránu a tak domáci brankár rozohrával loptu z tradičných 5- metrov od brány do stredu poľa. Odtiaľ ešte zo dva razy prenikli do nebezpečných pozícií obranného zoskupenia hráčov MFK Dukla v tom čase predsa len behavejší  hostia, ale ani po 2 zahrávaných kopoch neboli v koncovke škodní.

Brankára Hrušku na hruškách nenachytali, zato dovoľovali prenikať hravo do vlastnej odkrytej obrany hlavne Róbertovi Polievkovi. Keď hostia nedotiahli do gólového zakončenia ani druhý svoj rohový kop v 53. minúte čím ukončili aj ďalší nárast štatistických údajov v kopaní rohových kopov zo svojej strany , k slovu sa dostal individuálnymi prienikmi Polievka. Ten najskôr to malé guľaté čudo vtipne zasekol pred strelami  ešte medzi dvoma brániacimi hráčmi hostí, ale svoje prieniky z výhodných streleckých pozícií, tiež ešte nedokázal zúročiť gólom. Pomerne kvalitným, predovšetkým zábavným futbalom, samozrejme, občas aj s nevydareným zakončením sľubne sa rozvíjajúcich akcií sa bavili na ihrisku i ďalší, počínajúc napríklad Patrikom Prikrylom, pokračujúc Ľubošom Kupčíkom či tvorcom hry v strede poľa, skvelým technikom Dávidom Richtárechom, alebo napríklad na pár minút na hraciu plochu poslaným striedajúcim a dlho zraneným Adamom Hanusom, ktorý tiež ukázal, že prieniky súperovou obranou mu pri kolektívnom poňatí hry nerobia problémy. Preniesť si také kvalitné hráčske hodnoty do „A“ mužstva a tam sa nimi prezentovať je vždy sľubné pre každý klubový a možno v budúcnosti i reprezentačný futbal.

V tom čase sa už viac hralo systémom hore – dole, pribúdali fauly i žlté karty a keď v 75. minúte priťukol Jakub Šulc vtipne loptu na hranici 16 – ky Trebišova opäť Polievkovi, ten najskôr loptu znova zasekol, aby si tak urobil priestor na priamu strelu, z ktorej sa lopta po tretí raz v zápase zatrepotala v sieti brankára Martina Melichara.

O víťazovi zápasu i výške skóre bolo rozhodnuté. MFK Dukla sa po výhre znova dostala na vedúcu pozíciu II. futbalovej ligy a ešte viac vylepšila celkové skóre.

Dosť dôvodov na radosť i oprávnenosť diváckych ambícií už na vynovenom štadióne banskobystrických Štiavničiek ukončiť tohoročnú jeseň tam, odkiaľ je najbližšie do prvoligového futbalového  peletónu.

MFK Dukla – Slavoj Trebišov 3:0 (2:0)

Góly 3:0: 08. Jakub Šulc, 31. David Alberto DEPETRIS, 75. Róbert Polievka
ŽK 1:3: 61. Lukáš Migaľa – 62. Michal Krajňak, 79. Ervín Matta, 81. Rômulo SILVA SANTOS
Rozhodovali: Igor VALENT – Martin Borsányi, Marián Jankovič – Patrik Papuča
Delegáti stretnutia: Dušan Kubačka a Ing. Miloš Kopča
Rohy: 8:2 (6:0)
Divákov: 278 + z priľahlého kopca aj parkoviska, zápas sledovalo, spoza plotov, ďalších 55 divákov
Cudzinci v tímoch, čo nastúpili na ihrisko: 1:3

MFK Dukla Banská Bystrica (4-2-2-2):

Matúš Hruška 22 – Lukáš Migaľa 21 (70. Lukáš Kojnok 25), Ľuboš Kupčík 12 (K1), Patrik Prikryl 19, Martin Slaninka 5 – Branislav Ľupták 10, Dávid Richtárech 6 (85. Viktor Tóth 4) – Sven Jurčišin 8 (66. Ľubomír Willwéber 41), Róbert Polievka 17 (K) (85. Jakub Uhrinčať 7) – David Alberto DEPETRIS (SR/*Argentína) 18 (66. Adam Hanes 16), Jakub Šulc 11
Tréneri: Stanislav Varga – Štefan Rusnák, Norbert Juračka, Dávid Brünn

Slavoj Trebišov (4-1-3-2):

Martin MELICHAR (ČR) 21 – Lukáš Šimko 2, Ervín Matta 6, Michal Krajňak 12, Tomáš Ilinjo 4 (K) – Jakub Verčimák 19 (46. Jakub Michlík 14) – Vladimír Bajtoš 23 (71. Sebastián Jurčišin 20), Matúš Digoň 7 (46. Rômulo SILVA SANTOS |Brazília|18), Roman Begala 8 – Piotr STRĄCZEK (Poľsko) 9 (46. Peter Rypák 13), Patrik Košuda 17 (46. Peter Belko 10)
Tréneri: Ondrej Desiatnik – Martin Uporský, Matej Čobik Ferčik