Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Tento záber nie je zo sobotňajšieho zápasu MFK Dukla – Žilina „B“. Je však spomienkou na staré časy z banskobystrických Štiavničiek, kde začal Róbert Polievka medzi dospelými baviť futbalom banskobystrické tribúny. Zdokumentovať umenie na zelenej tráve takmer umeleckým vnemom akcie s fotoobjektívom v ruke v prepojení na futbalové myslenie a futbalovú, až umeleckú krásu, to je tiež cesta, akou by sa mal podiel zvyšovania kvality pre fanúšikovskú obec aj dnes uberať.
Už dávno toľko kvalitných bývalých futbalistov, ktorí obliekali prvoligový dres Dukly, nevyslovilo toľko pozitív na jednotlivé fázy zápasu o druholigové body, ako v sobotu 5. septembra vo Zvolene. Napríklad, Karol Praženica, kvalitný futbalista, rodák z Prievidze, ktorý hral počas svojej futbalovej kariéry za FK Dukla Banská Bystrica, SK Slavia Praha, FK Dukla Praha, HNK Hajduk Split, OFI Kréta, 1. FC Košice, Fortunu Düsseldorf, SK Dynamo České Budějovice a MATÁV SC Sopron, oceňoval mnohé pozitíva zápasu, počínajúc tou prvou, ktorú po centrovanej lopte Róberta Polievku zúročil krížnou strelou do siete rezervy Žiliny, statočne bojujúci Frimmel. Bežala sotva 3. minúta stretnutia a MFK Dukla bol v najtesnejšom vedení.
V československej a českej lige nastúpil Karol Praženica v 105 stretnutiach a dal 2 góly, ale také školácke skopnutie súpera neurobil zbytočne ako v 10. minúte práve Frimmel vo svojej šestnástke, keď za hranicou šestnástky z jej vnútra poslal na zem hosťujúceho Rusnáka. Žilina Dawidom Kurminowským, ktorý má tiež prvoligové hráčske skúsenosti z ligového dresu Žiliny, penaltu s prehľadom premenil vo vyrovnávajúci gól. Zaujímavé momenty úvodných minút komentoval aj ostrostrelec našej najvyššej prvoligovej súťaže, Róbert Semeník.
„Tá Žilina bude veľmi behavá, rýchla v narábaní s loptou, isto preverí silu našej obrany“ povedal po jednom z prienikov Patrika Iľka v drese „B“ mužstva Žiliny. Tesne potom dal Tibor Slebodník z vyše 20 metrov gól do šibenice brány Krejčího, z ktorej precízne vymietol pavučiny aj preto, lebo žiaden z hráčov MFK Dukla k nemu nepristúpil, celá obrana, asi vedomá si svojej pomalosti ustupovala a ani nie po 15 – tich minútach bolo 1:2.
Po góle, ale aj po odpískanom pokutovom kope sa neslušnými pokrikmi prezentovali z málo obsadených tribún aj nespokojní diváci, lebo sa znova začalo ukazovať ako môže kvalite zápasu škodiť napríklad zle pohybujúci sa rozhodca. Takým Bálint Kišš v tomto stretnutí bol. Skúsení rozhodcovia tvrdia, že z nekvalitného pohybu rozhodcu, často pribúdajú v zápase aj chyby vo výklade pravidiel. Ale to ešte neznamená, že vulgárne pokriky jednotlivcov urobia značke MFK Dukla v našej lige dobré meno!
Zaujímavé, aj tretí z bývalých hráčov slávnej armádne prvoligovej Dukly, Tomáš Medveď, hľadal v stretnutí pozitíva. Páčila sa mu skvelá hra Polievku i ďalších a keď MFK Dukla práve po dobre rozohranom rohovom kope Polievku na hlavu Patrika Prikryla vyrovnala Matejom Starším, ktorý poslal loptu hlavou na opačnú stranu brány mladého Ľubomíra Belka, aby aj Matej ukázal, že hlavičkovať vie presne, pohotovo a nebojácne Tomáš poznamenal počas potlesku za vyrovnávajúci gól na 2:2 toto:
„Chlapci, zdá sa, že tých gólov ešte bude viac. Len, aby už MFK Dukla znova neinkasovala.“…
Ukázalo sa, bolo to prorocké uvažovanie. Bežala niečo viac ako polhodina zápasu a MFK Dukla znova chybovala v obrannej fáze. Doplatila buď na ležérnosť, alebo pomalosť pri presune do obrannej fázy, s loptou rýchlo narábajúcich žiliských hráčov nezastavila v prieniku po pravom krídle a bol to Iľko, ktorý poslal z pravej strany loptu po tretí raz do siete domácich. A tomto góle prišli skvelé hráčske kúsky kapitána Polievku. Diváci videli brazílsku bravúru. Jeho sólo koncert množstvom hráčov Žiliny. Išiel medzi nimi s loptou, ako keď slalomár s najväčšou ľahkosťou prechádza slalomovými bránkami na obrovskej strmine. On k tomu však s loptou pridal aj odzemok. Kládol žilinských brániacich hráčov na zadok nekvalitného zeleného povrchu a svoju vyše dvojminútovú sólo tancovačku medzi nimi zakončil exkluzívnym vyrovnávajúcim gólom. Po vyše polhodine hry. Keď o pár minút nedal ten istý Polievka gól z pokutového kopu, lebo jeho úmysel vystihol v ľavom dolnom rohu mladý brankár , osemnásťročný Belko, mohli z rýchleho protiútoku rýchli hostia znova dostať svoj kolektív do vedenia. Čaroval však brankár domácich, čerstvý absolvent vysokej školy, Adam Krejčí. Bežala 44. minúta aby gólovo znova udreli hráči v červených dresoch. Polievka položil center na hlavu Lukášovi Laksíkovi , stav zápasu bol v tom čase 4: 3 pre MFK Dukla a do kabín odchádzali hráči za diváckeho aplauzu.
Čo bolo v polčasových kabínach, nevieme. Ale MFK Dukla v druhej časti hry prevzala už réžiu hry úplne do svojich rúk, Dala ďalšie góly, viaceré dobré strelecké pozície v gól nezúročila. Mladí hráči Žiliny, s najstarším kapitánom mužstva Jánom Minárikom a najmladším hráčom na hracej ploche vôbec, Dominikom Javorčíkom, ešte ani nie 18 ročným chlapcom však hrou a vystupovaním zanechali u mnohých dobrý dojem. Zápas nevyhrali, lebo im chýba ešte viac hráčskej sily i hernej vyspelosti, ale čo nebolo dnes, zajtra môže byť. Veľké víťazstvá nad sebe samými sa rodia cez poučné prehry.
Pozápasové fakty rre štatistikov a historikov:
MFK Dukla – MŠK Žilina „B“ 6:3 (4:3)
Góly: Polievka 2. Starší 2, Frimmel, Laksík resp. Kurminowski (11-m), Slebodník, Iľko.
Rozhodovali: Bálint Kišš — Roman Poracký, Dávid Bobko — Michal Čiernik.
ŽK: Javorček, Leitner, 80- Nemčík ( všetci v II. polčase)
Zápas sledovalo 456 divákov.
Zostavy:
MFK Dukla: Krejčí – Migaľa, Nosko, Prikryl ( od 87. minúty Vajda), Frimmel (od 79. minnúty Tocka) – Uhrinčať ( od 46. minúty Kupčík), Snitka – Starší, Richtárech ( od 87. minúty Gonda), Polievka (K) (od 78. minúty Dolný) – Laksík
MŠK Žilina B: Belko – Suľa ( od 62.minúty Goljan), Minárik (K), Nagy, Javorček – Farský ( od 46. minúty Nemčík) — Rusnák ( od 81.minúty Anang), Holáň ( od 70. minúty Leitner), Slebodník, Iľko ( od 46. minúty Kaprálik) – Kurminowski
Odznelo po zápase na tribúne:
V drese hostí sa objavili na ihrisku traja hráči osemnásťroční a jeden ani nie osemnásť ročný. Škoda, že mladých, talentovaných chlapcov posielajú kluby, možno i rodičia za futbalovým zárobkom do sveta. Mnohí sa mladí vrátia a u nás potom cestujú po kluboch aby sa futbalom uživili. Žeby aj vo futbale, tom našom, slovenskom, nebol žiadny systém? Kto nás vlastne reprezentuje na medzinárodnej futbalovej scéne? Kto riadi náš slovenský futbal? Pre koho sa hrá dnešný futbal. Aké prostredie mu vytvárame?..