Foto: Ľubomír Motyčka | Text pod foto: Tak vyzerala kvalitnou trénerskou a funkcionárskou prácou zdobená futbalová rodina armádnej futbalovej Dukly Banská Bystrica z úplného konca šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Na snímke v hornom rade zľava do prava: Masér mužstva Anton Brezovan, Pavol Michálik, Ján Ilavský, Miro Král, Anton Búrik, Rudolf Mažgút, Imro Deák, Karol Šulgan, Buhumil „ Mirko“ Musil. V dolnom rade zľava: Mikuláš Czingel, Štefan Šarišský, Marián Masný, Ľubomír Škamla, MUDr. Roman Benedik, Florián Štefančin, Jozef Beleš, Pavol Bidulský a Štefan Bandžúch.
Približne 700 priaznivcov futbalového Kežmarku potešil vo 4. kole Slovenského pohára vo futbalovom ročníku 2022/23 výkon svojho 5. ligového mužstva proti prvoligovému výberu futbalistov spod Urpína – mužstvu MFK Dukla Banská Bystrica.
Hneď na úvod je potrebné napísať, že práve také zápasy brali už v minulosti a berú mnohí prvoligoví hráči tiež dnes, aj takí, ktorí si dres prvoligistu za svoj výkon nezaslúžia, takmer ako trest.
Nie je to náš názor, ale ide o pozápasové vyjadrenie pred rokmi na Maracane výkonom oslňujúco hrajúceho vtedajšieho československého reprezentanta ( určité obdobie hrával aj v drese armádnej Dukly – pozn. autora príspevku – … a my sme sa aj o zápase Kežmarku s MFK Dukla, práve tesne po tomto zápase na danú tému aj s ním rozprávali), ktorému za predvedenú hru venoval loptu s podpisom samotný Pelé. Ten na druhej strane nastúpil v známom výbere kanárikov, vtedajších majstrov sveta.
V dresoch mestskej Dukly Banská Bystrica nastúpili v Kežmarku iba dvaja hráči zo základnej prvoligovej zostavy, v druhom polčase z nich ostal na hracej ploche iba jeden. Je potrebné už v úvode upozorniť, že v jedenásťčlennom hernom zoskupení, aj keď síce ide o hráčov z lavičky, boli 2 – 3 traja, ktorí na základe ovládania herných situácií, futbalového myslenia či individuálnej práce s loptou patria skôr možno do III. a nie I. slovenskej ligy dospelých. Ale toto už nechajme na trénerov a ich spolupráci s vedením klubu či licenčnými agentami.
Banskobystrického trénera Michala Ščasného však chválime, že dal príležitosť v takom zápase celej svojej lavičke, na ktorej po dlhodobejšom zranení vysedávajú strelecky dôrazne hrajúci Alberto Depetris či rozohrávajúci sa Adam Hanes. Rovnako tak je možné písať o obrancovi Patrikovi Prikrylovi a zo 2 – 3 ďalších futbalistov, ktorí dostali príležitosť odohrať celý zápas.
Hrdí fanúšikovia futbalového Kežmarku očakávali od svojho mužstva dobrý futbal. Kežmarok svojou hrou nesklamal. Odohral zápas takmer nad rámec toho, čo sa zdalo nereálne. Nikto na zápase prítomný nevie presne opísať, ako by sa bol zápas vyvíjal, ak by dal Kežmarok z 2 vyložených dobrých streleckých príležitostí vedúci gól. Nestalo sa tak napriek tomu, že prvá dvadsaťminútovka herne patrila snaživému Kežmarku s na hracej ploche výborne dirigovaným svojim kapitánom mužstva Tomášom Ondrejkom. Práve on bol autorom bomby v 6. minúte zápasu, ktorá len tesne minula svoj cieľ, bránu pokojne a s prehľadom chytajúceho Nôtu. Svoj pokus Tomáš Ondrejka zopakoval o minútu, keď vystrelil po druhý raz z hranice šestnástky, ale lopta preletela ponad Nôtu i hornú žrď jeho brány.
Diváci tlieskali, volali z tribúny, aby Dukla začala hrať prvoligový futbal. Objektívny divák, ktorý rozumie futbalu, očakáva, že proti amatérsky hrajúcemu mužstvu, akým vedúci celok súčasnej 5. ligy z Kežmarku je, bude dokumentovať takmer každý prvoligový futbalista lepšie ovládanie lopty, ale rovnako očakáva i dôraz v útočnej fáze po kvalitnej rozohrávke.
Hostia to naznačili, že ich tréneri aj na takú hernú realizáciu pripravujú, ale nie každý z ich tohto výberu to dokázal v Kežmarku plniť.
Keď v 28. minúte začal útočnú akciu na pravej strane hracej plochy pohyblivý Adam Hanes a loptu adresoval šikovne vzduchom na diaľku do stredu predšestnástkového priestoru na Rymarenka, ktorý odtiaľ tvrdo vystrelil na ukrajinského brankára Yurija Pohoryliaka , málo kto z prítomných očakával, že jeho strela bude takmer bez rozbehu až taká tvrdá. Asi bola, keď vypadla z rúk naľavo k číhajúcemu Depetrisovi a ten už vedel, ako ju ľahko zasunúť po prvý raz za chrbát súperovho brankára. Bol to do tejto fázy zápasu iba druhý pokus hostí zakončený priamou strelou. Zopár viacero sľubne rozbiehajúcich sa akcií ťahaných zo stredu poľa či už Gašparovičom, alebo Záhumenským ľahko po centrovaných loptách stiahol spomínaný ukrajinský brankár v drese Kežmarku.
Hosťujúci brankár Nôta bol od 20. minúty do polčasového hvizdu rozhodcu Kristiána Micheľa takmer bez práce. Z prvého polčasu sa nám okrem uvádzaných akcií a streleckých zakončení najviac páčila profesorsky adresovaná kolmá prihrávka z kopačky Gašparoviča umne do dobrej streleckej príležitosti nabiehajúcemu Depetrisovi v 45. minúte. Ten však sám zaslal krížnu polovysokú strelu, vyslanú takmer obaľovačkou, popri už bezmocnému Pohoryliakovi tesne vedľa jeho pravej tyče.
Domáci priaznivci vyprevádzali svojich chlapcov za odvedený výkon do kabín potleskom a nezastierali svoju túžbu MFK Duklu poraziť.
Už v predzápasových tipoch sme napríklad z úst bývalého prvoligového hokejového brankára Michaloviec, neskôr pôsobiaceho vo francúzskych hokejových súťažiach, Milana Glevaňáka, v súčasnosti referenta športu na MsÚ v Kežmarku počuli: „Nebolo by od veci zopakovať postupový výsledok a výkon nášho mužstva aj dnes. Veď práve vďaka skvelej hre porazili v II. kole Slovenského pohára skúsenejší, prednedávnom ešte II. ligový Bardejov 2:1, vďaka tomu vyhrali aj na Svitom či Spišským Podhradím. Uvidíme…“
Ba Radoslav Bukovina, dnes 45 ročný vodič kamiónu, v mladosti tiež začínajúci hokejista či futbalista, nám pred zápasom povedal: „Bolo by to radosti, ale zdá sa mi a bude švanda, dnes vyhráme nad Banskou Bystricou 2:1“...a Lila Maťašovská, ktorá chodí vypomáhať na zrenovovanú krásnu tribúnu futbalového Kežmarku do tamojšieho bufetu sa bola ochotná dušovať, že Banskej Bystrici Kežmarok nebude darovať nič. Pošle ju najtesnejšou prehrou a pod Urpín. Povedala: „Dukla tam odíde s prehrou po výsledku 3: 2…“
V úvode po počiatočnej ofenzíve domáci futbalový kotol už kričal gól, ba aj Jaro Šiška stískal spúšť, aby ho ako to tradične býva, mal zaknihovaný vo svojom bohatom archíve futbalovej Dukly spod Urpína, ale Július Nôta vytiahol po utešenej strele jedného z útočníkov z trmy – vrmy v 16 – ke Dukly skvelý prvoligový brankársky reflex a bolo po vyrovnaní.
Vedľa nás na tribúne sediaci dlhoročný tréner Spišskej Belej, Klement Maliňák s rokom narodenia 1946 sa po tejto akcii tiež roztlieskal a pripojil k väčšine tlieskajúcich so slovami: „Skvelá práca trénera Stana Kocha prináša pre futbalový Kežmerok renesanciu. Hrajú dnes doma všetci na hranici svojich možností, ba aj trochu možno za ňou. A Dukla? Hrá toľko, koľko potrebuje. Viete, všeličo sa v dnešnom prvoligovom futbalovom dianí narozpráva o zlej práci podaktorých hráčskych agentov. A vidím to aj dnes na mužstve Dukly, že do tohto kolektívu niektorí hráči nepatria. Ale Dukla tu uháji svoju výhru.“
Ten pán, ktorého sme stretli podobne ako mnohých ďalších po prvý raz, sa v dôstojnej športovej atmosfére tiež bavil dobre. Rovnako ako väčšina z nich. A po záverečnom hvizde zápasu, počas ktorého sme mohli napočítať viacero pokusov Depetrisa hlavne hlavou o ďalší gólový úspech, alebo skvelé druhopolčasové „masopustovské“ sólo plejádou hráčov Kežmarku Adama Hanesa , ktorému chýbalo pred brankárom domácich iba presné zakončenie, tiež pridali futbalu korenie, vzruch i témy na uvažovanie.
Veru, podľa nás si aj širšie futbalové publicistické návraty zaslúžili za odvedené výkony hlavne domáci futbalisti, ich tréner Stanislav Koch, vrátane svojich aktívnych funkcionárov.
Po čase sme videli a vnímali pri futbale jednu skvelú futbalovú rodinu. Aj ako pozorne mnohí z nej listujú skvele pripravený zápasový bulletin a ochutnávajú z rúk rozosmiatych úslužných kežmarských štedrých žien domácky upečené, kysnuté a makom naplnené koláčiky. Verte, ponúkali ich zdarma rozradostenému publiku. Tomu sa tiež povie motivácia pre ľudské a futbalové dobro.