Foto: archív autora | Text pod foto: Ľudia, ktorých si človek musí vážiť pre ich ľudské dobro, Mal som šťastie, že som mohol medzi tými ľuďmi pohybovať. Mená a priezviská naša štátne orgány poznali a poznajú. Pod ostatné snímky, vzhľadom k tomu, že si vážim a ctím vyspelosť čitateľa uvádzať texty nebudem.
Sám som v tom čas žil čarom Vianoc, v mojej hlave sa hĺbil blankyt nemý,
doletel návrat času v mojej zemi,
hľadal som nahradiť bôľ, utrpenie…
Srdce vyhlodal čas zvaný – sen,
ostal som ako obyčajný peň.
Nezmohol som prejaviť dieťaťu radosť, silu plnej lásky
veď mám sám z vlasti v ktorej žijem, veľké v srdci vrásky,
neviem, koľko a aký smútok v tej chvíli to maličké, k matke prítulné dieťa cítilo
moje srdce v tej chvíli dvojnásobne smútilo. (Vianoce 26. decembra 2022)
Urobiť radosť sa nedá bábikou, chlebom, smiechom, ani zákuskom s vrchom snehu,
to dieťa cítilo, chcelo a potrebovalo nehu,
nechcelo nič, len pokoj na duši, istotu, mamku, otca, žiaden krik,
mne spoločnosť táto onačila, vrátane najbližších tzv kamarátov… som stratený alkoholik…
A kto sú ti iní, mocní, závislí na moci sily
vôbec sa niekedy s dejinami našimi potrápili?…
Poznajú lásku, mne sa zdá, že skôr ego, dobro svoje
na svete máme nezvrátiteľné a oveľa viac iné škodlivé zdroje!
Pravdovravnosť a pracovitosť, odbornosť v úprimností nám chýba
preto bola aj toho roku počas Vianoc drahá na pekáči pre určité skupiny ryba.
Môjmu srdcu alkoholika dožičil svet pravdy skúsenosť po desaťročiach na dlani,
by som práve aj Vášmu úradu, priblížil chvíľu s mamkou a Ukrajinkou, pani prezidentka, otvoreným veršom s pani prezidentkou, skúsenosťami pozhovárať aj verejne spoločným dialógom mali.
V mojich futbalových a ľudských dejinách sa nič , netáralo, ani netára,
taká je ďalšia tohoročná pravda od redaktora Jožka Mazára!
To vôbec neznamená, že Vás osočujem urážam a stváram,
ani nič nové nekonštruujem a nevytváram.
Mám chváliť, pritakávať? Poznáte pravdu Vy, ja, aká je v médiách dnes a prečo tá pravda z amerického hokejového sveta?
Kde je Igor Liba, Fako, Dzurila, alebo mojej maličkosti maličkosť učiteľ -Štefan Bumbera?
Aká je podľa sveta dnes , vlastne svetská viera? —
Napriek tomu prajem zdravie všetkým, úprimne aj Vám, a mám pred očami takú skúsenosť zo sveta
netára Mazák, Mazár, Németh, alebo, žeby dnes letela svetom zo Slovenska skutočne iná osveta?…
Ľudia sa nehnevajú a poznajú pravdu, pomáhajú z lásky,
mne prichádzajú na myseľ aj v tejto chvíli myšlienky, ktoré mi pri birmovke povedal pán biskup Čársky:
„Šír dobro, hľadaj cesty k dobru, uč sa od múdrych, nerob zlo svojmu národu
potom budeme v našej vlasti z celého sveta dostávať ozdobu.
A tomu dieťaťu nebudeme musieť po čase diktovať cesty šťastia žiadnemu národu, že sme mu práve my vybojovali slobodu!“
Mal som aj ja otca, iní ich mali a majú,
s našimi dejinami na všetko spomínajú.
Na kúpu koní, prascov, krpcov, dámy,
pani prezidentka, verím, Vy budete analyzovať pravdivo, čo sa po desaťročiach deje s nami!
Držím palce, štátnickej múdrosti rozumiem málo, nechcel by som už prežiť toto, čo sa mne už viac raz v živote stalo.
Deti sú deti, boli, sú aj budú malé, ale nebude dobre ak budú klamané stále….
Srdiečko bolí, stretol som dieťa s maminkou v mojej garzoniére alkoholika, ( Vianoce 2022, Dudince 2022)
načúvala, zopakoval som: „Prepil som všetko, lebo pre dejiny športu sú v našej vlasti také, ale nie iné praktiká,
Čuš, píš to, čo potrebujeme, potom sa čudujeme,
že dnes napríklad Ukrajinu ratujeme.“
A statoční otcovia naši, basy, strádania, sluhovia, hlupáci, veď časy dávne sú za nami
nevedia, že môžu prísť s bôľom a srdcom práve z Ukrajiny deti s mamičky s tými istými problémami, ktorí sme tiež trápili svoje životmi ľuďmi statočnost a učili nás aké boli časy… .
Nie je to balada, nie politika, nie nadávka, ale pre moju maličkosť skôr úvaha, možno pre víziu.
Vôbec, mi alkoholici, asi nemáme vlohy pre poéziu.
O jednom generálovi poznám dobre športové uznanie, vážim si ho, nechcem vôbec cítiť Vaše prezidenstské úprimné poslanie.
Označili ma Vaši, tí, ktorí nevedia, čo alkoholizmus robí , akú zlobu,
vážim si politika, ktorí nosí Nobelovu cenu, nedal sa kúpiť mafii, čo si myslíte, dokedy možno bez vojny prežiť túto dobu?
Úprimne, bol som rád , že my život dovolil skúsenosťami napísať tieto riadky,
otca som mal v gulagu a povedal mi rovno, verím mu, že hrdinovia pravdy majú život krátky.
Alebo, žeby ste Vy mali svoju inú víziu?..
Napísal som vyše 20 kníh, žeby ste Vy, neskúsená politická osoba, mali múdrejšiu stratégiu?…
Nechcem Vás uraziť, to nie je môj štýl ani taktika,
Prijmete na rozhovor alkoholika?
A viete akého rodu?
Ktorý mal, má a bude mať svojho prezidenta navždy – Ludvíka Svobodu!
Dáte takému starcovi, alkoholikovi príležitosť robiť s Vami debatu?
Verte, nechcem honorár, srdce chce moje počuť inú odplatu.
Nie pre mňa, nadávajú, chvália, ľudia sveta,
mňa učili múdri pedagógovia žurnalistiky, prečo má byť pred každým prezidentským palácom celosvetovo uspokojivá a múdra osveta.
Jožko Mazár, autor vyše 20 kníh nie len z oblasti športu