Foto: Samo Telúch | Text pod foto: Dušan Tóth je v slovenskom futbale známy svojou skvelou prípravou mužstva tak po tektickej ako i technickej stránke. Ak nechá emócie prejavované počas zápasu smerom k výkonom rozhodcov v šatni, má reálne šance zaradiť sa medzi skutočných trénerských mágov tiejto hry hier obdivovanej celým svetom.
Tretie kolo II. futbalovej ligy bolo poznačené taktickými manévrami oboch celkov. Keďže tréner Dušan Tóth umnejšie preľstil ušitou taktikou dvojicu Bohumil Andrejko – Ľuboš Benkovský, body z piatkového podvečera – 3. augusta 2018 – putujú z Družstevnej pri Hornáde, kde má Lokomotíva Košice domovské právo, pod Urpín.
Prvé minúty patrili domácemu kolektívu, ktorý nastúpil s modrým oblečením v rozostavení 4 – 4 – 2. Tak ako Poprad, aj Lokomotíva už v 1. minúte kopala proti Dukle roh. Zahrala ho dobre, ale center cez celú šestnástku preletel až za bránkovú čiaru brániaceho sa mužstva MFK Dukla. Lokomotíva začala svižnejšie a v 5. minúte z ľavej strany vo vnútri šestnásky krásne, tvrdo vystrelil Kamil Karaš, ale Adam Krejčí bravúrou loptu vyrazil na roh. Vzápätí sa krásnym útočným prienikom až celkom pred brankára domácich Erika Kolbasa dostal Matej Starší, ktorému určil tréner Tóth v tomto zápase post pravého obrancu. Zo šiestich metrov tvrdo vystrelil, Kolbas tiež vytlačil loptu na roh.
Nikto z prítomných 450 divákov, možno ani pozorovateľ súboja z Tatrana Prešov, asistent trénera Marián Prusák, nečakal, že ďalšie minúty prvého polčasu budú patriť “medzišestnástkovému” súboju, v ktrom predsa len s loptou v poli ľahšie narábali hráči Lokomotívy. Zdalo sa, že hostia v červenom umnou deštrukciou s pokusmi o rýchle prieniky smerom k bráne Kolbasa, zámerne kondične vyčerpávajú predsa len hráčsky málo skúseného súpera. V jeho radoch nastúpilo až sedem odchovancov futbalu bývalého MFK Košice ( Kolbas, Kolek, Karaš, Cicman,Zajac, Pavúk, Mikuláš Tóth, Jano) ale mladý tréner Ľuboš Benkovský bude mať s nimi i ďalšími veľa roboty, aby herne a takticky rýchlejšie dozrievali na kvalitných ligových futbalistov. Azda iba Róberta Cicmana zavše zaradili odborníci po zápasoch v najvyššej futbalovej súťaži v Slovenskej republike pred rokmi medzi kvalitných demonštrátorov prvoligovej futbalovej hry. Kamil Karaš, síce tiež patrí medzi solídnych jej tvorcov, zavše vie aj tvrdo pohroziť, gólovo sa presadiť, ale kvalitnejšia obrana a skvele organizovaná pozičná hra súpera, ktorú demončtrovali hráči MFK Dukla v tomto stretnutí, stačí na elimináciu jeho hráčskej kvality.
” Nemali sme ani v tomto zápase takú hráčsku osobnosť, ktorá by dokázala strhnúť ostatných dôrazom, herným dôvtipom a hlavne efektívnou koncovkou v streľbe, k výkonom na ich futbalovom maxime. Súper mal vo svojich radoch viac skúsenejších futbalistpv a využil to. Herne i gólovo hlavne v II. polčase. Aj preto, lebo našim hráčom chýbal väčší dôraz v osobných súbojoch ” – dal sa počuť po zápase tréner domácich Bohumil Andrejko, bývalý skvelý futbalista federálnej československej ligy hlavne z dresu technického mužstva VSS Košice.
Mužstvo MFK Dukla ťažilo z taktického plnenia pokynov svojho trénera Dušana Tótha a jeho správneho rozhodnutia poslať do základnej zostavy bývalého hráča Dukly, neskôr Karvinej či ďalích klubov, ktorý bol na futbalových skusoch aj v írskom ligovom futbale, Ľubomíra Willwébra. Ten umne zo zálohy režíroval útočné fázy svojho mužstva, ale i tie oddychovejšie a staral sa pokusmi z diaľky aj o ostražitosť obrany Lokomotívy.
Ak si tento tréner, ktorý získal ako hráč tituly majstra vo federálnej republike v kolektívoch žiakov, ligových dorastencov, aby sa potom tešil z majstrovského titulu aj v drese I. FC Košice uvedomí, že agresívna a teatrálna komunikácia s rozhodcami nie je progresívnou cestou na trénerskom poste pri žiadnom mužstve či družstve, má predpoklady získavať aj tie najcennejšie trénerské futbalové vavríny. Zatiaľ si za časté emotívne výstupy vysluhuje prejavy nevôle u rozhodcov, divákov, ale môže dojsť aj k tomu, že ľahostajní nebudú ani funkcionári klubu MFK Dukla! Tvrdé, prísne, potrebné verejné konštatovanie, lebo niet množsvo trénerov pri futbale, ktorí dokážu skvele pracovať s mužstvom v príprave, veľmi dobre analyzovať súperovo futbalové podanie a takticky na výške potom ordinovať svojim hráčom lieky na hernú diagnózu súpera! Dušan Tóth takú trénerskú kvalitu v sebe nosí. Potvrdil to výkon chlapcov MFK Dukla aj po plčasovej prestávke.
Už prvé prieniky Kollátiho po pravej strane, či vyhrané viaceré súboje Laksíka s obranným zoskupením hených protivníkov naznačili, že od Tótha prišiel pokyn preradiť stupeň kvality útočnej hry na vyššie obrátky. Keď Přikrylovu bombu zo stredového oblúku ihriska po 6o. minútach hry zastavila až ľavá tyč brány už bezmocného Kolbasa, divák spozornel, čo sa začína na trávniku vlastne odohrávať. Dovtedy, hlavne medzi 59. až 61. minútov možno domáci fanúšik ešte veril, že 3 rohy za sebou, ktoré futbalisti Lokomotívy kopali, predsa len zmobilizjú sily modrých a znásobia snahu prekonať pozorne chytajúceho Krejčího v bráne Dukly. Ten už mal za sebou aj v druhom polčase skvelý zákrok, keď vyrazil nepríjemnú lptu Michala Grohoľa, ktorú vystrelil z vnútra šestnástky do pravého rohu Adamovej svätine.
Bola to iba fanúsšikovská zbožná túžba. Odpoveďou bol lišiacky zahraný trestný kop Gabriela Snitku spoza šestnástky, keď obrana Lokomotívy nedovolene zastavila v prieniku Willwébra. Snitka, ktorý mal už na rukáve kapitánsku pásku od Sašu Saviča, lebo toho vystriedal Tawanda Tapiwa Muchaya, technickou placírkou obstrelil takmer po zemi múr a prekvapil v opačnom rohu na tvrdú strelu čakajúceho Erika Kobasa.
Po niekoľkých minútach posila zo Zimbabve, Tawamba Muchya, hráč mnohých mien na naše pomery nezvyklých, ale i hráč technických parád, krásnym dlhým pasom z hĺbky poľa medzi rozostúpeným stredom obrany Lokomotívy uvoľnil čiperného, rýchlonohého Ďanovského a ten sotva čo prišiel na ihrisko po vystriedaní zraneného Jakuba Tótha tak vyšprintoval, že mu celé obranné zoskupenie už stihlo vidieť iba číslo 77 na chrbte jeho dresu. Ďanovský umne po ľavej ruke brankára domácich stanovil konečný výsledok, hoci mu ponúkol Muchaya ešte jednu krásnu streleckú príležitosť prihrávkou už v chauticky pôsobiacej obrane Košíc. Tento dôrazný nebojácny rýchlik ostal asi z toho veľmi prekvapený, aby sa mohol zapísať na listinu úspešných strelcov v krátkom časovom úseku po druhý raz. Ukvapene vystrelil osamotený z dobrých 11 metrov veľmi slabo. Gól z toho byť nemohol, lebo lopta sa nedostala ani k brankárovi Kolbasovi.
Potom už futbalisti Dukly nedovolili Lokomotíve nič a dve tvrdé, faulom skončené útočné pokusy na dobre hrajúceho Kollatiho, ktorý zaskočil v obrane po vystriedaní Jakuba Tótha, boli zásluhou kapitána domácich Patrika Zajaca skôr demonštráciou bezmocnosti než kvalitnej futbalovej snahy urobiť ešte niečo s výsledkom.
Dukla vyslala po historicky prvej výhre nad Lokomotívou Košice v II. lige na jej ihrisku úprimnú a víťazstvom napísanú pozvánku pre futbalového diváka na sobotňajší druholigový súboj – 11. augusta 2018 – s kvalitne hrajúcou juniorkou extraligovej Žiliny. Vtipne ju na tribúne v Družstevnej pri Hornáde okorenil Ing. Jaroslav Šiška, známy to historik a šatistik Dukly i medzinárodnej organizácie futbalových historikov a šatistikov FIFA, keď po odkomentovaní jedného vtipne realizovaného úsilia Sašu Saviča pvedal: “Hovoriť treba do politiky aj prezidentovi republiky, hovoriť musí futbalový divák aj futbalistovi, ba aj trénerom do zostavy, dokonca i novinárom do toho o čom majú písať! ” Výrokom priblížil priateľskú, športovú atmosféru medzi tými, ktorí boli na súboj Lokomotívy Košice – MFK Dukla Banská Bystrica zvedaví.
Štatistické údaje zo zápasu:
FC Lokomotíva Košice – MFK Dukla Banská Bystrica 0:2 (0:0)
Góly: 69. Snitka, 82. Ďanovský. Rozhodoval: Prešinský. ŽK: Zajac – V. Tóth. Diváci: 450.
Zostavy – Lokomotíva: Kolbas – M.Tóth, Cicman, Pavúk, Kolek – Karaš, Iljino ( od 74. minúty Človečko), Harvila, Grohoľ ( od 74.minúty Lukáš Tóth) – Zajac, Jano.
MFK Dukla: Krejčí – Starší, Kupčík, Prikryl – Kolláti, Willwéber (79. Ďanovský), Snitka, V. Tóth, J. Tóth (71. Migaľa) – Savič (63. Tawanda Tapiwa Muchaya) Laksík.