Foto: Marek Čecho | Text pod foto: Takto to vyzeralo na oslavách 50 ročného jubilea od založenia futbalovej armádnej Dukly Banská Bystrica na banskobystrických Štiavničkách. Jej podaktorí pamätníci sú ešte medzi živými, v Klube priateľov Dukla nás budú tešiť i naďalej rozhovory s tými, ktorí si dres s logom Dukla vážili a vážia po dnešné dni a zodpovedne reagujú svojimi postojmi k tomu, čo sa dnes robí všetko pod logom Dukla. Aj v spojení s novým názvom MFK Dukla. Je dobré, že vznikol tento klub, ktorému veľký futbal aj z pohľadu medzinárodnej scény sa nestal pod Urpínom ľahostajný. Zdôrazňujeme veľký futbal odvíjajúci sa do profesionálnej práce na kvalite s mladými, aj v I. dorasteneckej lige stále iba začínajúcimi futbalistami na vstup do toho veľkého, profesionálneho.
Titulok nie je vôbec náhodný. Každý do futbalu hlbšie zaangažovaný vie, že klub má najviac fanúšikov vtedy, ak „A“ mužstvo dospelých vyhráva. A vyhrávať môže chvíľkovo, dlhodobo, alebo vôbec nie.
Všetko záleží na mnohých okolnostiach. Každý klub má svoju filozofiu, svoje smerovanie a priority. MFK Dukla v minulom ročníku naplnila všetko. Dospelí hrali úspešne na špici II. ligy, dorastenci postúpili do dorasteneckej ligy, z ktorej nevypadli, MFK začal pracovať na skvalitňovaní klubovej infraštruktúry. Znova sa rozšírila obec verných fanúšikov, začala sa rozbiehať rôznorodo širšia komunikácia.
My, rodu verní logu Dukle a v nej aj futbalu, sme dávno pochopili, ešte pred rokom 1989, že prečo civilné kluby armádnu Duklu nemali vo väčšine prípadov v láske. Sami sa presviedčame denne aká je práca na sebareflexii náročná a ťažká. Aj na sebapoznávaní.
Pri všetkej úcte, históriu vývoja v športe, ani toho armádneho z celosvetového hľadiska v širších súvislostiach, prirodzene nepoznali a ani dnes mnohí nepoznajú. Až na malé výnimky. Inak by sa boli aspoň podaktorí pýtali: prečo napríklad americký generál John Joseph Pershing (* 13. september 1860, Laclede, Missouri, USA – † 15. júl 1948, Washington), ktorý velil americkému expedičnému zboru už za čias I. svetovej vojny, sa zaslúžil o to, aby armáda mala už v tom čase svoje futbalové kluby?
Aj v československých podmienkach, presnejšie po II. svetovej vojne pracovali v armáde vysokí vojenskí hodnostári, ktorí boli naklonení myšlienke, aby sa šport a futbal zvlášť, vtedy v Československej ľudovej armáde udomácnil. Vychádzali z toho, že ide viac ako len o šport pre všetky vrstvy obyvateľstva, v tom čase aj pre tú najväčšiu chudobu.
A postupne Československo vytvorilo slávnu Duklu, ktorá začala víťaziť aj pod americkými mrakodrapmi a svetu ukazovať naše futbalové i ľudské schopnosti. Vďaka odbornej práci trénerov, disciplíne v tomto kolektíve, ale aj úžasnému chceniu, teda vlastne sebadisciplíne, samotných hráčov byť najlepšími.
Dukla Praha vtedy porazila v 1961 aj najslávnejšie klubové mužstvo vtedajšieho sveta, brazílsky FC Santos so slávnym Pelém 4:3, anglickému Evertonu naložila na turnaji za morom, v ďalekej Amerike 7 gólový prídel a svetové futbalové médiá nazývali Rudolfa Kučeru: biely Pelé.
Potom, o dvadsaťročie neskôr, prenikla na európsku futbalovú scénu Dukla Banská Bystrica. V období, keď pražská Dukla, často posilňovaná aj chlapcami z Dukly pod Urpínom vyhrávala prestížne turnaje juniorov v talianskom Viaregiu, na ktorom hrávali proti svojim rovesníkom z najslávnejších veľkoklubov Európy. To už bol Josef Masopust vyhlásený odborníkmi po slávnych MS v Chile, kde boli v kádri z Dukly brankár Pavel Kouba, obranca Ladislav Novák, záložníci Josef Masopust a Svätopluk Pluskal, ale aj útočníci Josef Jelínek s Jozefom Adamcom, vtedy vojakom základnej služby za najlepšieho futbalistu Európy.
Až na Pavla Koubu, z uvedených všetci zasiahli v základných zostavách priamo, na zelenej tráve, aj do bojov o medaily. Československo získalo v 1962 roku na MS v Chile medaily strieborné. Čas letel rýchlo, vývoj vo svetových dejinách nikto nikdy nezastaví, azda až na prísnu, ale v najhorších chvíľach aj veľmi milosrdnú prírodu a naše velenie armády po roku 2001 i neskôr, veľmi plánovane vytesnilo z armádneho športu aj futbal. S ním z futbalu i života mladých chlapcov zároveň prísnu sebadisciplínu.
Taká je realita, pojem pravda, by tu nebol funkčný. Nikto zatiaľ presne na svete ničím nepotvrdil, čo je pravda. Vždy, na všetko, pri každom hodnotení záleží na forme i uhle pohľadu. Mnohí aj dnes tvrdia, že futbal do armády nepatrí. Iní sú opačnej mienky a hovoria, aká škoda, že zanikla armádna Dukla!
Opäť príležitosť otvoriť a skúmať ďalšiu veľkú tému. My však v Klube priateľov Dukla hľadáme cesty, formy komunikácie s tými, ktorí vo futbalovej Dukle pôsobili a zažili v nej a s ňou aj pády a vstávania. Logo Dukly si dal k svojmu názvu Mestský futbalový klub Banská Bystrica, ktorý vznikol, keď ten pod názvom Dukla Banská Bystrica, ale už na civilných základoch posielal aj detský či mládežnícky futbal do zabudnutia.
Predtým sa futbal dospelých pod logom Dukla z futbalovej mapy Slovenskej republiky úplne vytratil. Splnil sa sen mnohých, do futbalu poprepájaných, z úst ktorých dnes však počúvame (samozrejme nie všetkých, ale mnohých) aká škoda, že armádna futbalová Dukla zanikla. A denne počúvame v súvislosti s MFK Dukla ako tam nič dobre nefunguje.
Nesúhlasíme s takým tvrdením, hoci nesúhlasíme ani so všetkým, čo sa dnes v MFK Dukla robí. Možno aj preto, lebo nemáme dostatok informácií. Verejne nehodnotíme, ale rozhodli sme sa po včerajších prehrách dorastencov U19 v Trenčíne s tamojšími rovesníkmi 0:3 a U17 doma s rovesníkmi z DAC Dunajská Streda 0:6 na stránkach internetového magazínu Klub priateľov Dukla komentáre z jednotlivých zápasov neprinášať. Nadväzujeme na rozhodnutie vedenia MFK Dukla, že tlačený Góól! MFK Dukla dočasne zastavuje objednávať u Športovej agentúry Dukla až do znovu pôsobenia Dukly na Štiavničkách, pravdepodobne aj pre „slabú“ divácku podporu na zvolenskom štadióne, čo považujeme za kontraproduktívne.
Samozrejme, logo Dukly i praktiky v nej uplatňované v tvorbe internetového magazínu Klubu priateľov Dukla zostanú a budeme sa so spolupracovníkmi nedávno založenej Športovej agentúry Dukla podieľať na prinášaní pre čitateľa toho pozitívneho, čo v klube MFK Dukla pozitívnym je. A je toho dosť. Internetové médium Klub priateľov Dukla ctilo a bude ctiť odborné kruhy, reč fanúšikovho srdca, ale i skutočné chcenie každého futbalistu od prípravky až po kategóriu dospelých svojou publicistikou. Bude naďalej dodržiavať etiku komunikácie a nešíriť zlo, polopravdy a lži. Za zlé riešenie osobne považujeme, napríklad vedením MFK Dukla zastavenie vydávania Góólu. Ale rozhodnutie vedenia klubu rešpektujeme.
Ak sa niekto iný, napríklad Športová agentúra Dukla rozhodne vydávať Góól a prijme partnerstvo internetového magazínu Klub priateľov Dukla, budeme so sieťou spolupracovníkov nápomocní. Samozrejme, vysoko si naďalej budem vážiť všetkých, ktorí urobili pre MFK Dukla velikánsky kus užitočnej roboty. Na druhej strane sa budeme dištancovať od takých, ktorí MFK Dukle z nášho pohľadu škodia.
Ani Klub priateľov Dukla, ani moja osoba, patent na rozum nemáme, preto budeme hľadať prijateľné spôsoby na takú komunikáciu, ktorá bude pre zvyšovanie kvality futbalu užitočná. Za taký spôsob v prvom rade považujeme etiku komunikácie, náročnosť na seba i odstraňovanie vlastných nedostatkov učením sa od múdrych. Aj od mladších, ktorí nás skôr narodených budú svojim majstrovským ovládaním svojej práce upozorňovať slušne na to a pomáhať znova prinavracať to, čo sme užitočné pre futbalové životy zabudli. Nezabudli sme a nezabudneme na jedno, peniaze neboli, nie sú a nikdy nebudú všetkým, ak k tomu nepripojíme múdru, východiskovú komunikáciu vo veciach, ktoré kričia neprofesionalizmom len preto, lebo nevieme, že nevieme a preto nemôžeme vedieť. Dostatočný dôvod na tímovú serióznu prácu na každom stupni aj v našom publicistickom zámere nezabúdať na kvalitu loga Dukla, lebo ono má nielen na mape futbalu sveta, ale aj vo svetových dejinách vážnosť a vysokú autoritu.