Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Dvaja z trojice trénerských lodivodov v súčasnej seniorskej reprezentácii MFK Dukla (zľava) Stanislav Varga a Norbert Juračka počas sledovania prípravného zápasu pod končiarmi majestátnych Tatier.
Zastihli sme ich v trénerskej miestnosti MFK Dukla Banská Bystrica. Včera, 27. februára toho roku. Snažili sme sa pre fanúšikov tohto mladého klubu, ktorý píše svoje veľmi mladé futbalové dejiny, ukradnúť trochu z ich času, priblížiť nastavenie trénerského triumvirátu mužstva seniorov MFK Dukla – Stanislav Varga, Štefan Rusnák, Norbert Juračka trochu inak, ako sme v našich futbalových zemepisných šírkach zvyknutí.
Prvý z nich na našu prosbu zareagoval typicky svojsky, s tajuplným úsmevom na tvári Norbert Juračka. „ Nebudem rozprávať. To je parketa pre hlavného trénera “ – vyriekol a prezlečený do tréningovej róby odišiel lišiacky k mužstvu do vedľajšej kabíny. Starý, prefíkaný lišiak Noro. Nepovedal, že potrebné je milovať všetkých, nepriblížil svojou rétorikou ani to, že veriť sa dá už možno iba niektorým, ale vedel, lebo to nosí v sebe, že neškodiť nikomu je krásna ľudská zásada, ktorej sa tiež vo svojom živote drží. Samozrejme, že sme na túto tému nedebatovali preto, aby sme spomínali na ich slávne futbalové dni, keď obliekal dresy významných klubov i reprezentácie svojej krajiny…
Stanislav Varga, najmladší z nich, sa narodil 6. októbra 1972 v Lipanoch. Po zisku futbalového titulu v drese Slovana Bratislava prestúpil v lete roku 2000 do anglického tímu Premier Leaugue Sunderland. Záujem o tohto hráča vysokého 190 cm, prejavil vtedajší tréner Sunderlandu Peter Reid. Varga upozornil na svoje veľké futbalové prednosti v reprezentačnom zápase Slovenskej republiky proti Nórsku, keď dokázal ustrážiť nórskych útočníkov Tore Andrého Fla a Ole Gunnara Solskjaera. Na Stadium of Ling debutoval v úspešnom zápase proti Arsenalu, ktorý Sunderland vyhral 1:0 a Varga získal ocenenie hráč zápasu. Potom pôsobil v drese slávneho Celtigu Glasgow, ale jeho futbalová kronika je tak popísaná, že by jej mala patriť jedna veľká kniha.
Tá pod názvom Futbaloví anjeli a démoni obsahuje zaujímavú esej o jeho terajšom asistentovi v MFK Dukla, Štefanovi Rusnákovi. Futbaloví nezbedníci tvrdia, že do nej zatajil príbeh z jedného ligového dorasteneckého zápasu s Trnavou na jej štadióne. Vraj, tam odmietol striedať, nezišiel z ihriska ani vtedy, keď ho tréner striedať chcel. Nakoniec dal vyrovnávajúci gól, aby vtedy narobil ligovým dorastencom Trnavy ešte väčšie problémy so záchranou v lige. Nuž sme sa ho opýtali:
„ Štefan, čo by si robil, ak by ti hráč po tvojom pokyne odmietol opustiť futbalový trávnik?“ Tiež sa začal najskôr lakonicky usmievať. Ako by chcel zopakovať, že aj futbalový život trénera je hrou medzi vami a osudom. Mladí by nemali zabúdať na futbalovom trávniku na to, že raz budú oni tými, ktorý budú zabúdať na svoje hriechy z futbalovej mladosti.
„ Každý tréner má svoj rukopis, svoj štýl práce. Načo teoretizovať, každý tréner koná podľa svojho citu, svojej skúsenosti, svojho rozmýšľania“ pripojil sa do debaty Stanislav Varga. Novinár, ktorý dlhšie obdobia študuje futbalové súvislosti a snaží sa viesť na tieto témy rôzne rozhovory vie byť v takej chvíli rozhovoru vďačný, ak môže zažiť tvorivú prázdnotu. Veď čo sa má pýtať Juračku, Vargu či Rusnáka prečo nestriedajú v Senici slovenských futbalistov v prípravných či majstrovských zápasoch, keď tajomstvo práce futbalového klubu na Záhorí je najvlastnejšie ich kormidelníkom. „Pán Varga, z vašej trénerskej práce čítame, že vaša trénerská škola je poznačená vašim rukopisom a vašou snahou zabudovať do mužstva seniorov čo najviac talentov. Čítame dobre?“ znie naša otázka. Po nej nasleduje Vargovo, sotva dvoj, trojsekundové zamyslenie, aby vyriekol: „ Tréner vie čo v ktorom momente robí. Za svoju robotu nesie zodpovednosť. V Slovenskej republike sa futbalové talenty rodiť neprestali. Aj slávni futbalisti raz začínali ako mladí, talentovaní chlapci.
Ak k nám príde do MFK Dukla Messi či Ronaldo, alebo na hrote prejaví dávať druholigové góly Štefan Rusnák, nech sa páči. Niet o čom debatovať. Také posily sa ani z cudziny neodmietajú“ … Odpoveď s ktorou nemožno nesúhlasiť. Keďže Messi a Ronaldo hrať vMFK Dukla nebudú a svoje veľké zápasy v armádnej Dukle má za sebou aj Štefan Rusnák, musíme debatovať o súčasnom kádri.
„Aký je váš súčasný káder, pán tréner?“ kladieme ďalšiu otázku nie len za čitateľa a tu je jeho odpoveď: „ Je stále v procese výstavby, dolaďovania formy, má za sebou veľkú časť prípravy, ale stále trénuje. Každý, čo len okrajovo sleduje druholigové dianie vie, že futbalová jar bude náročná. Ona samotná ukáže ako kvalitne sme sa pripravovali“ – odpovedal skúsený tréner, ktorý dobre vie, že zbabelosť je, keď aj vo futbale vieme, čo máme a musíme pre úspech robiť a my to neurobíme. Túto myšlienku nevyslovil Stanislav Varga. On ju nosí so sebou celý futbalový život. Preto začína každý svoj futbalový krok náročnosťou na svoju prácu a toto vyžaduje aj do svojho okolia.
Aj vo futbale platí, že život s futbalom je cesta a rodina je prístav. Počas našej neformálnej debaty sa dalo cítiť, ako náročné je formovať zdravo jednu peknú, mladú rodinu. V nej nosí tréner „A“ mužstva, usudzujúc aj na základe jeho dlhodobejšieho sledovania na poste skvelého futbalistu či kvalitného trénera, že keď niekto ide ako macher, tak sa zvyčajne potkne. Preto on sám, zdá sa nám, v sebe nosí stále veľa ostražitosti a vníma veci s otvorenými a bystrými futbalovými očami. Zrejme nerád debatuje obšírnejšie s médiami na tie najcitlivejšie futbalové témy. Nadhodili sme mu aj takú otázku:
„ Všetko má svoj systém, svoj poriadok, svoje pravidlá. Novinárov nikdy neodmietam, nehodnotím ich prácu verejne, čitateľ je bystrý, ten číta preto, aby sa vedel rozhodnúť čo mu kto predkladá, aké návrhy, nápady na cesty a prístupy k jeho životu“- vysvetlil ako to vníma on.
Potešilo nás, že sme zacítili v spomínaný deň našou neformálnou debatou s trénerským trojlístkom, ktorej sa zúčastnil aj známy dlhoročný komentátor futbalu v Dukle i Banskej Bystrici Jozef Ivan, jednu úžasnú prednosť, všetci sa snažia zo svojich pozícií, na základe svojho poznania dávať futbalu v MFK Dukla svojou prácou dve veci – 1. zdravé korene a 2. krídla. Preto jedna z mnohých otázok pre pána Stanislava Vargu znela aj takto:
„Hrali ste v príprave s mužstvami extraligovými i z iných súťaží. Aké to boli podľa vášho poznania, vášho hodnotenia, vášho citu, zápasy? On sa znova trochu zastavil, aby vyriekol:
„ Prípravné. Mali svoju kvalitu. Zopakujem známe, je dobre, že sme odohrali vyrovnané a hlavne poučné stretnutia s prvoligovými mužstvami zo Senice, Zlatých Moraviec či Michaloviec, je dobré, že sme ešte pred skončením jesennej sezóny využili možnosť zmerať si sily s Ružomberkom. Poučný bol každý náš zápas aj s Popradom, Šaľou, Třincom, Rimavskou Sobotou, Liptovským Hrádkom či Liptovským Mikulášom , lebo išlo o vyspelé kolektívy. Nie vždy sa vám pri najlepšej vôli vydarí urobiť všetko ako si to naplánujete či želáte. V Banskej Bystrici je úžasným hráčom aj príroda, ktorá je v každom ročnom období krásna, ale má v sebe skryté i iné stránky z pohľadu futbalu. Vieme dobre, že s najlepšími, teda, prvoligistami by sme mali hrať teraz, aby naša forma gradovala. Ale tí už majú rozbehnutú svoju majstrovskú súťaž Ako som spomenul, pokračujeme v príprave s kádrom, v ktorom začína trénovať pomaly aj Laksik, do mužstva prišli Dolný s Vaščákom, ktorý dával góly a rozhodoval prvoligové zápasy v Michalovciach, sľubne na sebe pracujú všetci hráči“ – povedal muž, ktorý vo futbale dobre vie čo robí a o čom hovorí.
Preto sme sa ho opýtali aj na banskobystrického diváka. „Ako vnímate túto oblasť?“
„ Ako úžasne dôležitú. Veď z víťazstiev sa azda najúprimnejšie dokážu tešiť práve skvelí diváci. V Banskej Bystrici ľudia futbalu rozumejú a majú futbal radi, pokúsime sa ich pozvať hrou i výsledkami aby ich chodilo na túto krásnu hru stále viac.“
Čo dodať na záver tohto pre futbalové rozhovory, nie každodenného stretnutia s takou atmosférou a s takým hrejivým závanom po rodinnej atmosfére? Len jedno:
Aj z dieťaťa so zlým genetickým základom vyrastie dobrý človek, ak má dobrú rodinu, výchovu, lásku a starostlivosť. Toho sme sa počas nášho rozhovoru s trojicou debatujúcich dotýkali. Preto to píšeme.