Foto: archív autora článku
Slávni Vratislav Greško a Hakan Sukar v drese Interu Miláno ( na snímke ako súčasť tejto nevšednej a netradičnej publicistiky o futbale detí a mládeže) sa takto dokázali tešiť z úspechu svojho mužstva. „ Najskôr som sa však musel učiť sebadisciplíne a hrdosti na vlastný klub doma. V armádnej Dukle Banská Bystrica som sa učil abecede, aby som v čase zrelej futbalovej dospelocti mohol študovať zo skrípt futbalového bohatstva sveta. Neodišiel som z vlastného klubu skôr preto, lebo jeho mecenáši chceli žiť z môjho talentu. Tréneri v armádnej Dukle, neskôr v Interi Bratislava trpezlivosťou i individuálnou pomocou cibrili môj futbalový rukopis tak, aby mi bol užitočný vtedy, keď si ma vyberú ako hotového futbalistu do vyspelého zahraničného klubu“ prezradil nám Vratislav Greško ( na snímke vľavo) nie raz v debatách na tému spájania biznisu a futbalu.
„Najskôr dobré výsledky vo vlastnej futbalovej liahni , titul majstra krajiny napríklad v doraste v klubovom drese, ktorý som obliekal s hrdosťou ešte ako dieťa a potom úspechy na dresy slávnych klubov. To však chcelo veľa driny, potu a sebadisciplíny“ iste potvrdí Vratislav Greško aj vám, ak sa s ním vydáte rozprávať na takú tému. Mnohé aj obohatí, skonkrétni.
Nikdy nebude miešať hrušky s jablkami ako to v súčasnom banskobystrickom futbale robieva napríklad Richard Hamšík, otec futbalovo úspešného Mareka Hamšíka čím volá po ekonomickej podpore cesty pripravovanej pre futbalových žoldnierov. A žoldnieri? Milna Kukučka napísal:
„Mediálni žoldnieri – Salvy lží pália písmom i rečou. Trápia sa prečo? Načo? Žoldnier sa predsa nepýta prečo, keď si už spočítal za čo. Tak salvy lží pália na povel, veľmajstri slova vznešení rôznych. Zásobník ctí si vyprázdnili za plný mešec v kešení.“
Takých cez termín demokracia púšťame rečniť na zasadnutia parlamentov, mestských zastupiteľstiev, aby hovorili polopravdy a lži zahalené do žoldnierskych uniforiem.
Kto má štatút skutočnej futbalovej akadémie? Kto reprezentuje mesto v klubových farbách v ligových dresoch zdobených futbalovou tradíciou?
Zašli sme za hľadaním aj takej odpovede na opýtané aj do Priechoda. Robíme tak dobré polstoročie so žurnalistickým poslaním nachádzať skutočne hrdé osobnosti našej slávnej Dukličky na mesto, vlastný klub, región a štát!
Neprekrúcajme fakty, argumenty česť a hrdosť našich otcov a praotcov. Žijú ešte pamätníci na tých, ktorí v roku 1967 i skôr kráčali na banskobystrické Štiavničky, aby nielen povzbudili svojich v boji o vtedy druholigové body medzi dospelými v Československu, ale i zaspomínali. Napríklad taký Baraczky báči.
Mal už 83 rokov, keď kráčal v nedeľu 13. augusta 1967 na zápas Dukly Banská Bystrica s vtedajším Brnom. Keď s ním vtedy zvedavý novinár skrútil reč na futbal zaspomínal aj takto:
„Napríklad futbalové roky 1926 – 1928.Vtedy obliekali hrdo dresy nášho mesta, na ktoré sme hrdí napríklad Korbár, Maťašovský, Loos, Lusk, Hliva a ďalší. Všetci hrali futbal pre radosť z hry a dokázali sa o tú radosť deliť aj s nami, ich vernými fanúšikmi.“
Baraczky – báči bol už vtedy nestorom medzi fanúšikmi. Rozsieval pod Urpínom hrdosť na futbal v našom meste, Keď sa tohto starčeka vtedy spýtali zostavovatelia vtedajšieho Gólu na jeho najvrúcnejšie želanie blížiacich sa narodenín, medzi dverami Národného domu, kde si chodieval pravidelne pre obed okrem iného povedal:
„Svoje 85. narodeniny chcem oslavovať ako prvoligový fanúšik Dukličky v našom meste Banská Bystrica.“
Aj také asociácie vedia vyvolať medzi tými čo si vážia futbal vo svojich rodiskách a sú na neho hrdí verejné vystúpenia tých, ktorí už v žiackom veku predávajú a handľujú s deťmi na futbalovom trhu ako s tovarom. Nevychovávajú. Ak by vychovávali, ctili by hrdosť na históriu. Prvý vážny krok na úspešnú cestu do lepšej futbalovej budúcnosti. Myšlienky, ktoré skloňovali v piatok po pohrebe veľkého fanúšika banskobystrického futbalu, zosnulého, o 2 roky osemdesiatnika, ak by sa ich bol dožil, Kolomana Dlhoša. Mená a priezviská Ďuro Genov, s rokom narodenia 1938, Alebo ešte skôr narodený Jano Matuška či Peter Paulík, tí by mohli smelo dávať lekcie o skutočnej hrdosti na mesto Banská Bystrica, na futbalové tradície v ňom, na staré dobré zvyky, na úctu k tradíciám banskobystrického športu a futbalu zvlášť! Och, koľko len sme sa o tom mali možnosť dozvedieť napríklad i prostredníctvom rozhovorov už so zosnulým JUDr. Jánom Bullom, alebo ďalšími, ešte žijúcimi skutočnými hrdými osobnostnými veličinami mesta pod Urpínom.
Pán Richard Hamšík, skúste sa na takú tému porozprávať s vernými fanúšikmi súčasného klubu MFK Dukla Banská Bystrica a spomeňte ako ste splnili to, čo ste sľúbili futbalovým ratolestiam na jednom vyhodnotení medzinárodného futbalového turnaja O pohár Jozefa Vengloša. Poznám vás od detstva, bol som hrdý keď sa vám herne ako futbalistovi darilo na futbalovej tráve s loptou. Aj dnes vám žičím veľa zdravia v realizácii vašich reálnych cieľov. Nesúhlasím osobne ako dlhoročný hrdý priaznivec i historik futbalovej Dukly s tým, aby príštipkári cez výchovu žoldnierov parazitovali znehodnocovaní futbalovej kvality v meste pod Urpínom pod logom Dukla. Dozvedel som sa o tom z Vášho vystúpenia pre poslancov Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici v utorok 22. septembra toho roku znásobeného neetickým zostrihom stanoviska súčasného generálneho manažéra MFK Dukla Milana Smäda a následnou publikáciou vytrhnutého z kontextu jeho vystúpenia prostredníctvom internetového média.
Slávni velikáni dokázali zaujať svet futbalu pod logom Dukla na všetkých kontinentoch sveta. Mal som sa možnosť osobne rozprávať s viacerými významnými majstrami lopty o krásnom futbale pod Urpínom a teší ma, že môžem aj dnes aspoň štipkou publicistiky rozosievať slávu mesta cez nárast futbalovej kvality, ktorú podaktorí práve futbalovým žoldnierstvom chceli pod Urpínom i v celom regióne vygumovať už pred Vami. Ponúkam Vám verejne otvorený dialóg na túto tému nárastu kvality v práci s deťmi a mládežou pri futbale naprieč celou Slovenskou republikou.
Armádna Dukla a jej nástupnícky MFK Dukla vedeli a vedia čo je tvrdá, statočná a zodpovedná práca s talentovanými chlapcami. Futbalisti, ani tí malí, talentovaní, nemôžu hrať len futbal. Práve tí potrebujú najviac pomoci, aby cez emócie a srdiečko vedeli v dnešnej dobe zákulisných prepletencov pochopiť čo znamená precítiť už v mladosti hrdosť na vlastné rodisko, klub, v ktorom by dokázali obliecť futbalový dres a statočnou, čestnou výchovou prispievali k tomu, že na tú svoju krásnu mladosť budú spomínať medzi svojimi rodákmi ako rovný s rovným,
Verte, futbal sveta, ten vrcholový má veľké, vzácne, hmatateľné a nehmatateľné dedičstvo svojej veľmi bohatej histórie. Ak pýtate peniaze na podporu vlastnej súkromnej akadémie v rovnakej výške aké požaduje MFK Dukla, na túto pravdu nepamätáte úprimne, alebo vôbec. Možno ju ani pri všetkej úcte k Vašim vedomostiam, nepoznáte.
Nemôžu existovať svetom šírené krásne rodinné tradície a klubové zvyky bez poznania a úprimnej úcty k histórii futbalu mesta. Taký futbalový klub či akadémia nemôže ponúknuť prísne realizovaný poriadok žiadnej futbalovej inštitúcie, ktorá má prostredníctvom výchovy množstva futbalistov zabudnutú a prachom zapadnutú minulosť. Samozrejme, súhlasíme, že existovali a stále budú existovať pokusy o neporiadok hráčsky, obchodný, teda funkcionársky, vždy boli a budú starosti s problémami, ťažkosťami a nebezpečím v každom futbalovom dianí.
Vy ste zostrihaním vystúpenia pána Milana Smäda znevážili aj prácu Futbalovej akadémie Dukla a nástupníckej MFK Dukla, teda aj prácu skutočných žurnalistov, ktorí píšu o mládežníckom futbale v súvislostiach života. Ponúkam vám na túto tému tiež rozhovor pre viaceré médiá. Dám vám ho pred uverejnením autorizovať len preto, lebo mnohým v Banskej Bystrici, na základe môjho vyše 50 ročného poznania futbalovej práce v Dukle vždy išlo a aj dnes ide o spájanie futbalového dobra v prospech zvyšovania kvality futbalu v meste, regióne štýlom, aby sme mali z nášho klubu znova po rokoch majstrov Európy už v mládežníckych kategóriách a napríklad aj olympijského víťaza s futbalovou visačkou ako to dokázal z dresu armádnej Dukly František Kunzo.
Aj preto pravidelne sledujeme mládežnícky futbal v meste v kontexte toho slovenského či celoeurópskeho. Preto sme si zašli z nášho Klubu priateľov Dukly aj dnes 26. septembra na majstrovské futbalové stretnutia žiakov U15 a U14 aby sme sa presvedčili, že aj náš MFK Dukla má množstvo talentov, ktoré by radi uvítali a kúpili do MŠK Žilina, Slovana Bratislava, MŠK Ružomberok, DAC Dunajská Streda či iných, zavše aj zahraničných klubov.
Chápeme aj to, že futbal každý vníma po svojom. Ten svetový, mládežnícky je založený na systéme už vo vidieckych kluboch a naviazaný na futbalové štruktúry veľkoklubov. Nemať v takej štruktúre chronológiu vekových kategórií je prvým záporom nehovoriť o úprimnosti a nevyčítať chyby inému. Aj dnes sme videli pekný futbal v Priechode v podaní talentov v dresoch MFK Dukla a MFK Žilina. Preto sme dali článku taký titulok. Domnievame sa, že aj tak sa patrí približovať a možno aj popularizovať zdravé futbalové súťaženie našich talentovaných ratolestí.
MFK Žilina prišiel do Priechodu zdokumentovať kvalitu svojej odbornej práci vo výchove mladého pokolenia s futbalovými ratolesťami vo svojom klube. Má svoj systém práce, štruktúru výchovy vo vlastnej futbalovej akadémii, ktorá obsahuje všetko, čo dobrá akadémia obsahovať má. Dokonca v prvoligovom „A“ mužstve má pre mladé talenty živú motiváciu robiť futbalom v súvislostiach života radosť sebe, svojim rodinám, klubu, ktorý chlapci reprezentujú a tým i jeho mestu, ba i regiónu.
MFK Dukla chce nadviazať na tradície armádnej mládežníckej Dukly spod Urpína, ktorá víťazila pred desaťročiami na kvalitne obsadených zahraničných futbalových turnajoch poriadaných vyspelými európskymi krajinami sveta. Súčasný tréner U15 Vratislav Greško, neskôr ako hráč slávneho Interu Miláno, bol vtedy pri víťazstvách nad Tottenham Hotspur či inými veľkoklubmi tiež pritom ako mladý, začínajúci futbalista. Ctí vzdelanie, výchovu a vlastnú sebadisciplínu. Potvrdzuje to svojim fundovaným spolu komentovaním futbalu nielen v slovenských médiách. Dokonca sme sa z pražskej Slávie dozvedeli, že si tam zaplatil stáž, aby sa čo najviac zoznámil s tréningovými metódami a prácou s deťmi a mládežou aj v tamojšom futbalovom veľkoklube. Vo viacerých pôsobil ako hráč medzi seniormi.
Ešte raz si dovolíme zdôrazniť, mnohí sme videli v sobotu 26. septembra toho roku pekný futbal v Priechode v podaní talentov v dresoch MFK Dukla a MFK Žilina.
Možno aj vy takto v popularizujete zdravé futbalové súťaženie talentovaných ratolestí. Skutočne by som nerád dehonestoval kvalitnú prácu trénerov vo vašej súkromnej organizácii. Ale tu ide o mestské kluby. MFK Žilina prišiel do Priechodu zdokumentovať kvalitu svojej odbornej práci vo výchove mladého pokolenia s futbalovými ratolesťami vo svojom klube. Má svoj systém práce, štruktúru výchovy vo vlastnej futbalovej akadémii, ktorá obsahuje všetko, čo dobrá akadémia obsahovať má. Dokonca v prvoligovom „A“ mužstve má pre mladé talenty živú motiváciu robiť futbalom v súvislostiach života radosť sebe, svojim rodinám, klubu, ktorý chlapci reprezentujú a tým i jeho mestu, ba i regiónu.
MFK Dukla chce nadviazať na tradície armádnej mládežníckej Dukly spod Urpína, ktorá víťazila pred desaťročiami na kvalitne obsadených zahraničných futbalových turnajoch poriadaných vyspelými európskymi krajinami sveta. Bolo pre nás radosťou napísať zostavu MFK Dukla U15: V bráne chytal veľmi dobre Leo Lakomčík, v obrane hrali kvalitný futbal Tristián Kaliský, Timotej Murčo a ľavonohý kapitán Ján Bednár – záložná trojica rozohrala s výborným súperom, azda najkvalitnejším družstvom Slovenskej republiky v tejto vekovej kategórii takmer rovnocennú partiu. Bola iste dôstojnejším partnerom pre zvyšovanie kvality futbalu Slovenskej republiky než tomu bolo pred dvoma rokmi u týchto súperov. A túto záložnú formáciu tvorili Milan Kaščák, Samuel Kormaňák, Samuel Greško, Juraj Kvasna a v útočnej fáze sa najčastejšie objavovali maličký ale šikovný Timotej Cimerman v strede, ktorý bol vzrastom iba polovicou z vysokého a dobre hrajúceho reprezentanta Slovenskej republiky v tejto vekovej kategórii Samuela Vaska, ktorého za jeden zo zákrokov vylúčil v prvom polčase rozhodca Martin Kováč. Hrou zaujali aj Jakub Brštiak na ľavej strane útoku a vpravo srdnato bojujúci s číslom 9 na chrbte Šimon Blihár. Príležitosť dostali a nesklamali ani tí, ktorí vybehli po zmene strán na ihrisko. Ide o brankára Christiána Chromeka Jána Cílika, Lukáša Adameho či Martina Marka. Keďže rozhodca Kováč vylúčil po zmene strán aj brankára domácich Lea Lakomčíka, striedanie sa neušlo tak Martinovi Poljovkovi, ktorý bol v kádri pre tento zápas ako aj Tomášovi Žabkovi. Toho sme tiež videli chytať v zápase s Interom Bratislava a potvrdil, že konkurencia medzi brankármi vyžaduje pracovať na sebe pri futbale vo vlastnom klube veľmi trpezlivo. Zápasy s MFK Žilina MFK Dukla v Priechode prehral U15 podľahla Žiline 1:3 U14 1:2. Podľa nás, nie výsledky, ale futbalová kvalita a práca s deťmi bola a je rozhodujúca.
Čakal som, že pánov poslancov budeme, pán Hamšík o tom ako to robíte vo vašej súkromnej akadémii, informovať aj o tom. O tom ste možno z iných dôvodov nehovorili, ale patrilo sa aj toto úprimne spomenúť. Hlavne, čo je cieľom a poslaním Vašej súkromnej akadémie, ako sú u Vás nastavené pravidlá ľudskej spravodlivosti a rovnosti.
Ale vráťme sa ešte k dvojzápasu žiakov v Priechode. Prostredníctvom slov, ktoré nám povedal po zápase tréner Vratislav Greško.
„Máme v kolektíve chlapcov, ktorí vedia hrať futbal a chcú na sebe tvrdo pracovať. Samozrejme, že nie sme záujmovým krúžkom, preto do budúcna potrebujeme aj v tomto kolektíve, ktorý sa dnes tiež pričinil o výborný futbal, vytvoriť na jednotlivé posty ešte väčšiu konkurenciu. Na sledovanie tréningov či zápasov iných kategórií v deň nášho zápasu čas nemám. Našim cieľom je pripravovať kvalitných chlapcov pre vzornú reprezentáciu futbalu v meste, samozrejme pod našou klubovou značkou, ale to nie je žiadne tajomstvo, tie talenty, ktoré v silnej konkurencii nedostanú toľko herných príležitostí v našich podmienkach, ponúknuť na hosťovanie, aby sa zdokonaľovali, do blízkych prímestských klubov.“
Mali sme pripravené aj ďalšie otázky. Chceli sme ich rozvíjať s generálnym manažérom Milanom Smädom, alebo s trénerom Mariánom Strelcom. Neoznámili sme im to skôr a tak ich píšeme na záver článku, ktorí napísal futbal zásluhou toho o čom je obsah.
Otázky znejú takto:
Ako dostať futbal, aj ten mládežnícky na vrchol vo futbalovej Európe prostredníctvom našich klubov? Kto, prečo, ako a kde to dokazujú dnes? Aký je ten najvyšší futbalový vrchol mládežníckych súťaží? Ako rýchle a akými cestami môžu pomáhať z pozície štátu či vedení miest mládežníckemu futbalu poslanci a ako rodičia? Ako dlho vie vydržať klub s mládežníckym futbalom na európskom vrchole z pohľadu krajiny či klubu a prečo? A za akú cenu? Ako rýchle a prečo padá futbal dolu a s ním aj reprezentácia a hrdé meno mesta v zahraničnej konkurencii? Ako využívame v našich podmienkach spoznávanie kvalitných ciest futbalovej histórie napríklad prostredníctvom klubových magazínov či webových stránok . Dá sa po hlbokom páde na futbalové dno znova vyšplhať až na futbalový olymp? Ka sa rúti súčasný futbalový svet so svojimi vrcholmi a pádmi? Ako pôsobí termín demokracia až na otrokársku snahu o perfektné futbalové výkony jednotlivcov? Prečo v mládeži nenechávame voľnejšiu ruku kreativite hry jednotlivcov? Akú vážnosť pripisujeme v mládežníckom futbale komunikácii po osi dieťa – rodič – futbalový klub – škola – mesto – región – štát – podnikateľská sféra – zahraničie. Ako sa to prejavuje v našich slovenských súčasných médiách?..
Vravíte dosť otázok. Skúste spolu s nami hľadať cesty kvalitných odpovedí pre celkové zvýšenie slovenskej futbalovej kvality.