Foto: archív autora príspevku | Text pod foto: Dve veľké postavy svetového futbalu. Vľavo Ivo Viktor, majster Európy z roku 1976, kde ho vyhlásili za najlepšieho brankára a Najlepší futbalista Európy za rok 1962, Josef Masopust, niekdajšia veľká postava armádnej Dukly Praha, ale aj svetového futbalu. Žiaľ, Josef Masopust sa už na nás všetkých pozerá iba z nebíčka.
Keď som toho roku 26. augusta odchádzal od mikrofónu, prostredníctvom ktorého mi bolo umožnené prihovoriť sa počas dôstojnej atmosféry k účastníkom osláv 78. výročia Slovenského národného povstania v najmenšom kúpeľnom mestečku Slovenskej republiky – Dudinciach – netušil som, že budem oslovený veľkým priaznivcom bývalej armádnej Dukly, dnes vyše 70 ročným pánom, športovým fanúšikom, hlavne futbalu zvlášť prostredníctvom jeho názoru, ktorý mi priblížil takto:
„Spomenuli ste letisko Tri duby, spomenuli ste rok 1964 i vtedajšieho hlavného pohlavára Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikitu Sergejeviča Chruščova, ale i v tom čase žijúcich priamych účastníkov bojov v II. svetovej vojny. Zvýraznili ste vklad domáceho odboja počas augustových dní, teda obdobia od 29. augusta 1944 do 29. októbra 1944 čím ste historicky správne pripomenuli trvanie Slovenského národného povstania.
Spomenuli ste Duklu a mňa hrialo pri srdiečku, že sa vás opýtam na Duklu armádnu, športovú, a dátumy jej existencie, lebo toto sa akosi nikde a nikdy i nikým nespomína.
Tu v Dudinciach, na týchto oslavách prítomný pán tréner majstrov sveta v skokoch na lyžiach, ako jedných z prvých medailistov zo športovcov armádnej Dukly Banská Bystrica, Mirko Martinák mi povedal, že sa tým zaoberáte?…“
Nuž čo? Sľúbil som mu to čo chcel, dal som mu vizitku, na ktorej stálo: www.priateliadukly.sk a počas vystúpenia folklórneho súboru Poľana na dudinskom amfiteátri, kde bolo okolo 400 divákov som rozmýšľal, ako svoj sľub splniť. Ešte šťastie, že v lone prírody sa aj za rezkých tónov cimbalovej muziky dobre rozmýšľa. Dokonca v mojom krátkom príhovore okrem iného odznelo, že „príroda je nekonečne populárnejšia ako dejiny. Dejiny však učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premení na jasnú, alebo kamuflovanú totalitu. Aj preto v dejinách stojí ľudstvo na križovatke: Jedna cesta vedie k záhube a hlbokej beznádeji, druhá k zániku ľudstva…“
Doma som vybral v úvode týchto mojich návratov k historickým udalostiam armádneho športu v Československej republike po skončení II. svetovej vojny jednu pre moju maličkosť i svetový futbal zaujímavú fotografiu, na ktorej sú v pokročilom veku 2 veľké osobnosti svetového futbalu. A tie ma tiež učili etike, ctiť si a nezahadzovať časom overené presnosti dejín. Zo súčasným športom to u nás, totiž, ružovo vôbec nevyzerá. Hlavne v oblasti práce s deťmi a mládežou!
Z vývoja vrcholového športu z hľadiska medzníkov v dejinách u nás patrí rok 1945, kedy vzniklo Ministerstvo národnej obrany (ďalej MNO) Československej republiky s úlohou riadiť a rozvíjať telesnú výchovu a šport v armáde.
Od polovici roku 1946 boli najlepší armádni športovci sústredení a tréningovo i vojensky pôsobili v posádkovom veliteľstve Veľká Praha. Jednu športovú čatu tvorili futbalisti, boxeri, plavci a atléti.
V závere toho istého roku MNO rozhodlo vytvoriť obdobné čaty v Brne a Tábore. Je potrebné uviesť, že v roku 1948 sa armádny šport stáva neoddeliteľnou súčasťou československého telovýchovného hnutia zjednoteného do jedinej organizácii – Sokol. Ale už v auguste 1948, teda pred 74. rokmi vzniká Armádny telovýchovný zväz. Ten v tom čase až do roku 1951 riadi v armáde telesnú výchovu a šport.
V októbri 1948 vznikol Armádny telocvičný klub (ATK), ktorý sa stal ústrednou riadiacou a výkonnou zložkou v oblasti záujmovej a výkonnostnej telesnej výchovy. Jednou zo súčastí ATK sa stal oddiel telesnej výchovy, v ktorom bolo v troch športových rotách rozvíjaných 25 športových odvetví.
Deň vzniku ATK ako zvláštneho vojenského útvaru, 1. október 1948 možno považovať za vznik armádneho vrcholového športu v bývalej Československej republike.
Rok 1948 priniesol prvé vynikajúce športové výsledky športovcov v armádnom drese. Zlaté medaily na XIV. letných olympijských hrách 1948 získali Emil Zátopek v behu na 10 000 metrov, Július Torma v boxe vo welterovej váhe a František Čapek v kánoe jednotlivcov na 10 000 metrovej trati.
V jeseni roku 1951 vydal minister národnej obrany rozkaz, ktorým zriadil Útvar armádnej telesnej prípravy (ÚATP) v organizačnom zložení: veliteľstvo, školský oddiel a oddiel reprezentantov, v ktorom boli sústredení najlepší armádni športovci. Oddiel zabezpečoval požiadavky štátnej reprezentácie a na verejnosti štartovali jeho príslušníci naďalej pod hlavičkou ATK.
Rok 1952 priniesol armádnemu športu i celej Československej republike ďalšie skvelé výsledky. Na XV. letných olympijských hrách v Helsinkách sa stal Emil Zátopek trojnásobným olympijským víťazom v behoch na 5 000 a 10 000 metrovej trati, potom aj v maratónskom behu. Prvú zlatú olympijskú medailu pre farby Československa získal v boxe, zásluhou svojho víťazstva v pérovej váhe, Ján Zachara.
V závere toho roku MNO schválilo novú organizáciu telesnej výchovy v armáde, ktorá sa dotkla i armádneho vrcholového športu. Najlepší armádni športovci boli sústredení prostredníctvom Športového telovýchovného zväzu do Ústredného domu armády (ÚDA) a Armádneho telovýchovného útvaru ( ATÚ).
V roku 1953 dochádza k spojeniu týchto dvoch subjektov a vzniká nový samostatný útvar – Oddiel reprezentantov (OR). Ten mal 6 rot a bol jediným športovým zariadením armády v Československej republike s podmienkami k rastu výkonnosti v jednotlivých športových odvetviach.
V roku 1956 došlo k rozpusteniu OR a následného premiestnenia väčšiny športových družstiev do posádok mimo Prahu. Dôvodom bolo množstvo chýb pri doplňovaní družstiev v kolektívnych športoch, konkrétne vo futbale a hokeji najviac, čo podľa vyjadrení funkcionárov civilných zložiek štátu v rozpore s funkcionármi civilných telovýchovných jednôt. Armádny vrcholový šport sa dostal na určitú dobu do izolácie, čo sa negatívne prejavilo na výsledkoch armádnych športovcov. V tom roku vznikla Vojenská telovýchovná škola Miroslava Tyrša (VTŠ MT) ako špeciálny telovýchovný vojenský útvar. Vydané smernice pre masovú športovú činnosť ukladali zakladať v celej armáde Vojenské telovýchovné jednoty (VTJ) s jednotným názvom Dukla a uvedením miesta posádky. Armádni vrcholoví športovci boli po tejto skutočnosti zaradzovaní k Armádnym športovým družstvám (ASD).
(Dokončenie materiálu v internetovom magazíne: Klub priateľov Dukly, presne o týždeň)