Foto: Marek Čecho, Svet športu | Text pod foto: Na tému, ktorá je skloňovaná v tejto analýze by vedel veľa užitočného povedať a napísané ešte viac skonkretizovať aj tréner nastupujúcej trénerskej generácie, prvý hráč zo Slovenskej republiky, ktorý hral v drese Hajduka Split Ligu majstrov, Karol Praženica. Futbalista, ktorý trénersky pôsobil v Dunajskej Strede i Podbrezovej. Odchovanec banskobystrickej futbalovej školy s logom Dukla.
Vždy, keď je reč o ťažkostiach či snaženiach v jednotlivých futbalových mužstvách aj v tých najvyšších súťažiach, o výbere súcich hráčov do dôležitých bojov o majstrovské body, narážame na rôzne problémy. V kluboch sa slabšie presadzujú vlastní odchovanci, často sa, naopak, objavujú aj priemerní, pre slovenský futbal málo prospešní cudzinci. Celé obdobie budovaním nového mužstva je obdobím hľadania, istých pochybností na váhania, ale zo strany klubových funkcionárov, hlavne však majiteľov klubov a na nich napojené realizačné tímy a hráčske zoskupenia podporované vernými fanúšikmi aj utvrdzovania sa v nastúpenej práci.
Výnimkou nie je teraz ani druholigový MFK Dukla Banská Bystrica, v ktorom sa v prípravnom období objavilo vyše 30 futbalových adeptov na druholigový dres. Tréneri Dušan Tóth a Norbert Juračka, teda, dostali na výber nesúrodý široký celok adeptov, v ktorom je veľa odlišných typov hráčov aj osobnej výkonnosti. Rozmýšľam verejne, ako tu môže tréner v tak krátkom období, naviac, prostredníctvom niekoľkých prípravných zápasov , medzi ktorými už doposiaľ boli aj veľmi slabí súperi, realizovať svoje predstavy o rýchlosti, technike, bojovnosti a taktike. Banská Bystrica má v radoch pozorovateľov „zboku“, za nič nie zodpovedných, azda v súčasnosti najviac pozorovateľov z odbornej futbalovej obce. Mnohí však kladú v rozhovoroch s nimi jednu spoločnú otázku: „ Ako tu môže aj seba lepší tréner realizovať spomenuté predstavy, keď vieme a vidíme mnohí, že iba niektorí futbalisti z prezentovanej vyše tridsiatky spĺňajú predpoklady pre dynamickú techniku a schopnosť aj sami niečo iniciatívne tvoriť?
Tréner Dušan Tóth so svojim asistentom Norbertom Juračkom v jarnej odvete III. ligy správne odhadli, že k bojovnosti a kondícii bolo potrebné pridať systém, lebo vedeli, že do mužstva nepribudli hráči s prirodzeným talentom s vyššou úrovňou na rebríčku hráčskych i klubových hodnôt. Napriek tomu udomácnili v zostave mladého Valenta, ale aj Gaška, ktorému pravidelní diváci často tlieskali, keď hral veľmi dobre najmä na kraji obrany.
Každé mužstvo je podľa subjektívnych pohľadov zložené z dvoch základných typov hráčov. Nič nové pod slnkom. Žiadne objavenie Ameriky. Ale aj tí technickí futbalisti musia v sebe na ihrisko priniesť v II. lige vysoký stupeň bojového nasadenia, agresivity, chcenia , bojovnosti. Nie len v Banskej Bystrici technickejší hráči často podliehajú nervovej labilite najmä vo chvíli, keď sa im veľmi nedarí . Pozorný divák zavše sám vníma, že typologicky takto založení hráči potom upadajú až do depresie. Nie je prekvapením ani múdrosťou, že hra každého futbalistu bojovníka vedie ľahšie cez duševné rozpoloženie.
Na túto tému by sa mali k divákovi prihovárať hlavne prostredníctvom hry mužstva tréneri v zápasoch o cenné body, lebo typ bojovného hráča od technického by malo byť vo vyspelom a dobre zostavenom kolektíve na prvý pohľad pri dnešných moderných tréningových metódach laikovi ťažko rozoznať. Nie vďaka výkonnosti smerom nadol, lebo tam už niet čo rozpoznávať, ale smerom k vyšším cieľom v konečnej druholigovej tabuľke.
Začiatok pre MFK Dukla bude ťažký. Dukla cestuje 21. júla na prvý majstrovský zápas vo futbalovej sezóne 2018/2019 do Skalice, druhý hrá doma s Popradom. V treťom kole čaká chlapcov spod Urpína zápas s Lokomotívou Košice na jej futbalovom ihrisku a vo štvrtom príde na Štiavničky rezerva extraligovej Žiliny. Začiatok lákavý, atraktívny. Keďže už z prvých štyroch kôl vyplýva, že II. liga je súťažou atraktívnou, lebo okrem už spomenutých v nej hrajú aj Inter Bartislava, Petržalka, Prešov a podceňovať neslobodno ani ďalšie kolektívy, dotknúť sa treba aj širšieho členenia typológie hráčov.
Ktoré mužstvo má vo svojich radoch v tejto súťaži obávaného ostrostrelca, ktorý typ hráča a v ktorom mužstve dokáže rozumom demontovať súperové ciele? Má Dukla futbalistu, vďaka ktorého inštiktu, je pre jej hru nepostrádateľným vďaka nezastaviteľnému driblingu, vie sa dobre stavať a čítať hru v šestnástke súpera? Ak ich nebudeme mať v našom mužstve, neznamená, že Duklu nemôžu zaskočiť také typy z iných kolektívov. Trebárs z málo známeho Komárna, nebezpečného Šamorína či tiež staronového druholigového nováčika z Lipian, malého mestečka Šariša. Aj také uvažovania a otázniky sa šíria širokým spektrom fanúšikov a odborníkov, či samotných majiteľov nie len v slovenskej druholigovej súťaži. Bolo a stále je ich počuť v Trebišove, Dubnici, Bardejove, Liptovskom Mikuláši, nechýbajú ani vo fanúšikovskej a odbornej obci FK Pohronie.
Nebolo ani nie je úmyslom obsahu tohto článku niekoho poúčať, alebo importovať na stránky Bystricovín názory jedného z publicistov o futbale. Som toho názoru, že v každej analýze, každom komentári o futbale musíme vidieť mozaiku a súčinnosť viacerých komponentov. Všade je iná situácia mužstva a hráčskeho kádra, nálada v mužstve a spolupráca, alebo partnerstvo medzi vedením klubu a mužstvom samotným. Núkajú sa otázky rozhodovania o vedení mužstva v akej sú skloňované z pohľadu možného spolurozhodovania?
Osobne ako novinár mám zlé skúsenosti s tými skupinami či už z radov trénerov, funkcionárov, samotných hráčov nevynímajúc, ktorí sú nemí. Nerád komunikujem s agresívnymi, vážim si múdrych, úspešných a vyhľadávaných. Bohatou diváckou kulisou, trénerskou obcou, funkcionárskymi štábmi. Takých, ktorí výsledkami svojej práce s celým mužstvom venujú pozornosť koncentácií, emocionálnej stránke, psychickej kondícii i sociálnym a ekonomickým náležitostiam. Výšiny toho všetkého zdobia futbal v komplexe. Preto sa novinár snaží hľadať výnimky v tom, prečo jedno mužstvo dokáže načrieť už v dorasteneckom či skoršom veku po potrebnej kvalite z načrtnutých oblastí aj do cudziny, poprípade aj po vysokej hráčskej kvalite podaktorých motivačne doma odstrčených. Ak s takými dokáže vo svojom klube v časovo primerane dlhšom období ich hráčsku a ľudskú kvalitu zdvihnúť ešte vyššie, prínosy pre takých sú čitateľné. Pre kluby i samotných hráčov. Existujú. Mnohí sa pritom neopierajú často ani o licenčných agentov. Skôr o gazdovský futbalový rozum, o ktorom počuť počas rozprávania s podaktorých úspešnými slovenských futbalistov, ktorí žali životné úspechy zásluhou svojej hry a ľudskej etiky, ktorú v sebe nosia ako samozrejmosť, aj v tých najvyspelejších súťažiach futbalovej Európy.
Mnohé ich postrehy som si dovolil použiť v tomto pokuse o analýzu existujúceho aj bez toho, aby som uvádzal ich mená. Dovolil som si čerpať aj z dialógov s podaktorými známymi trénermi z domácej, slovenskej, ale i zahraničnej trénerskej dielne. I vďaka takým rozhovorom si so sebou pri každom písaní nosím v srdci odkaz jedného veľmi známeho a uznávaného aj vďaka výsledkom, ktoré so svojim mužstvom dosiahol vyše štyridsať rokov. Znie. Kvalitné odborné štúdium trénera je pri výstavbe vrcholového oddielového celku najdôležitejšie. Dobré znalosti anatómie, fyziológie a psychológie mu umožňujú pripravovať nie len kvalitnú stavbu tréningu, ale mu pomáhajú predovšetkým vo výbere typov hráčov. Tak si môžu veľmi lacno vďaka vlastným drahým schopnostiam vlastného rozumu vybrať niektorého hráča pre svoju koncepciu aj napriek tomu, že v inom mužstve plnil úplne rozdielnu, než bude plniť v jeho kolektíve.
Krédom mojej publicistiky bolo, je a bude učiť sa od múdrych kormidelníkov na trénerských stoličkách, od bystrých funkcionárov, ktorých s úctou vítajú na zápasoch u najväčších rivalov a súperov, od špičkových futbalistov ktorí tým, že dobre poznajú seba samých dokážu rozlíšiť nie len futbalovú kvalitu iných. Preto, vlastne, taký obsah, lebo banskobystrický futbal zásluhou doterajších výsledkov vstupuje do ročníka plného previerok na všetky prvky a odtiene práce, ktoré som sa snažil predsezónnou futbalovou publicistikou v súvislostiach načrtnúť.