Foto: archív Klubu priateľov Dukly | Text pod foto: Na snímke vidíme víťazné družstvo dorastencov armádnej Dukly Banská Bystrica z júna 1988 po ich finálovom víťazstve na prestížnom dorasteneckom medzinárodnom futbalovom turnaji v nemeckom Ostrachu Tento kolektív aj vo finále zdolal hladko svojho súpera, hráčov, rovesníkov v dresoch Fortuny Duseldorf 4:0 (2:0). Góly dávali: T. Zátek 2, Fízeľ a Dikacz. Horný rad zľava: Štefan Karásek, Peter Holec, Jozef Gaško, Róbert Fízeľ, Norbert Dikacz, Tibor Zátek. Dolný rad zľava: Štefan Rusnák, Jozef Slobodník, Daniel Balon, Karol Praženica, Jozef Schelling.
Prvá starosť, ktorú sa snažím vo svojej publicistike odstraňovať aj v súvislosti s analýzami o futbalovom dianí v danom klube vyplýva z toho, že vynakladám skôr, než niečo dávam pre čitateľa na papier, lebo sa snažím získavať hlbšie poznanie faktorov, ktoré za posledné dvoj – trojročné obdobie daný futbalový klub formujú. Snažím sa vhodne študovať klub a blízke okolie, o ktorom budem dlhodobejšie písať pre svojho čitateľa, ktorého si vážim a zväčša sa s nim snažím rôznorodo komunikovať hlavne na témy, ktoré sú slovenskému futbalu v spájaní s hrdým fanúšikom z rôznych príčin cudzie. Zavše o tom s čitateľom či zainteresovanými diskutujem priamo z očí do očí. Dnes je to veľmi potrebné, lebo žijeme veľmi ťažkú dobu aj pri súčasnom futbale. Patrí sa na úvod uviesť, že publicistikou o futbale sa zaoberám od čias svojich hráčskych, neskôr rozhodcovských, funkcionárskych, najskôr dopisovateľských, neskôr určitých elévskych činností až po súčasnú vyše 55 ročnú novinársku publicistickú prax.
Jeden múdry a skúsený tréner, predtým špičkový futbalista svetového formátu mi raz v našich častých rozhovoroch povedal aj toto: „ Tréner musí poznať predovšetkým nemenný klub, ktorý predstavuje nemennú a stálu jednotu, potom mužstvo v celku a nakoniec čo najlepšie aj hráčov samotných.“ Zaujal ma vtedy ešte ako začínajúceho redaktora, už však nie eléva, že aj pre moju profesionálnu novinársku činnosť je poznanie klubovej činnosti nanajvýš dôležité. Prečo? Budem, predsa, pôsobiť pracovne v prostredí, ktoré má športové „pozadie“ a predstavuje organizáciu , stelesňujúcu napríklad pri dlhodobo kvalitných výsledkoch na rôznych úsekoch svojich činností, stelesňujúcu psycho – sociologickú jednotu. Podľa mojich dlhoročných skúseností, tieto 2 prvky udávajú tón prostredníctvom zákonov športu, jeho etiky, ale aj technického stavu a dominujú určitým problémom psycho – sociologického charakteru mierou vrchovatou aj vo futbale. Potvrdilo sa mi to na činnosti napríklad armádnej futbalovej Dukly Banská Bystrica, v ktorej som mal možnosť vo funkcii výkonného práporčíka pôsobiť v rokoch 1968 – 1970, aby som si mnohé mohol overovať postupne vo viacerých slovenských a českých, ale i iných kluboch tak domácich ako aj podaktorých zahraničných.
Tieto problémy a psychologické vplyvy sa aj dnes objavujú v súčasnom MFK Dukla, ktorá bola a zostala podnes môjmu srdcu najbližšia práve pre logo Dukla, vo svete tak v prípade špičkového futbalu do dnešného dňa rešpektované a uznávané. Nie so všetkými som bol však na takej úzko prepojenej spolupráci ako napríklad v prípade, trebárs, Dukly Praha, ešte za čias vedenia Rudolfom Kockom, trénermi Vejvodom či Masopustom. Taká spolupráca je dodnes stelesňovaná stále úzkym prepojením azda s najstarším a najfunkčejším futbalovým tajomníkom, Miloušom Jíchom, z bývalého špičkového československého futbalu, kedy sme vozili medaily z MS, OH či majstrovstiev Európy, alebo klubového života ( Dukla Praha, Slovan Bratislava, Tatran Prešov, Spartak Trnava, VSS Košice a podobne).
Všetky futbalové kluby na tejto planéte Zem písali či píšu svoje dejiny. Nie všetky kluby, ich funkcionári, tréneri či hráči dokázali či dokážu byť aj dnes hrdí na svoju prácu i ten svoj klub. Každý klub má svoje predstavy o svojej činnosti. Od toho prvoligového po ten v najnižšej klubovej súťaži slovenského vidieka.
Raz mi v tom čase úspešný tréner Zemplína Michalovce, odchovanec futbalu slávnej Trnavy, pán Štefan Pšenko, ešte v období, keď hral Zemplín II. celoštátnu československú ligu, ale moja komunikácia sa do plnej šírky s ním rozvinula až keď bol trénerom vtedy divízneho Vranova nad Topľou, povedal: „ Každý úspešný klub bol ovplyvňovaný v minulosti rôznymi aspektami. Aj ekonomickými. Peniaze vždy boli aj budú iba jednou z technických podmienok, ktoré je potrebné v dobrom klube múdro spravovať. Za najpodstatnejšie a najdôležitejšie osobne po dlhé roky môjho pôsobenia pri špičkovom futbale považujem trvalé hodnoty, nadvládu jednej, najúspešnejšej generácie a super – hráčov či funkcionárov. V Michalovciach k takých patrí ( citujem ho z vtedajšieho obdobia sedemdesiatych rokov minulého storočia) pán magister, profesiou lekárnik, Alexander Bugala.
Po desaťročí získavania ďalších potrebných skúseností pre funkčnú publicistiku si dovolím dnes tvrdiť, že úspešné futbalové kluby boli sú a zostanú charakterizované veľkými skutkami. Napríklad spomenutý Zemplín Michalovce oddávna viacerých futbalových velikánov a viacerých talentovaných chlapcov vyslal presadzovať sa vo vyspelom európskom či svetovom futbale. Stačí dobre poznať bohatú históriu tohto futbalového klubu Zemplína. To isté platilo o futbalovom Tatrane Prešov, čo dokumentuje napríklad aj kniha z autorskej dielne súčasného licenčného agenta FIFA, Vladimíra Vargu pod názvom: Moje videnie futbalu.
Konkrétne príklady možno však v oveľa väčšej šírke uvádzať napríklad z Anglicka, Škótska, Holandska či iných krajín, kde zakladali kluby svoje futbalové školy pre futbalovú mládež. Armádna Dukla Banská Bystrica bola v tomto smere tiež priekopnícka v Európe. Za čias trénerského pôsobenia Petra Benedika, keď žal futbalové úspechy s mládežou napríklad nie len v Československu, ale aj vo vyspelom futbalovom zahraničí.
Chcete konkrétnejšie dôkazy? Úvodná fotografia tohto zamyslenia bola urobená v júni 1988 na kvalitne obsadenom medzinárodnom dorasteneckom turnaji v nemeckom Ostrachu, keď vo finálovom súboji zvíťazili dorastenci Dukly Banská Bystrica (na turnaj boli prihlásení z dôvodu herného rešpektu vtedajšej armádnej futbalovej Dukly Praha pod jej názvom) vo futbale nad svojimi rovesníkmi v dresoch Fortuny Duseldorf 4:0 (2:0). Podobných príkladov je znova na ďalšie knižné vydanie. Odborná robota spomenutého trénera, jeho otcovská komunikácia s vtedajšími mladými chlapcami bola neskôr zahraničím a je do dnešného dňa, veľmi cenená.
Vďaka Benedikovej škole boli už pod názvom Dukla Banská Bystrica potom dorastenci armádnej Dukly Banská Bystrica žiadaní a pozývaní na tie najprestížnejšie klubové futbalové medzinárodné dorastenecké turnaje Európy.
Po rokoch mi jeden zahraničný tréner práve v nemeckom Ostrachu, keď tam hrali výbery dorastencov Portugalska, Francúzska, domáceho Nemecka a Slovenskej republiky okrem iného povedal toto: „Tá slovenská reprezentácia veľmi zaostáva za školou, ktorú praktizoval Peter Benedik. Preto sme pozvali slovenský reprezentačný výber 20 ročných chlapcov, lebo chceme sa podeliť s pánom Benedikom o jeho veľmi potrebné, ním získané skúsenosti v práci s mládežou. Vieme, lebo sme to sledovali na viacerých turnajoch, on svoju silnú generáciu vytvoril tvrdou prácou, dobrým výberom hráčov na jednotlivé posty a dokázal vzácne múdrymi vlastnými myšlienkami vytvoriť svoju, aj v Nemecku uznávanú mládežnícku futbalovú školu. A vy o tom málo čo píšete, takže ho máme tu.“ Veľmi som sa po takých úprimných slovách vtedy červenal.
Keď som našich vtedajších reprezentačných trénerov spomenutej generácie nevidel sedieť na pozápasových tlačových besedách, ale všímal som si podaktorých veľmi smutných hráčov, ktorí svojim zrakom po prehraných stretnutiach hľadali práve Petra Benedika, môj rumenec na lícach práve vtedy vystriedal smútok vo vlastnom srdiečku.
Ďalší z dôvodov prečo som sa rozhodol práve pri výročí 75. narodenín Petra Benedika napísať aj toto moje zamyslenie.
V Nemecku, Španielsku, ale i Čechách a na Slovensku som vďaka trvalej a dlhoročnej komunikácii s múdrymi funkcionármi, viacerými skvelými trénermi, skúsenými a futbalom ošľahanými, dnes už nežijúcimi novinármi, skvelými futbalovými rozhlasovými a televíznymi komentátormi, ale i mnohými vo svete uznávanými super – hráčmi pochopil, že kvalitným sa môže stať len klub, ktorý má zásluhou dobre, hlavne múdro vyskladaných spomínaných futbalových klubových štruktúr jasno, po akej ceste a akými krokmi bude kráčať, aby divákom, hlavne tým svojim, verným, ponúkal družstvá či mužstvo dospelých dobre organizované, obratne vedené na každom poste z obsadenej zápasovej lavičky i v tréningu, s vyváženou kolektívnou hrou, z ktorého budú nadpriemer vynikať aspoň dvaja jednotlivci. Priamy vplyv na toto všetko má mať však erudovaný, a nie len na peniaze ,bohatý jedinec. Mal by tam byť aj taký, ktorý chce futbal seriózne sponzorovať. Nie však na úkor fair – play futbalu robiť svoj biznis. Tiež by mal byť s imidžom malého veľkého velikána. Ale o tom znova inokedy a na inú tému.
Obdobie super hráča trvá v usporiadanom a dobre riadenom klube dovtedy, pokiaľ hráč nevydáva zo seba všetko nie len na ihrisku, ale aj v kabíne a spoločenskom živote, kde si ho za spomenuté super – vlastnosti vysoko váži široká verejnosť a na klub, v ktorom pôsobí sú hrdí aj neoslovení ďalší potencionálni sponzori. Rozhodne pre úspešný klub nemôže úspešne pracovať len jeden licenčný agent. Znova ďalšia téma na osobitné zamyslenie.
Každý vie o protikladoch vo vzťahu tréner – hráč – rozhodnutia vedenia klubu. Tieto rozpory môžu byť riešené rôznym spôsobom.
Kvalitný tréner aj preto musí korektne počas svojho pôsobenia poctivo a úprimne nachádzať korektnú spoluprácu aj s médiami. Musí byť vyzbrojený odborne nie len futbalovými praktikami samotného kvalitného tréningu či „coachovania“, ale hlavne verným fanúšikom odborne na úrovni pravidelne prinášať analýzy prípadných neúspechov. Povedať napríklad: „Prehru beriem na seba“ je prinajmenšom vo vzťahu k vernému dlhoročnému priaznivcovi, ktorý je hrdý na svoj klub, neetické. Taký divák dobre vie, že tréner k rozporu so super- hráčom či licenčným agentom, respektíve tým, kto dáva do klubu peniaze, často neprichádza. ale vždy ide viac – menej o širší psychologický a sociálny problém, ktorý nie zriedka vrcholí v boji trénera o autoritu s kvalitným funkcionárom futbalu, ale často i s viacerými hráčmi kabíny, rozhodcami, alebo samotnými novinármi.
. Ak taká situácia v MFK Dukla nastala, hlavne po dvoch veľkých sklamaniach, keď mužstvo dospelých nepostúpilo do najvyššej futbalovej súťaži, kedy v „A“ mužstve klesala z roka na rok výkonnosť mužstva, ale i viacerých jednotlivcov, ktorých nakúpili ako inde nepotrebných, futbalovo málo na I. ligu produktívnych. Kvalitný futbal sa nesmie hrať pre jedného z členov reťazca, ktorý uvádzam vyššie, ale ani pre 2 či troch. Futbal sa od svojho založenia hrá pre radosť futbalových srdiečok, dnes by sa nemal hrať za účelom dobrého biznisu jednotlivca, ale hlavne pre verných futbalových divákov.
Kvalitný futbalový produkt sa dlhodobo v klube neudrží nikdy, ak je na nízkej úrovni práca s deťmi a mládežou. Aj tá je v súčasnom MFK Dukla na bode mrazu. Čo však s tým a v takom prípade, ak strácajú na hodnotách „A“ mužstvo a mládež takmer naraz celkovo. Na vine je vedenie. To musí vážiť každý krok. Aj prácu s fanúšikom a médiami.
Skúsenosti z oblasti futbalu ukázali, že riešenie tohto problému je veľmi ťažké a zložité. Každý futbalový klub je závislý na mládeži. Niet k dispozícii kvalitní počet talentovaných chlapcov, chýba kvalitná spolupráca s rodičmi či školami a vo vedení klubu sedia i takí, ktorí sa pod toto všetko svojou neschopnosťou podpísali, potom by malo nasledovať dobrovoľné odstúpenie takých neschopných funkcionárov. Malo by, vraj v prípade MFK Dukla ísť o súkromný klub?!… Skutočne o taký klub ide? V súčasnom MFK Dukla je situácia až na malé svetlé výnimky taká, hlavne futbalový divák by sa mal čo najskôr dozvedieť, kto konkrétny toto čo ponúka súčasnosť zavinil? Ak ide o súkromný a nie mestský klub , osobne ma nezaujíma ako publicistu okrem užívania spomínaného loga Dukla v názve nič, lebo súkromný klub s takto sa odvíjajúcou funkcionárskou robotou v mojej publicistike priestor nemá. V opačnom prípade je potrebné konkrétne vedieť napríklad aj takú maličkosť, kto nemohúcny, odborne či ľudsky neschopný, poberá plat aj z prostriedkov rozpočtových, ale neefektívne sedí na jednej resp. viacerých stoličkách a chýba mu predovšetkým futbalová schopnosť riadiť či trénovať futbal. Od detí až po dospelých.
Táto vyššie konkrétnejšie popísaná výrazná medzera spočívajúca v slabej praktickej funkcionárskej či trénerskej odbornosti podaktorých jednotlivcov nemôže v prepojení na mesto a logo Dukla hanobiť oboje, lebo oboje bolo inými, než sú dnešní súčasní funkcionári spomínaného klubu tvrdo nadobudnuté a aj v úspešnom futbalovom svete sú stále cenené.
Hlavným problémom viacerých súčasných ligových klubov, mám na mysli I. a II. ligu, dovolím si uviesť aj väčšinu z III. líg je skutočnosť, že všetkým a zvlášť súperom je známy tak ich technicko – taktický, ako aj fyziologicko – psychologický stav. O mnohých sú známe dokonca i súkromné životy funkcionárov, pracovné systémy a ďalšie súvislosti s tým spojené.
Kladné a záporné javy sú sledované s veľkým záujmom, často nadhodnocované či podhodnocované, aby sa zistilo čo najviac informácií a darilo sa rozbíjať klub na drobné kúsky. Takýto stav má istotne viacero príčin, o ktorých je potrebné diskutovať s nadhľadom a riešiť ich v pokoji v kruhu hodnoverného funkcionárskeho aktívu.
A tú nápravu aby vedeli v konečnej fáze fair – play zrealizovať. Tak to zvykli robievať aj najväčšie či najmenšie futbalové kluby sveta, aby pred divákov a futbalovú verejnosť vystúpili s korektnými bodmi nápravy daného stavu.
Prikláňam sa vždy k tým, ktorí tvrdia, že v takom komplexe problémov, o ktorých pozná verejnosť rôznorodé pravdy či nepravdy by mal aj MFK Dukla pozerať na seba prostredníctvom pravdivých závisiacich činiteľov. Podľa mojej mienky je najdôležitejším faktorom prvok psychologický a ľudský, odvíjajúci sa pri skutočnom riešení jeho podstaty od úprimnej reči vlastných srdiečok, kde žiadne klamstvo či akákoľvek pomsta by nemali dostať priestor.