Foto: Jaro Šiška | Text pod foto: Aj tak vyzerali súboje na tohtoročnom turnaji o Pohár doc. Jozefa Vengloša. Zo zápasu MFK Dukla Banská Bystrica – MFK Ružomberok.
Medzinárodný halový futbalový turnaj 14 ročných a mladších chlapcov zo špičkových i menej známych futbalových klubov strednej Európy napísal v banskobystrickej športovej hale Dukla na Štiavničkách svoju jubilejnú, 30. kapitolu trvania.
Cesta z Prešova nám pod zasnežený, dňa 9. decembra toho roku aj zamrznutý Urpín netrvala dlho. Bola takmer bez snehu na jazdnej dráhe a zamrznutá. Pod jasným a niekde aj zubatým slniečkom zdobeným nebom zívala zväčša prázdnotou.
Boli sme smutní, keď nám hlavný organizátor a otec myšlienky, ktorú sme sa rozhodli tento raz priblížiť čitateľskej verejnosti prostredníctvom internetových portálov Duklasport.sk a Priatelia Dukly písanou reportážou, dlhoročný úspešný futbalový tréner v tom čase aj úspešných mládežníckych československých reprezentácií, Mgr. Peter Benedik oznámil: „Predstavte si, pozvaný futbalový Tatran Prešov na jubilejný 30. ročník medzinárodného halového turnaja, napriek tomu, že svoju účasť v predstihu potvrdil, neprišiel. Neospravedlnil sa, vyložil si toto futbalové dianie so svojimi futbalovými funkcionármi svojsky. Nehoráznosť, ale už aj voči vyspelým súperom a zaujímavo obsadenému publiku v početnom hľadisku. Nekorektne, podliacky, nešportovo. Un – fair. Futbalová podpásovka.“
Smutná, roztrpčená, hlavne sklamaná tvár Petra Benedika napovedala veľa. Dodávame verejne , z Prešova neúcta k druhým, futbalová anti kultúra, funkcionárska futbalová neohrabanosť!
Priznávame verejne, radšej sme si v hale všímali zápas mladých chlapcov v dresoch Slovana Bratislava v súboji proti svojim rovesníkom z Futbalovej akadémie Mareka Hamšíka. Zaujímavý súboj. Vysoko, asi z 12- rady tamojšej čistučkej tribúny ho sledovali okrem dvoch prítomných synov, žiaľ už nebohého doc. Jozefa Vengloša, v celom svete uznávaného futbalového trénerského metodika a slušne konajúceho človeka v prítomnosti Mareka Hamšíka, donedávna ešte futbalového reprezentanta slovenskej futbalovej družiny.
Pod nimi , v dolnej rade sediaci, bývalý známy futbalový ostrostrelec najmä v banskobystrickom regióne, dnes 73 ročný Ľubomír Janík, v určitom období aj hráč ligovej Prievidze, za čias jej trénovania Oldřichom Břízom, sledujúc tiež priebeh turnaja poznamenal:
„Zaujímavé stretnutia. Behá tu viacero talentov tak v dresoch futbalových klubov Ružomberka, Dunajskej Stredy, ale aj výberu družstva Stredoslovenského futbalového zväzu, družstvá mládežníckych futbalových základní AS Trenčín, Slovan Bratislava nevynímajúc. Len naši v dresoch MFK Dukla Banská Bystrica herne trošku zaostávajú. Volá to pre futbal v mládežníckej MFK Dukla po zlepšení. Hľa, pozeraj, tak musia brániť hbitých a kreatívnych chlapcov z Ružomberka“ – vysvetľujúc ukázal na hraciu plochu, akoby chcel potvrdiť v praxi potrebu takého hodnotenia, aby vzápätí dodal: „Finále bude dnes medzi reprezentantmi Slovana Bratislava a Dunajskej Stredy“ dodal lakonicky s úsmevom na tvári.
My sme sa po týchto slovách presunuli k skúsenému redaktorovi najstaršieho slovenského písaného denníka Šport, Ivorovi Lehoťanovi, donedávna ešte viceprezidentovi IBU, teda vo svete rešpektovanej Medzinárodnej biatlonovej únie, alebo ak chcete športovej organizácie, ktorá vznikla ešte v roku 1993 oddelením od Medzinárodnej únie moderného päťboja.
Znie to neuveriteľne, ale pravdivo, náš kolega Ivor, mimochodom 35 rokov kvalitne píšuci redaktor spomínaného športu, zastával a riadil činnosť na viceprezidentskom poste, hlavne prácu spadajúcu do mediálnej kompetencie. Ani počas našej “reportážnej” soboty neodmietol náš záujem na jeho pohľady dotýkajúce sa sa popisovanej akcie, ktorú najbližšie chceme rozšíriť o rozhovor práve s ním.
Popisuje a zobrazuje skutočnosť na základe konkrétnych faktov, väčšinou získaných priamou účasťou a pozorovaním. Našim a j podaktorých druhých.
Dnes sa pohybujeme písomne na hranici spravodajstva a publicistiky a ten náš pohyb rozširujeme aj o citáciu známeho a nezastupiteľného činovníka v klube MFK Dukla, pána Milana Smädu, ktorého pozornosť, priamu účasť, jeho fakty a argumentáciu sa nám podarilo zachytiť vo chvíli, keď držal v ruke hlavne fotodokumentačný bulletin s mottom tohto turnaja: “Dogy a rasizmus zabíjajú, futbal spája!”
Ním organizátori turnaja priblížili plných 29 ročníkov tohto podujatia prostredníctvom fotoobjektívu Jána Miškoviča.
Tu sú slová pána Milana Smäda, ktoré pre našich čitateľov vyriekol: “ Peter Benedik so štábom svojich blízkych spolupracovníkov priniesol pre futbal, vôbec, podujatie nadnárodného rozmeru. Mne tu nejde ani tak o výsledky, ktoré tí chlapci dosahujú na hracej ploche haly, patriacej Vojenskému športovému centru Dukla. Osobne aj v tej chvíli skôr rozmýšľam nad metodikou ich prípravy či hrajú v dresoch Slovana, Dunajskej Stredy, Trenčína, Ružomberka, alebo Hamšíkovej akadémie. Uvažujem nad kvalitou a metodikou tréningov i vývoja hry v mládežníckom futbale MFK Dukla Banská Bystrica. Zdôrazním to možno rozšírenejšie a odšifrovanejšie, rozmýšľam o systéme práce s mládežou v podmienkach s futbalom v Mestskom futbalovom klube Dukla, lebo ten sa dotýka nášho mesta aj v predvianočnom čase. Venglošov pohár ponúka niečo, čo ostatná stredná Európa zatiaľ neurobila dlhodobým konceptom. Ako dnes počúvam, Peter Benedik predáva futbalovú štafetu po vo svojom bohatom veku futbalových skúseností Stredoslovenskému futbalovému zväzu. Zostáva na funkcionároch mnohých stupňov a klubov ako kvalitne dokážu túto nespornú futbalovo – spoločenskú kvalitu zodvihnúť ešte do vyšších poschodí. Je to možno aj moje tohtoročné vianočné či novoročné prianie na prelome rokov 2023)2024, aby sme dokázali mládežnícky futbal v MFK Dukla Banská Bystrica dostať znova na špičku v tom slovenskom a začali ním byť aj hrou oceňovaní špičkovou futbalovou Európou.”
Na počesť osobností svetového významu, nadpísal svoj otvárací príspevok, slovo na úvod do bulletinu , ktorého prvú stranu prinášame v texte tejto reportáže, bývalý viceprezident Slovenského futbalového zväzu Dr. Jozef Paršo.
Vo svojom príhovore zdôrazňuje, že ťahať šnúru tridsiatich turnajov o Pohár Jozefa Vengloša nebolo jednoduché, najmä v tejto zložitej dobe. Svojmu článku dal zaujímavý titulok? Na počesť osobností svetového významu.
Finálový súboj medzi Slovanom Bratislava a Dunajskou Stredou vyznel jednoznačne v prospech ďaleko slávnejší Slovan. Tretia skončila po víťazstve nad Ružomberkom Hamšíková akadémia.
Podstatnejšie bude isto, či sa novému organizátorovi podarí na vyššej úrovni komunikovať s klubmi z medzinárodného hľadiska, aby ten turnaj bol úžasnou a nezastupiteľnou ozdobou mládežníckych futbalovo – spoločenských podujatí, kde ho zaradili benedikovci zatiaľ v strednej Európe. Ak s aim to podarí na celom našom staručičkom kontinente aj s prívlastkom : Futbalový kontinent kvalitnej realizácie futbalu mladých v praxi, budeme počuť s týmto turnajom veľa pozitívneho aj z celého sveta.
A ako dokázala robiť a dosahovať vysokú futbalovú kvalitu družina vôkol Petra Benedika? Vraj pracovala podľa zákonov Murphyho. Zobrala čas, ktorý podľa všetkého bol potrebný, vynásobila ho dvoma a preradila ho o stupeň do vyššej časovej jednotky. Čiže na hodinovú úlohu počítala najmenej s dvoma dňami plnenia. Milovala a miluje futbal detí a mládeže.
Nesmieme pochybovať, že futbaloví funkcionári, aj tí súčasní, nemilujú aj taký futbal. Preto, páni: nemárnite čas, lebo z časových jednotiek sa skladá aj celý futbalový život.
Také myšlienky nás motivovali napísať za týmto účelom aj túto nevšednú a na slovenské podmienky s futbalom mladých, vôbec nie tradičnú reportáž slovom. A kým my sme písali, náš spolupracovník Ing. Jaroslav Šiška stihol urobiť aj priloženú úvodnú fotografiu pre túto reportáž.
Skonštatoval: “Bola skromne urobená v podmienkach, kedy Jožko Ivan s mikrofónom v ruke mnohé v hale odmoderoval, aby sme o tom mohli ešte v širších súvislostiach v nastávajúcom období aj o mnohom ďalšom, dotýkajúcom sa tohto medzinárodného turnaja o Pohár Jozefa Vengloša informovať.”